Kristina Böhmer
Čínsky prezident Si Ťin-pching v marci tohto roku naliehal na lídrov Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády, aby urýchlili „spoločnú inováciu vo vede a technike so zameraním na nezávislé a originálne inovácie“, keď sa pred nich postavil v tmavozelenom maoistickom obleku.
To je tradičný čínsky odev s voľnými nohavicami a sakom v štýle tuniky s piatimi gombíkmi, štyrmi vreckami a preklápacím golierom slávny od čias, keď ho nosil brutálny diktátor Mao Ce-tung, ktorý vybudoval značnú vojenskú silu a po krvavej občianskej vojne okolo seba vytvoril kult osobnosti, aby Čínu držal nakrátko. A Si Ťin-pching chcel byť rovnako mocným, keď sa v októbri minulého roku dal bezprecedentne tretíkrát vymenovať za lídra krajiny.
„Si je dnes určite rovnako mocný ako Mao, ale nemá Maovu autoritu víťaza v občianskej vojne a zásluhy o založenie ‚novej Číny,’“ povedala pre Denník N Oľga Lomová z projektu Sinopsis realizovaného v spolupráci s Katedrou sinológie Karlovej univerzity v Prahe.
Možno aj to sa pokúsi dosiahnuť. Si Ťin-pching vo veľkom modernizuje armádu a pozície v strane a vedení krajiny dostávajú ľudia so skúsenosťami v čínskom vojensko-priemyselnom odvetví.
Pripravuje sa na vojnu s USA?
Len za posledný mesiac líder z Pekingu dvakrát obyvateľom Číny odkázal, aby sa pripravili na najhoršie.
„Musíme byť pripravení na najhoršie a extrémne scenáre a byť pripravení odolať veľkej skúške silného vetra, rozbúrenej vody a dokonca aj nebezpečných búrok,“ povedal Si koncom mája na stretnutí zameranom na národnú bezpečnosť. O týždeň neskôr to rozšíril aj na ekonomickú oblasť, keď povedal, že snahy budovať domáci trh majú byť zamerané na „zabezpečenie normálneho fungovania národného hospodárstva za extrémnych okolností“.
Tieto komentáre pritom prichádzajú v čase vyhrotených vzťahov medzi Čínou a USA. Medzitým Si Ťin-pching modernizuje armádu a podľa Financial Times z októbrového kongresu Komunistickej strany Číny vzišla nová skupina politických lídrov, ktorí nemajú skúsenosti v politike, ale vo vojensko-priemyselnom odvetví. Neprikladala sa tomu veľká pozornosť, pretože všetka sa sústredila na Si Ťin-pchinga, ktorý porušil pravidlo dvakrát a dosť a dal sa tam po tretíkrát vymenovať za lídra krajiny.
Viac ako tretina 205-členného ústredného výboru strany má v súčasnosti vzdelanie v oblasti vedy, techniky, inžinierstva a matematiky, čo je 35-percentný nárast v porovnaní s výborom zostaveným na predchádzajúcom kongrese. 24-členné politbyro má 13 členov novej generácie, pričom päť z nich s vojenským alebo technickým pozadím získalo veľmi vysoké pozície, napríklad funkcie viceprezidentov.
Ich rýchly kariérny postup si denník vysvetľuje ako Si Ťin-pchingovo úsilie o oživenie projektu vojensko-civilnej fúzie, ktorého cieľom je využiť nové technológie zo súkromného sektora v prospech rýchlo sa modernizujúcej armády krajiny.
Blinken žehlí konflikty
Čínu postihla ekonomická kríza, za ktorú Si viní „západné krajiny na čele s USA“. Tie Čínu utláčajú svojimi opatreniami, „čo prinieslo bezprecedentne vážne výzvy pre rozvoj našej krajiny“. Povedal to pár týždňov na to, ako USA zostrelili čínsky balón, ktorý niekoľko dní lietal nad územím USA aj ich vojenskými objektmi. Vtedy mal ísť americký minister zahraničia Antony Blinken na návštevu do Pekingu, ale zrušil ju.
Išiel tam teraz. Ide o prvú návštevu amerického šéfa diplomacie v krajine za posledných päť rokov. Svojmu čínskemu náprotivku Čchin Kangovi vyjadril želanie stabilizovať vzťahy medzi oboma mocnosťami a zabrániť tomu, aby sa súperenie zvrhlo na konflikt.
Čchin zase povedal, že Čína je odhodlaná budovať „stabilné, predvídateľné a konštruktívne“ vzťahy s USA.
Podľa čínskeho záznamu zo stretnutia Blinkenovi takisto povedal, že USA by nemali propagovať „teóriu čínskej hrozby“ a že Washington má zrušiť sankcie voči Číne. USA obvinil z „bezohľadného zasahovania do vnútorných záležitostí Číny“, pričom na mysli mal Taiwan, ktorý Peking chápe ako kľúčový pre vnímanie vlastnej identity. Pre USA je zase dôležitou súčasťou prvého ostrovného reťazca a rovnomerného rozloženia svojich síl v regióne.
Potom sa stretol so Si Ťin-pchingom, ktorému povedal, že USA chcú mať zodpovedné vzťahy s Čínou. „Je to v záujme USA, v záujme Číny a v záujme sveta,“ dodal. Si Ťin-pching zodpovednosť za zhoršujúce sa vzťahy prehodil na americkú stranu a Blinkenovi povedal, že interakcie medzi štátmi by mali „byť vždy založené na vzájomnom rešpekte a úprimnosti“.
„Dúfam, že prostredníctvom tejto návštevy, pán minister, pozitívnejšie prispejete k stabilizácii vzťahov medzi Čínou a USA,“ povedal Si.
Vojna je skutočne extrémny scenár
K snahe o stabilizáciu vzťahov teda dochádza po mesiacoch tvrdej Siho rétoriky, ktorou podľa Lomovej Čína pripravuje svoje obyvateľstvo na najhoršie „vrátane vojny“, no „neznamená to, že už má plán na konkrétnu vojnovú operáciu, ale že vojnu nevylučuje“.
Sinológ Martin Šebeňa zo Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií si myslí, že Čína má väčšie problémy ako vojnu.
„Čínsky ekonomický model, ktorý bol v uplynulých štyridsiatich rokoch extrémne úspešný, sa viac-menej vyčerpal,“ povedal Šebeňa pre Denník N. Potvrdzujú to aj viaceré významné banky, ktoré zhoršili výhľad čínskej ekonomiky na tento rok. Podľa Šebeňu sa Čína dostala na hranicu toho, čo môže vyrábať a exportovať, lebo „na svete už nie je viac ľudí, ktorí by to kupovali“. Štátny dlh je vysoký a miestne vlády majú problém financovať nemocnice. A dôchodky, ktorých vzhľadom na demografickú krízu neustále pribúda.
A keďže ľudia sa boja, že nebudú mať dôchodky, veľmi šetria, nenakupujú a domáca ekonomika stagnuje. Okrem toho sa v Číne zastavil rast nehnuteľností, čo tvorí podľa odborníka tretinu čínskeho HDP. „S tým sa zastavilo aj bohatstvo bežných ľudí, pretože oni nezarábali vo fabrike, ale najmä na tom, že vlastnili nehnuteľnosť, ktorej cena sa o desať rokov strojnásobila,“ povedal Šebeňa.
Si Ťin-pching podľa neho ľudí pripravuje na štrukturálne reformy, ktoré „budú bolieť a možno spôsob, ako to zvládnuť, je odviesť pozornosť a zvaliť vinu na vonkajšieho aktéra“. A tým sú práve USA. „Napríklad reforma bude viesť k tomu, že dočasne v Číne klesne HDP, čo je úplne normálne, ale musia to ľuďom nejako povedať: je to ťažké, ale musíme to robiť, lebo Američania sú na nás zlí, aj Európania a Japonci sú na nás zlí,“ dodal Šebeňa s tým, že to podľa neho zostane v rečníckej rovine a k reálnemu konfliktu nedôjde.
Uzdu drží na kratšie
„Psychologická príprava na najhoršiu možnosť zároveň slúži ako mobilizácia obyvateľstva, ktoré sa má zomknúť okolo strany namiesto toho, aby sa napríklad domáhalo svojich práv,“ povedala Lomová.
Ľudské práva za vlády Si Ťin-pchinga upadajú, pričom najväčším dôkazom je zaobchádzanie s menšinami, najmä s ujgurskými moslimami v regióne Sin-ťiang. Týka sa to však aj Hongkongu, kde ľudí zatvárajú za účasť na protestoch, a takisto čínskej väčšinovej populácie. Číňania zatiaľ nepociťujú rovnaký strach, ako to bolo za Maovej vlády, ale už sa k tomu blížia.
A zomknutie okolo strany? Cez kult osobnosti, ako mal Mao Ce-tung.
Podľa Šebeňu je veľmi ťažké ich porovnávať, lebo „Mao Ce-tung bol raz hore, raz dole, chvíľu bol pri moci a chvíľu bol odstavený“.
„Si Ťin-pching ešte nie je úplne tam, kde bol Mao Ce-tung, keď bol na vrchole. No Si je oveľa stabilnejší, moc drží už vyše desať rokov a je známy svojou systematickou, pomalou prácou, zatiaľ čo Mao žil veľkými kampaňami a bol ako na horskej dráhe,“ povedal Sebeňa, podľa ktorého sa Mao Ce-tungovi nikdy nepodarilo mať takú dlhodobú a konzistentnú moc, ako má Si Ťin-pching.
Podľa Lomovej pritom nejde len o „moc konkrétneho človeka“. „Ide o to, že Komunistická strana Číny vyprodukovala presne ten typ vodcu, ktorého v danej chvíli potrebuje na to, aby zachovala absolútnu kontrolu nad spoločnosťou. Ide o politické ciele, podľa môjho názoru o zachovanie leninského politického systému, ktorý sa cíti ohrozený potenciálnou liberalizáciou spojenou s otvorenou globálnou ekonomikou,“ dodala Lomová.
Lebo Si Ťin-pching prikázal
Si Ťin-pching, ktorý minulý týždeň oslávil sedemdesiate narodeniny, verí, že autokracia je lepšia forma vlády ako demokracia, a už v začiatkoch svojej vlády spochybnil politiku svojich dvoch predchodcov, ktorí boli liberálnejší (nie v západnom zmysle slova, ale na miestne pomery). Moc bola decentralizovaná a podľa Šebeňu vláda „nechala úradníkov, aby si robili svoje, a zhora to len koordinovala“.
Si Ťin-pching moc recentralizuje, pričom podľa Šebeňu to ani nemusí inštitucionalizovať a dávať do zákonov. „Si Ťin-pching niečo povie a platí to nie preto, lebo tam sú štruktúry, ako boli v komunistickom Československu, ale preto, lebo má autoritu a povedal to on,“ dodal sinológ s tým, že recentralizácia je neformálna a „ľudia počúvajú Si Ťin-pchinga pre istotu, aby nemali problémy“.
Jeho moc napokon neoslabili ani masové protesty proti prísnym lockdownom a podľa Šebeňu je medzi ľuďmi populárny najmä pre boj proti korupcii.
Pri moci bude možno až do smrti. Ako Mao Ce-tung, ktorého myšlienky Si Ťin-pching rád cituje. Napríklad túto: „Vo svete fúkajú dva vetry, východný a západný. Buď východný prevládne nad západným, alebo západný prevládne nad východným. V súčasnosti je charakteristické, myslím si, že východný vietor prevláda nad západným.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
