Denník N

Slovensko bez Coly

Ani nižšie mzdy u nás nedokázali zabrániť presunu výroby zo Slovenska do Rakúska.

Autor je analytikom INESS

Coca-Cola patrí nielen k symbolom slovenskej politiky, ale aj obce Lúka v okrese Nové Mesto nad Váhom. Miestny závod a distribučné stredisko patria k investorským pionierom, keďže sa otvorili už pred 22 rokmi.

Prichádza však zmena. Spoločnosť Coca-Cola oznámila, že odíde zo Slovenska. Výroba sa sťahuje – do Rakúska. Úlohy lúčanského závodu v rámci korporácie prevezme závod v Edelstali, hneď za slovenskými hranicami. Spoločnosť sa rozhodla investovať 25 miliónov eur do novej plniacej linky, takže prevzatie tejto výroby zvládne závod bez prijatia nových zamestnancov.

Strata 107 pracovných miest je symbolickým varovaním. Ani podstatne nižšie mzdy slovenských zamestnancov (hoci mzdový diferenciál určite ani zďaleka nedosahuje pomery z roku 1993) nestačili na udržanie výroby. Cena hodinovej práce robota sa v automobilovom priemysle pohybuje od troch do šiestich eur za hodinu.

V novembri vydala Bank of America tristostranovú štúdiu, v ktorej odhadla, že do desiatich rokov budú roboty vykonávať 45 percent práce vo výrobe. Kým v roku 2014 bolo v Južnej Kórei zhruba 440 robotov na desaťtisíc zamestnancov v priemyselnej výrobe, v Japonsku 330, v Nemecku 280, tak na Slovensku to bolo len okolo sto. Priemerná cena robota sa za ostatných 25 rokov prepadla o 80 percent.

Svetová ekonomika prešla v minulosti viacerými „kreatívnymi deštrukciami“ v podobe zavedenia prevratných technológií. Nie nadarmo sa 18. a 19. storočie spájajú s priemyselnou revolúciou. O intenzite technologického pokroku v súčasnosti môžeme viesť akademické debaty. Z pohľadu pracovného trhu sa môžeme zamýšľať aj nad protipôsobiacim efektom zmenšujúcej sa práceschopnej kohorty (minimálne vo vyspelom svete) a narastajúcej potrebe nových služieb (napríklad opatrovateľstvo).

Faktom však je, že verejná politika bude musieť reagovať. Niektoré výzvy sú krátkodobého charakteru. Roboty nepotrebujú minimálnu mzdu, odstupné ani materskú. Zvýšenie flexibility pracovného trhu môže najviac ohrozeným zamestnancom pomôcť udržať sa na trhu dlhšie. No skôr či neskôr sa niektoré povolania stanú reliktom, tak ako kolesári alebo drotári. Dôležité je dlhodobo vytvárať podmienky na investície domáceho a zahraničného kapitálu, ktorý bude zvyšovať produktivitu slovenských zamestnancov.

Ešte dôležitejšie je vytvárať také podmienky, v ktorých je priestor na neustálu iniciatívu podnikateľov vo vytváraní nových produktov a služieb. Budú sa tak tvoriť stále nové hodnoty a ako príjemný bonus toto tvorenie bude zvyšovať dopyt aj po ľudskej práci. A sme zase tam, kde vždy – pri menšej regulácii (a keď už, tak s efektívnou byrokraciou), nižších daniach (pokiaľ možno bez pokuty za stratu v podobe daňových licencií), dobrovoľných sociálnych odvodoch živnostníkov, jednoducho pri stave, ktorý umožňuje čo najslobodnejšie objavovať nové chodníčky pre ekonomiku.

Komentáre

Teraz najčítanejšie