Zuzana Čaputová potvrdila, že už nebude kandidovať. Nemám dosť síl, vyhlásila

Prezidentka Zuzana Čaputová oficiálne potvrdila, že sa v budúcoročných marcových prezidentských voľbách nebude uchádzať o znovuzvolenie. V úrade teda skončí po piatich rokoch 15. júna 2024.

O tom, že sa vážne zaoberá myšlienkou nekandidovať, písal Denník N a ďalšie médiá už minulý týždeň, keď sa prezidentka so svojimi úvahami zdôverila viacerým blízkym ľuďom.

V oficiálnom vyhlásení svoje rozhodnutie zdôvodnila tým, že nemá dosť síl na ďalší mandát. „Pred oznámením tohto svojho rozhodnutia som musela odhadnúť svoje sily na ďalších, oddnes, potenciálne šesť rokov. A po veľmi poctivom zvažovaní dnes viem, že by tých síl na ďalší mandát nebolo dosť,“ povedala hlava štátu.

„Dokončím teda posledný rok svojho mandátu a moja služba v tejto funkcii bude naplnená. Ďalej sa už o druhé volebné obdobie nebudem uchádzať.“

Video: Prezidentka Čaputová nebude znovu kandidovať: Nemám dosť síl na ďalší mandát (autorka: Martina Koník)

Prezidentka priznala, že rozhodnutie ovplyvnil aj ohľad na jej rodinu. „Neberte, prosím, moje rozhodnutie nekandidovať ako dôkaz toho, že so slušnosťou sa nedá uspieť. Dajú sa s ňou vyhrať voľby, vykonávať mandát a ostať pritom najdôveryhodnejším politikom.“

Nedostatok energie priznal málokto

Prezidentka vo svojom vyhlásení povedala, že rozhodnutím nekandidovať sa nevzdáva ideálov ani dôvery v hodnoty, ktorým podriaďovala celý svoj doterajší profesijný aj osobný život. „Demokracii a spravodlivosti na Slovensku som sa snažila pomáhať pred prezidentským mandátom, počas neho a budem aj po ňom,“ avizovala.

„Naďalej budem robiť svoju prácu s ľudskosťou a empatiou, lebo je to práca pre ľudí. Aj keď práve za ľudskosť platíte vysokú cenu svojou zraniteľnosťou.“

Celý text vyhlásenia prezidentky nájdete na konci článku.

Podobných prípadov, keď sa vrcholoví politici dobrovoľne rozhodnú nekandidovať v situácii, keď majú dobré vyhliadky na znovuzvolenie, vo svete nie je veľa.

Tento rok upútala veľkú pozornosť demisia novozélandskej premiérky Jacindy Ardernovej, ktorá krajinu viedla po teroristickom útoku na mešity v meste Christchurch, zvládla situáciu po výbuchu sopky na ostrove White Island a počas pandémie trvala na dodržiavaní mimoriadne prísnych protipandemických opatrení, čo časť spoločnosti odmietla prijať.

Jej Labouristická strana pred októbrovými voľbami mierne zaostáva, Ardernová však bola naďalej najobľúbenejšou političkou na Novom Zélande.

Svoje rozhodnutie vysvetľovala tým, že na riadne vykonávanie funkcie po vyše piatich rokoch v úrade nemala dosť energie a krajine ani strane už nemala čo ponúknuť. Zdôrazňovala, že aj ona je len človek, ktorý sa chce venovať rodine.

Bývalá novozélandská premiérka takisto čelila množstvu vyhrážok, a to podľa denníka Guardian predovšetkým od šíriteľov konšpiračných teórií a odporcov očkovania. Labouristická vláda zaviedla vo viacerých sektoroch povinné očkovanie.

42-ročná sociálna demokratka však zdôraznila, že hoci vyhrážky na ňu ľudsky vplývali, neboli dôvodom, prečo sa rozhodla odísť z politiky.

Prvé útoky už v kampani

Prezidentka sa ujala úradu v sobotu 15. júna 2019, takmer presne pred štyrmi rokmi. Inauguračný deň prebehol bezproblémovo. Najdiskutovanejšou odchýlkou od naplánovaného programu sa stal nevhodne dlhý prejav vtedajšieho predsedu parlamentu Andreja Danka (SNS), a tak prezidentka zložila sľub o šesť minút neskôr, ako sa očakávalo – teda na pravé poludnie.

Ako ukážu nasledujúce roky, drobné faux paus pri inaugurácii bude najmenším problémom, ktorý bude mať prezidentka s politikmi typu Andrej Danko či Robert Fico (Smer). Mimochodom, ten sa pred štyrmi rokmi na ceremónii ani neukázal. Bol vtedy radový poslanec, ktorý sa nedokázal začiatkom roka presadiť vo voľbe za ústavného sudcu, a tak musel zotrvávať v politike. Premiérom bol Peter Pellegrini.

Zuzana Čaputová v inauguračnom prejave hovorila o trpezlivosti, dôvere, vecnom prístupe či vernosti hodnotám. „Sľubujem, že sa budem tak ako doposiaľ snažiť sa povzniesť nad osobné útoky a nezabudnúť pri nich, že tu nie som kvôli nim, ale kvôli službe ľuďom,“ vyhlásila.

Nasledujúce roky ukázali, že to nebude také jednoduché. Útoky, nielen osobné, ale aj smerované voči prezidentkinej rodine nakoniec komplikovali jej mandát do tej miery, že sa mnohí novinári pýtali, či ovplyvnia jej záujem znovu sa uchádzať sa o funkciu.

Prezidentka Zuzana Čaputová v rozhovoroch z posledných týždňov pripúšťala, že útoky, ktorým ona a jej rodina čelia, hrali rolu v jej rozhodovaní o budúcej kandidatúre. Jedným dychom však dodávala, že ju neodradia. „Je to, samozrejme, nepríjemné, diskomfortné, ale dá sa to rozdýchať,“ vravela v apríli na debate v Košiciach.

Podobne odpovedala koncom mája v diskusii O päť minút dvanásť na RTVS, keď dostala otázku, ako útoky na jej rodinu ovplyvnia rozhodnutie o kandidatúre. „Tento typ útokov a vyhrážok je niečo, čo ma, obrazne povedané, neuprace,“ odpovedala.

„Bol by to veľmi zlý signál, keby si niekto myslel, že toto je spôsob, akým sa efektívne vedie politický boj. To, čo musím zvažovať, sú omnoho širšie aspekty: či som pri sile a či budem schopná slúžiť krajine.“

Atakom rôzneho druhu čelila Zuzana Čaputová už v prezidentskej kampani. Jej súperi spochybňovali jej skúsenosti, expertízu či koncipientsku prax, arcibiskup Trnavskej arcidiecézy Ján Orosch vo svojej kázni nazval voľbu Čaputovej ťažkým hriechom a poslanec Smeru Ľuboš Blaha už pred rokmi spriadal sprisahanecké teórie, po ktorých musel vysvetľovať, že nemajú antisemitský podtón.

Vrcholom kampane asi bolo, keď dezinformačný časopis Zem a vek uverejnil digitálne pozmenenú snímku z Denníka N, na ktorej Čaputovej zväčšili nos podľa vzoru známych antisemitských stereotypov.

No polarizácia spoločnosti, ktorá akcelerovala po pandémii covidu-19 a po vypuknutí vojny proti Ukrajine, spolu s radikalizáciou opozičného Smeru priniesli novú úroveň útokov voči prezidentke.

Prvé spory medzi Smerom a prezidentkou mali z dnešnej perspektívy mierny priebeh: predseda Robert Fico ešte v čase, keď jeho strana vládla, napríklad prezidentku tlačil do toho, aby vymenovala ústavných sudcov spomedzi kandidátov, ktorých vtedajšia vládna väčšina zvolila. Kritizoval aj jej výroky po zadržaní bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, neskôr po výmene vlád ju vyzýval, aby z pozície najvyššej veliteľky ozbrojených síl zastavila celoplošné testovanie, ktoré sa konalo na jeseň 2020.

Prvý vážny konflikt prišiel až pre referendum o predčasných voľbách, ktoré sa Smer a ďalšie opozičné strany pokúsili vyvolať v roku 2021. Pod petíciu za referendum sa podpísalo vyše 600-tisíc ľudí. Prezidentka využila svoju právomoc a obrátila sa na Ústavný súd, aby posúdil, či je formulácia otázky v súlade s ústavou.

Fico už pred verdiktom Ústavného súdu prezidentku kritizoval. Keď v lete 2021 súd rozhodol o neústavnosti otázky, predseda Smeru proti hlave štátu cielene radikalizoval svojich priaznivcov. Odporúčal každému, kto je nahnevaný, aby to dal prezidentke najavo. „Bude musieť niesť za toto zmarenie aj politickú zodpovednosť,“ vyhlasoval.

Zmarenie referenda je trestný čin, no politici Smeru na Zuzanu Čaputovú nikdy nepodali trestné oznámenie. Zrejme vedeli, že by to bol nezmysel. „Prezident Slovenskej republiky môže pred vyhlásením referenda podať na Ústavný súd návrh na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom,“ píše sa v ústave.

Prezidentka priznávala vyhrážky

Situácia sa zopakovala na prelome rokov 2022 a 2023, keď sa Smeru nakoniec podarilo vyvolať referendum s inak formulovanou otázkou: o zmene ústavy, ktorá by vyhlásenie predčasných volieb referendom umožnila. Ficovi sa pre zmenu nepáčil termín – mesiac po Vianociach –, na ktorý hlava štátu referendum vypísala.

„Najviac sa vyznamenala, samozrejme, pani prezidentka, ktorá toto referendum musela na základe petície 400-tisíc ľudí vyhlásiť a ktorá ho aj všetkými silami marila. Predovšetkým kampaň, kde nám dala iba niekoľko dní na to, aby sme ľuďom vysvetľovali, o čo vlastne ide,“ tvrdil.

Predseda Smeru a jeho straníci si v posledných dvoch rokoch urobili z prezidentky najvýraznejší terč svojich výpadov. Keď sa na začiatku roka 2022 začalo diskutovať o slovensko-americkej obrannej zmluve a popri tom rástlo napätie na rusko-ukrajinských hraniciach, Fico začal prezidentku označovať za političku, ktorá slúži americkým záujmom.

Mimochodom, už v lete 2021 ju v súvislosti s podporou očkovania proti covidu nazval „agentom farmafiriem“.

Po schválení obrannej zmluvy v parlamente Smer po Slovensku vylepil bilbordy s tvárami koaličných poslancov, ale aj prezidentky Čaputovej, kde bolo napísané: „Zradili Slovensko! Pozvali armádu USA na Slovensko.“ Kampaň Smeru bola cielene osobná. Bilbord sa objavil aj v Pezinku neďaleko miesta, kde prezidentka býva.

Zuzane Čaputovej sa síce na jar 2022 podarilo právnou cestou dosiahnuť, že poslanec Blaha musel zmazať statusy, kde ju označoval za americkú agentku, v tejto rétorike však dodnes pokračuje Robert Fico.

Na prezidentku neútočili len politici Smeru. Nevyberavo sa o nej vyjadroval aj predseda OĽaNO Igor Matovič, s ktorým si Zuzana Čaputová nesadla už krátko po tom, čo sa stal premiérom. „Považujem ju za falošnú a veľakrát zákernú ženu,“ vyhlásil napríklad vlani v máji.

No s urážkami, aké používali politici Smeru, sa Matovičova kritika porovnávať nedá. Vyvolávanie vášní zo strany politikov sa prejavilo na tom, čomu prezidentka čelila zo strany verejnosti a radikálov.

V pamäti zostala predovšetkým scéna z vlaňajšieho prvomájového mítingu Smeru v Nitre. Poslanec Ľuboš Blaha nahuckal niekoľkotisícový dav k skandovaniu, že prezidentka je „americká k…a“. Vedenie strany incident bagatelizovalo tým, že nepočuli, čo dav kričí, a tvrdili, že Blaha vraj chcel od ľudí počuť, že hlava štátu je „americká agentka“ – akoby takáto odpoveď bola v poriadku.

Následky na rodinný život Zuzany Čaputovej boli zásadné. Prezidentka už vlani priznala, že čelí častým vyhrážkam zabitím.

„V pravidelnom rytme absolvujem ako poškodená výsluch pre vyhrážky zabitím, ktoré sú spojené s naratívmi, ktoré používa Blaha a jemu podobné osoby o tom, že slúžim inej moci, o vlastizrade a podobne,“ vravela v televízii Joj vlani v máji, pár dní po mítingu Smeru.

Odvtedy sa nič nezmenilo. V máji prezidentka po ďalších Ficových výrokoch na svoju adresu na Facebooku uviedla, že vyhrážky zabitím smerujú nielen voči nej, ale aj jej blízkym. Podobne ako tie predošlé boli doplnené tvrdeniami o „americkej agentke“ či slúžke „cudzej moci“, presne v duchu rétoriky politikov Smeru.

Len pred pár dňami polícia informovala, že zadržala muža, ktorý sa prezidentke a jej dcéram – ale napríklad aj Igorovi Matovičovi – vyhrážal zabitím na videu, ktoré zverejnil na internete. „Keď mi nevypíšete šek, zabijem vám vaše rodiny. Čaputová, tebe obidve dcéry, Matovič, tebe zabijem mater, sestru, ženu i dcéru, jednu aj druhú,“ vravel muž na videu.

Pod tlakom boli Kiska aj Kováč

Nevyberaným spôsobom zo strany politických súperov čelili v minulosti aj iní prezidenti. Nedá sa teda povedať, že by Zuzana Čaputová nemohla vedieť, do akej neľahkej pozície sa po zvolení za prezidentku dostane. Najmä po skúsenosti z prezidentskej kampane.

Čaputovej predchodca Andrej Kiska bol v politickej vojne s Robertom Ficom a vtedy vládnym Smerom po väčšinu svojho mandátu. Konflikt znásobovala osobná rovina: Kiska s výrazným náskokom porazil Fica v prezidentských voľbách v rokoch 2014.

Aj naňho, podobne ako na prezidentku Čaputovú, smerovali útoky dezinfoscény a extrémistov. No v Kiskovom prípade bol zásadnejším tlak Smeru, ktorý sa postupne stupňoval. Keď v roku 2015 vyšlo najavo, že Kiska používa na cestovanie za rodinou do Popradu, kde trávil víkendy, vládny špeciál, Smer to proti prezidentovi politicky využil.

Ešte razantnejšie zneužil prezidentove daňové problémy, známe ako „kauza KTAG“. Podľa výpovede bývalého šéfa finančnej správy Františka Imreczeho sa Kiskove problémy, pre ktoré je naňho podaná obžaloba na súd, preberali aj na schôdzke predstaviteľov strany. Opäť preto, aby mohli byť využité v politickom súboji.

Terčami útokov sa stali aj iní prezidenti. Najnechutnejšou dodnes zostáva snaha bývalej vládnej moci zdiskreditovať prezidenta v 90. rokoch, keď vládlo Hnutie za demokratické Slovensko Vladimíra Mečiara a prezidentom bol Michal Kováč. Nenávisť vtedajšieho vládneho hnutia a premiéra k hlave štátu vyústila do zavlečenia prezidentovho syna do Rakúska, kde mal čeliť trestnému stíhaniu.

Na únose sa podieľala aj Slovenská informačná služba, Kováča pri únose surovo zbili, násilne opili a previezli autom cez štátnu hranicu do neďalekého Hainburgu.

Funkčné obdobie Zuzany Čaputovej sa trafilo do mimoriadneho obdobia plného politických zvratov na Slovensku, do svetovej pandémie a napokon aj do vojny na európskom kontinente.

Vo funkcii zažila až štyroch premiérov: Petra Pellegriniho (2019 – 2020), Igora Matoviča (2020 – 2021), Eduarda Hegera (2021 – 2023), Ľudovíta Ódora (2023). A pravdepodobne ešte minimálne jedného po septembrových parlamentných voľbách vymenuje – ak teda voľby neskončia patom, po ktorom by nová vláda nevznikla počas jej končiaceho sa mandátu.

Na porovnanie, Ivan Gašparovič zažil ako prezident počas dvoch volebných období, teda za desať rokov, len štyri vlády, z toho dvakrát post premiéra obsadil Robert Fico, ktorý si s ním udržiaval dobrý vzťah.

Zuzane Čaputovej sa vo funkcii prezidentky zmenil aj jej osobný život. V kampani, ale ešte aj na inaugurácii vystupoval ako jej oficiálny partner fotograf Peter Konečný. No už krátko pred nástupom do funkcie Čaputová prekvapila, keď o kríze vo vzťahu otvorene prehovorila na svojom profile na Instagrame.

Koncom mája 2020 prezidentka verejne potvrdila, že jej novým partnerom je Juraj Rizman, ktorý začal neskôr hlavu štátu sprevádzať aj na oficiálnych spoločenských podujatiach.

Zuzanu Čaputovú v úrade zasiahla aj smrť otca, ktorý zomrel v septembri 2021 práve v čase, keď bol na návšteve Slovenska pápež František. „Dnes som sa rozlúčila na letisku so Svätým Otcom. V duchu som však so slzami kývala aj tomu svojmu,“ napísala na Facebook, keď verejnosti ďakovala za kondolencie.

Niektorým zmenám prezidentka odolávala a odolala. Napríklad zostala bývať vo svojom dome v Pezinku, čo štátnym ochrankárom prinášalo viaceré komplikácie, napríklad v podobe anonymných oznámení o bombe.

Napriek prezidentkiným opakovaným uisteniam, že ataky politických oponentov nemôžu byť dôvodom, aby sa človek stiahol z politiky, je veľmi pravdepodobné, že politici zo Smeru a ďalších strán si jej rozhodnutie vyhodnotia tak, že ich taktika vyšla.

A to už druhýkrát, pretože je nepochybné, že si v Smere pripisujú zásluhy aj za to, že dnes už v politike nie je Andrej Kiska.

Nekandidoval len Kiska

Prezidentka Zuzana Čaputová svojím rozhodnutím neuchádzať sa o znovuzvolenie zopakuje krok, ktorý pred ňou urobil aj Andrej Kiska. Nezáujem o druhé funkčné obdobie oznámil o niečo skôr ako súčasná hlava štátu – 15. mája 2018, teda asi 10 mesiacov pred voľbami.

Zuzana Čaputová prišla s vyhlásením v polovici júna, teda trištvrte roka pred voľbami, ktoré by sa mali konať v marci 2024. V minulosti opakovane povedala, že mala záujem urobiť to skôr. Odklad súvisel s vymenovaním úradníckej vlády Ľudovíta Ódora.

Nie je to bežná situácia. Prvý prezident samostatného Slovenska Michal Kováč, zvolený ešte v parlamente, sa o znovuzvolenie v prvých priamych voľbách uchádzal. Podľa prieskumov verejnej mienky mal však väčšie šance poraziť bývalého premiéra Vladimíra Mečiara kandidát novej vládnej koalície Rudolf Schuster. Kováč sa preto tri dni pred prvým kolom svojej kandidatúry vzdal a verejne podporil Schustera.

Aj Rudolf Schuster sa uchádzal o znovuzvolenie, so ziskom vyše 7 percent hlasov však v prezidentských voľbách v roku 2004 nepostúpil do druhého kola. Prezidentom sa stal Ivan Gašparovič, ktorý zatiaľ ako jediný slovenský prezident dokončil obe funkčné obdobia.

Ústava hovorí, že „tá istá osoba môže byť zvolená za prezidenta najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach“.

Na druhej strane, o tom, že existuje aj iný prístup, svedčia verejné výroky len nedávno zvoleného českého prezidenta Petra Pavla. Hlavou štátu sa stal 9. marca, po tom, čo vo voľbách porazil českého expremiéra Andreja Babiša.

Už krátko potom pre podcast Kecy a politika spomenul, že považuje za rozumné, aby človek v prezidentskej funkcii strávil len jedno volebné obdobie, pretože sa vďaka tomu minimalizuje riziko, že prepadne pocitu vlastnej vyvolenosti.

„Ak niekto vykonáva takúto prácu naplno, päť rokov je až-až, to potvrdí asi každý, kto si to vyskúšal,“ vysvetlil neskôr v debate so Zuzanou Čaputovou. „Neznamená to nutne, že to tak bude, ale päť rokov stopercentného výkonu funkcie prezidenta dá človeku zabrať.“

Prezidentka Zuzana Čaputová vyhrala prezidentské voľby v marci 2019. K jej úspechu nepochybne prispelo, že sa ešte pred prvým kolom v jej prospech vzdal kandidatúry vedec Robert Mistrík, ktorý oslovoval podobné spektrum voličov.

Čaputovú volilo v prvom kole 40 percent ľudí, druhý eurokomisár Maroš Šefčovič získal necelých 19 percent hlasov. V druhom kole získala súčasná prezidentka vyše 58 percent hlasov, Šefčoviča volilo niečo vyše 41 percent voličov. Účasť bola pomerne nízka v oboch kolách: v prvom dosiahla vyše 48 percent voličov, v druhom prišlo k urnám necelých 42 percent ľudí.

Aj to naznačovalo, že nová prezidentka si musela časť verejnosti ešte len získať na svoju stranu. V úvode mandátu sa jej to aj darilo. Krátko po nástupe do úradu bola podľa prieskumu Focusu dôveryhodnou pre asi polovicu občanov. Do jesene 2020 sa podiel ľudí, ktorí prezidentke dôverovali, zvýšil až na 66 percent.

Počas pandémie, pod vplyvom rozpoltenej spoločnosti a pri stupňujúcich sa útokoch Smeru popularita prezidentky klesala. Dnes jej dôveruje niečo vyše 40 percent ľudí (v aktuálnom prieskume Ipsosu z júna je to 43 percent).

Naďalej si drží pozíciu najpopulárnejšej političky v krajine, i keď sa na prvej priečke občas strieda s lídrom Hlasu Petrom Pellegrinim.

Prieskumy z posledných mesiacov dávali prezidentke slušnú šancu na znovuzvolenie. Podľa marcového prieskumu agentúry Ipsos by ju v prípade opätovnej kandidatúry „určite volilo“ 30 percent respondentov, pre takmer pätinu voličov by bola „jedným z kandidátov“. Nevoliteľná bola pre 43 percent ľudí.

V apríli Ipsos testoval prezidentkine šance v druhom kole volieb. Cieľom prieskumu bolo ukázať, ako by Zuzana Čaputová obstála vo finálovom súboji s rôznymi osobnosťami.

Prieskum ukázal, že najťažším konkurentom by pre Zuzanu Čaputovú bol predseda Hlasu Peter Pellegrini. Ak by sa v druhom kole stretol so súčasnou prezidentkou, volilo by ho 28 percent ľudí. Čaputová by získala 37 percent hlasov. Asi 20 percent opýtaných deklarovalo, že by sa pri takejto zostave druhého kola nezúčastnili, 15 percent si nevedelo vybrať.

O niečo jasnejšie víťazstvo by Zuzana Čaputová uhrala s predsedom Smeru Robertom Ficom. Ten by síce získal podobne veľa hlasov ako Pellegrini (volilo by ho 27 percent respondentov), no jeho účasť v druhom kole by viac mobilizovala priaznivcov Čaputovej. Dostala by 41 percent hlasov. Porazila by aj ďalších súperov, napríklad Štefana Harabina, Maroša Žilinku, Petra Weissa či Roberta Mistríka.

Zoznam potvrdených kandidátov na prezidenta je zatiaľ krátky. Antisystémových voličov budú oslovovať dvaja bývalí sudcovia, bývalý predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin a bývalý sudca Ústavného súdu a exposlanec Ján Drgonec.

O kandidatúre uvažuje aj bývalý minister zahraničných vecí z čias prvej Ficovej vlády Ján Kubiš, pred časom kandidatúru nevylučoval ani vedec Robert Mistrík.

Po rozhodnutí prezidentky nekandidovať sa bude zrejme čakať na to, či do prezidentských volieb zasiahne bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok. Mohol by cieliť na voličov, ktorí by inak volili Zuzanu Čaputovú.

Ten situáciu nechcel komentovať pred tým, ako prezidentka oficiálne potvrdí, že kandidovať nebude. „Rešpektujem úrad hlavy štátu aj pani prezidentku osobne a nebolo by odo mňa korektné vyjadrovať sa pred tým, než akékoľvek stanovisko poskytne ona sama,“ napísal na Facebook minulý piatok.

Video: Kostolný, Pataj: Prečo Zuzane Čaputovej došli sily