Ukrajina neustúpi, v Amerike sa obávajú, čo bude s Ruskom, keď prehrá vojnu

Keď si svet minulý týždeň v tichosti pripomenul 79. výročie vylodenia v Normandii, najvyšší americký generál Mark Milley historickú udalosť prirovnal k súčasnej ukrajinskej protiofenzíve. Obe akcie mali podľa neho rovnaký cieľ: „Oslobodiť okupované územia a oslobodiť krajinu, ktorá bola nespravodlivo napadnutá agresorom, v tomto prípade Ruskom.“

Súčasná situácia na Ukrajine je však odlišná od európskeho frontu v polovici roka 1944, píše britský magazín The Economist. Rovnako ako počas druhej svetovej vojny aj momentálne boje rozhodnú o bezpečnostnom usporiadaní v Európe. Lenže minimálne pre západných spojencov Ukrajiny je koniec vojny v mnohom menej jasný, ako bol pre spojenecké krajiny pred 79 rokmi.

Rusko má na rozdiel od nacistického Nemecka jadrové zbrane, a práve pre to je jeho kapitulácia nepredstaviteľná, tvrdí britský týždenník.

Scenáre protiofenzívy

Cieľom Kyjiva je získať späť svoje územia, ktoré Rusko okupuje od roku 2014, teda aj Krym, a obnoviť hranice z roku 1991.

„Aj keby to ukrajinská armáda dokázala (a mnohí najmä na Západe o tom pochybujú), existujú obavy, že Rusko by takýto výsledok mohlo považovať za nesmierne a neúnosne ponižujúci, že by si to vyhodnotilo tak, že sa mu oplatí použiť jadrové zbrane, aby sa vyhlo porážke,“ píše The Economist.

To si myslí aj americký vyslúžilý generál Kevin Ryan, podľa ktorého sa Moskva uchýli k použitiu jadrových zbraní, keby ruské sily nedokázali dostatočne reagovať na ukrajinskú protiofenzívu, ktorá by ohrozila Krym.

„Jediným spôsobom eskalácie by bol jadrový útok proti ukrajinským silám,“ vysvetlil Ryan vo svojom rozsiahlom texte na portáli Russia Matters v polovici mája.

Realistický cieľ ukrajinskej ofenzívy je podľa britského týždenníka menej jasný. Kyjiv chce Rusku spôsobiť čo najviac strát a získať späť čo najviac svojho územia, otázne však zostáva, čo sa mu podarí.

Väčšina západných lídrov očakáva skromnejšie zisky. Pozitívnym výsledkom protiofenzívy by mohlo byť, keby ukrajinské jednotky vyzbrojené Západom prerušili pozemný most medzi Ruskom a poloostrovom Krym alebo by sa priblížili natoľko k tomuto územiu, že by ohrozili ruské pozície na Kryme.

„Washington naďalej zámerne nešpecifikuje, aké územia by mala či mohla Ukrajina oslobodiť,“ vysvetľuje pre Denník N Petr Tůma, český diplomat a expert na transatlantické vzťahy.

„Ukrajina chce z vojny vyjsť ako politicky a ekonomicky životaschopný štát. Na to potrebuje skôr Krym a jeho prístavy ako Donbas, kde je obyvateľstvo tradične naklonené skôr k Rusku. Obnovenie ukrajinskej kontroly nad Krymom by bol obrovský úspech, ktorým by sme sa mohli priblížiť ku koncu vojny či k prímeriu.“

Najpesimistickejším scenárom ukrajinskej protiofenzívy by podľa The Economist naopak mohli byť len malé zisky a patová situácia na bojisku, keď konflikt zamrzne a front sa nebude hýbať.

Zlyhanie ukrajinských síl, ktoré by ruské jednotky vytlačili, je podľa pozorovateľov takmer vylúčené. Rusku totiž chýbajú prostriedky na dosiahnutie veľkého postupu. Západní spojenci by v takom prípade podľa Economistu rýchlo zvýšili ďalšiu podporu Ukrajine.

To si myslí aj český expert z washingtonského think-tanku The Atlantic Council.

„Podľa mňa je v tejto chvíli Západ už za bodom, odkiaľ nevedie cesta späť. Je ťažko predstaviteľné, že by sme v prípade neúspechu ofenzívy otočili,“ predpokladá Tůma a upozorňuje, že od ofenzívy by sme mali mať realistickejšie očakávania.

„Na ukrajinskú ofenzívu sa často pozeráme ako na niečo, čím nie je a nebude. To, čo sa teraz deje na Ukrajine, nie je bežný konflikt. Ukrajinci nezvalcujú Rusko za týždeň. Kyjiv podľa mňa identifikoval čiastkové ciele, ktoré z pohľadu jeho stratégie dávajú zmysel a my im nemusíme vždy rozumieť,“ dodáva.

Úloha Číny

Americký prezident Joe Biden vyhlásil dva ciele – zabezpečiť, aby Ukrajina nebola porazená a aby NATO nebolo zatiahnuté do priameho konfliktu s Ruskom s rizikom jadrovej eskalácie.

Washington preto hneď na začiatku totálnej ruskej invázie odmietol poslať svojich vojakov do konfliktu na Ukrajine a NATO nezaviedlo bezletovú zónu nad Ukrajinou.

USA však Ukrajine dodávajú veľké množstvo zbraní a sofistikovaných obranných systémov, aby Kyjivu pomohli proti ruskému agresorovi. Washington sa vo veľkom delí s Ukrajinou o svoje spravodajské informácie a podporuje výcvik ukrajinských vojakov na Západe.

„Ukrajina má jednu z najväčších armád v Európe, ktorú podporuje najmocnejšia armáda na svete,“ píše The Economist. „A hoci nie je vycvičená na úrovni NATO, politici na západe hovoria, že musí byť len lepšia ako ruská, aby získala nad ňou prevahu.“

Aj čínsky prezident Si Ťin-pching stanovil jasné ciele, a teda chce zabrániť úplnej porážke Ruska, rozpadom vzťahu s Európou a použitiu jadrových zbraní. Napriek tomu, že čínsky líder na stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom uviedol, že priateľstvo ich krajín nemá hraníc, čínska pomoc Moskve v boji proti Ukrajine má zatiaľ svoje limity.

Peking nakupuje ruskú ropu a plyn so zľavou a predáva Rusku svoj tovar, z ktorého niektoré časti môžu byť použité na vojenské účely. Si Ťin-pching však odmieta Moskve poskytnúť veľké dodávky zbraní, aké Západ poskytuje Ukrajine.

Západní politici, na ktorých sa odvoláva britský denník, sa obávajú, že postoje Číny sa v tomto ohľade môžu zmeniť, keď si Čína bude myslieť, že Rusku hrozí veľká porážka.

„Porážka Ruska nie je v čínskom záujme, o tom vypovedajú aj čínske návrhy na riešenie konfliktu,“ vysvetľuje Tůma.

„Na druhej strane si však Peking uvedomuje, aké toxické je dnes Rusko na medzinárodnej scéne, a aj preto má čínska podpora iba obmedzenú podobu. Ani vo Washingtone príliš neveria možnosti, že by sa Čína v prípade hroziacej porážky Ruska do vojny zapojila tak dôrazne, aby to dokázalo zmeniť jej trajektóriu.“

S Ruskom v Európe, s Čínou v Ázii

Washington sa podľa The Economist snaží o to, aby Rusko stratilo vojenskú kapacitu aj chuť začať ďalšiu agresívnu vojnu.

To by USA pomohlo, pretože sa obávajú, že by museli viesť dve vojny naraz – s Ruskom v Európe a s Čínou v Ázii alebo v Tichomorí.

Ak by sa ruská hrozba na niekoľko rokov výrazne znížila, Washingtonu by to umožnilo zamerať sa na odstrašenie Číny, ktorá je pre USA najnaliehavejším vojenským problémom.

„Pre Washington je dnes Čína a Indo-Pacifik geopolitickou prioritou číslo jedna. Často sú tu skloňované obavy z možného napadnutia Taiwanu zo strany Číny v horizonte najbližších rokov. Navyše tu panuje vzácna zhoda medzi republikánmi a demokratmi,“ vysvetľuje český expert žijúci vo Washingtone.

Čína veľmi rýchlo zvyšuje výdavky na obranu. Podľa švédskeho think-tanku SIPRI stúpli čínske výdavky na obranu medzi rokmi 2011 až 2020 o 76 percent. V tom istom období americké výdavky na obranu klesli o desať percent.

„Vojenské výdavky USA v roku 2022 dosiahli 877 miliárd dolárov, čo predstavuje 39 percent celkových vojenských výdavkov na svete. Je to trikrát viac ako čiastka vynaložená Čínou, ktorej výdavky sú druhé najvyššie,“ píše SIPRI s tým, že Čína situáciu v porovnaní s minulosťou rýchlo doháňa.

V regióne sa navyše stupňujú vojenské aktivity. Taiwan pravidelne hlási narušenia svojho vzdušného a námorného priestoru vojenskými silami Číny. Tie prekračujú líniu uprostred Taiwanského prielivu.

Peking tiež v blízkosti Taiwanu, ktorý považuje za svoju neoddeliteľnú súčasť, organizuje vojenské cvičenia a v priebehu neho simuloval priame útoky na ostrovy.

V regióne tiež narastá napätie medzi Washingtonom a Pekingom. Naposledy čínske vojenské plavidlo skrížilo trasu americkému torpédoborcu a nebezpečne sa mu priblížilo.

Zmeny s prezidentskými voľbami

Americkí generáli, na ktorých sa odvoláva The Economist, si čoraz viac myslia, že Rusku je možné uštedriť „strategickú porážku“.

Zároveň sa menej obávajú jadrovej eskalácie v tomto konflikte, skôr sa boja, že Rusko sa prepadne do chaosu a tým stratí kontrolu aj nad jadrovým arzenálom.

„Vo Washingtone možno naďalej cítiť značné obavy z použitia jadrových zbraní. Z môjho pohľadu je to niekedy až paralyzujúce,“ hovorí Tůma.

„Ruská taktika jadrového odstrašenia voči Spojeným štátom stále funguje. Biely dom načúva ľuďom, ktorí sa dlhodobo venovali otázkam odzbrojenia, a tí majú špecifický pohľad na konflikty. Veľmi dobre to vystihol americký psychológ Abraham Maslow, ktorý kedysi povedal – ak viete dobre zaobchádzať s kladivom, máte sklon vidieť v každom probléme klinec.“

Ako teda zabrániť tomu, aby sme v Európe mali dlhotrvajúcu vojnu?

Jednou z nádejí je, že Ukrajina Rusku spôsobí takú výraznú vojenskú porážku, že prinúti ruského prezidenta prehodnotiť svoje ciele na Ukrajine.

Niektorí západní lídri najmä v Nemecku dúfajú, že po ukrajinskej ofenzíve budú nasledovať mierové rokovania. Američania ale varujú, že Putin pravdepodobne nebude pripravený na seriózne rokovania, kým nebude porazený.

A aj keby k mierovým rozhovorom došlo, účasť Ruska by mohla byť súčasťou zdržovacej taktiky. Skutočná diplomacia si podľa denníka The Economist bude musieť počkať na ďalšie kolo bojov v budúcom roku.

V roku 2024 však USA čakajú prezidentské voľby, ktorých výsledok môže spôsobiť zmenu kurzu Washingtonu. Ak by sa totiž do Bieleho domu znova dostal Donald Trump, očakáva sa, že by pomoc Ukrajine zastavil.

Bývalý americký prezident sa už vyjadril, že USA míňajú na Ukrajine miliardy, vyčerpávajú si tým svoj vlastný arzenál a len predlžujú vojnu. Trump tiež povedal, že ak by bol zvolený za prezidenta, konflikt by vyriešil do 24 hodín, no neuviedol, ako by to urobil.

Kyjiv sa v tomto ohľade obáva, že Trump by z Bieleho domu mohol prerušiť dodávky pomoci alebo súhlasiť s Putinovými podmienkami.

„Najmä medzi republikánmi sa v súčasnosti okrajovo presadzuje názor, že pomoc Ukrajine príliš vyčerpáva Spojené štáty, ktoré tak nebudú mať dosť síl čeliť čínskej hrozbe,“ hovorí český expert Tůma. „Akokoľvek ide o menšinový názor, v prípade víťazstva republikánov v prezidentských voľbách v roku 2024 by za istej konštelácie mohol ovplyvňovať uvažovanie budúcej administratívy. V tomto ohľade hrá Ukrajina o čas a k tomuto scenáru sa môže upínať aj Putin.“

Čo bude s Ukrajinou

Britský denník si na záver všíma tiež slová francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona na konferencii Globsec v Bratislave, keď povedal, že „Ukrajina dnes chráni Európu“.

Na Macronovo vyjadrenie upozornil aj Tůma.

„Západ bude pokračovať v podpore Ukrajiny. Pozrite sa na príklad Francúzska, ktoré dlhodobo súperilo s Nemeckom o to, kto bude voči Rusku ústretovejší,“ vysvetľuje český expert. „Macronov prejav v Bratislave bol presýtený presvedčením, ktoré bolo dosiaľ charakteristické skôr pre strednú a východnú Európu, a teda že Západ nemôže nechať Ukrajinu prehrať. Macron tiež pripustil, že appeasement (politicko-vojenská stratégia ústupkov, pozn.) v prípade Ruska nefunguje.“

Západ stále diskutuje o budúcnosti Ukrajiny v štruktúrach EÚ a NATO. Malé šance na dosiahnutie mieru počas rokovaní Kyjiva s Moskvou po ukrajinskej protiofenzíve totiž otvárajú otázku, dokedy by mal Západ čakať s posilnením záruk Ukrajine. Tie by totiž podľa britského denníka mohli viesť ku koncu vojny tým, že by podkopali Putinove predstavy o víťazstve v tomto konflikte.

„(Ukrajinu) je lepšie pevne integrovať, ako ju nechať v sivej zóne, ktorá iba privoláva ruskú agresiu,“ uzatvára The Economist. Ako to ale urobiť v čase, keď na území Ukrajiny stále prebieha vojna, britský týždenník neuviedol.

„Medzi spojencami aktuálne prebieha intenzívna diskusia o vstupe Ukrajiny do NATO a prípadných bezpečnostných zárukách, ktoré by jej Aliancia mohla dovtedy poskytnúť,“ ozrejmuje Tůma.

„USA spolu s Nemeckom patria ku krajinám zastávajúcim opatrnejší pohľad na rýchly vstup Ukrajiny do Aliancie. To sa však môže zmeniť. Veď v Spojených štátoch v polovici deväťdesiatych rokov nepanovala zhoda ani na prijatí krajín strednej Európy do NATO. Havel a Walesa, spoločne so svojimi podporovateľmi vo Washingtone, postupne presvedčili pôvodne nerozhodného Clintona. To sa môže teraz opakovať. Na júlovom summite NATO vo Vilniuse však s najvyššou pravdepodobnosťou žiadne zásadné rozhodnutie v tomto smere ešte nepadne,“ uzatvára český expert.