Nový trend je potvrdený: ľudia vypínajú správy, nerobia im dobre

Svet, v ktorom bolo sledovanie správ považované za dôležitú činnosť pre každého, kto chce byť dobre informovaný a zodpovedný občan, je dnes už minulosťou. Ukazuje to najnovší prieskum Reuters Institute. To, že by všetci pravidelne kupovali noviny alebo denne pozerali správy v televízii, nikdy neplatilo, no názor, že je to užitočné, bol všeobecne akceptovaný.

Dnes už správy mnoho ľudí považuje za škodlivé a riadia sa tým, že ak chcú žiť spokojný život, je lepšie ich vypnúť. Nevraví to len tá časť populácie, ktorá konzumuje dezinformácie. O toxickosti médií sa vedie debata naprieč celou spoločnosťou – a pociťujú ju aj niektorí novinári.

Až 36 percent ľudí priznáva, že sa často alebo občas vyhýba správam. Je to o sedem percentuálnych bodov viac ako v roku 2017, ukázala vo štvrtok zverejnená štúdia Digital News Report 2023 od Reuters Institute, ktorý funguje na Univerzite v Oxforde. Štúdia každoročne mapuje mediálne správanie ľudí v 46 krajinách vrátane Slovenska.

Najviac sa správam vyhýbajú ľudia v Bulharsku, Chorvátsku a Grécku (57 %), Slovensko je s 37 percentami porovnateľné s medzinárodným priemerom.

Tento trend sa prejavuje aj v krajinách ako Nemecko a Rakúsko, silný zatiaľ nie je v severských štátoch. Vo Fínsku, Švédsku, v Nórsku či Dánsku sa správam vyhýba len zhruba 20 percent obyvateľov.

Na Taiwane je to 17 percent opýtaných, najlepšie v porovnaní skončilo Japonsko (11 percent).

Ľudia vypínajú niektoré témy

Reuters Institute poskytol Denníku N podrobnejšie dáta, ktoré už nie sú súčasťou oficiálne zverejnenej časti štúdie. Vyplýva z nich, že na Slovensku sa správam vyhýbajú častejšie ženy (42 percent) ako muži (32 percent). Vo väčšej miere to robia ľudia s nižším vzdelaním a príjmom. Medzi jednotlivými vekovými skupinami nie sú výrazné rozdiely.

Výskumníci sa tento rok prvýkrát respondentov pýtali, čo robia, aby sa odstrihli od správ. 29 percent Slovákov, ktorí sa snažia obmedziť konzumáciu správ, odpovedalo, že sa vyhýbajú konkrétnym zdrojom informácií, napríklad televíznym novinám, tlačeným médiám či spravodajským webom. 27 percent povedalo, že správy skrátka ignorujú a scrollujú ďalej, ak sa im na mobile zobrazia.

Zhruba 26 percent opýtaných sa vyhýba určitým spravodajským témam. Necelá štvrtina (24 percent) sleduje spravodajské médiá menej často, rovnaký podiel nekonzumuje správy v niektorých častiach dňa, napríklad hneď ráno alebo krátko pred spaním.

Čo sa týka tém, ľudia na Slovensku sa najčastejšie vyhýbajú správam o vojne na Ukrajine (49 percent), správam o zdraví a covide (40 percent), informáciám o sociálnej spravodlivosti, teda o rasovej a rodovej nerovnosti či právach LGBTI+ ľudí (40 percent), a vypínajú aj správy o domácej politike (35 percent).

Snaha obmedziť konzumáciu informácií o Ukrajine sa prejavila vo viacerých krajinách, a to aj v tých, ktoré majú ku konfliktu geograficky bližšie, napríklad Poľsko (35 percent), Rumunsko (37 percent) a Maďarsko (47 percent). V Česku je to až 60 a vo Fínsku 75 percent.

Nemusí to znamenať, že sa ľudia chcú tejto téme úplne vyhnúť. Podľa výskumníkov je dosť možné, že sa už cítia dostatočne informovaní, keďže správy o Ukrajine sú široko dostupné a nedajú sa prehliadnuť. Niektorí už zrejme nechcú poznať všetky detaily a hrôzy vojny, pretože je to deprimujúce.

Blbá nálada

Vyhýbanie sa správam (tzv. news aviodance) pozorujú vedci už dlhšie. Je ťažké jednoznačne povedať, prečo sa to deje. Každý človek je v inej situácii, môže mať rôzne dôvody a motivácie. Veľmi sa odlišujú aj jednotlivé médiá. Iné dôvody môžu mať ľudia pri vypínaní bežného „suchého“ spravodajstva či investigatívnej žurnalistiky a iné pri „škandáloch“ o celebritách alebo pri stránkach, ktoré prinášajú skôr emócie a konflikt.

Ľudia v prieskumoch vravia, že mávajú pre správy zlú náladu, nepríjemné pocity či dokonca stavy úzkosti.

Problémom môže byť aj všadeprítomnosť správ. Neprijímame ich už len vo vyhradených časoch, napríklad večer pri televízii či ráno v aute pri počúvaní rádia. Správy vyskakujú z mobilu a zo sociálnych médií neustále. Je ich priveľa a väčšina je negatívna. Informácie sa ťažko filtrujú a je namáhavé sledovať len tie, ktoré sú pre náš život objektívne dôležité. Nastáva pocit informačného preťaženia.

Ľudia sa obávajú, že im aktuálne informácie pokazia deň. Nemusí sa im to stávať často. Dôvodom opustiť médium je už aj to, že majú takto nastavené očakávania. Pocit, že im niečo dôležité unikne, tak nahrádza úľava, že sa k nim niektoré udalosti vôbec nedostanú.

Viaceré analýzy ukazujú, že neustále sledovanie diania a ponúkaného obsahu na sociálnych sieťach môže viesť k zhoršeniu nálady či nižšej spokojnosti s vlastným životom.

Dáta od Reuters Institute tiež naznačujú, že ľudia častejšie vypínajú správy v krajinách, kde je verejná debata a politika viac polarizovaná.

Niektorí takisto vypínajú správy a názory, ktoré nechcú počuť. V Spojených štátoch napríklad pravicovo orientovaní respondenti päťkrát častejšie vypínajú správy o klimatickej kríze ako ľudia naľavo, trikrát častejšie sa vyhýbali aj správam o právach pre ľudí s rôznou farbou pleti či s rôznym rodom. Ľavicoví Američania sa častejšie vyhýbali správam o kriminalite a biznise.

Čo sa s tým dá robiť

Skutočnosť, že štyria z desiatich občanov sa aktuálnym informáciám zámerne vyhýbajú, je pre novinárov veľká výzva. Ako tento trend zvrátiť, nestratiť kontakt a empatiu s tými, ktorí od nich odchádzajú?

Médiá sa napríklad snažia robiť správy prístupnejšou formou a prístupnejším jazykom. Rozširujú okruhy tém a dávajú väčší priestor pozitívnemu alebo inšpiratívnemu obsahu.

„Je zjavné, že mnohé stránky a aplikácie sú optimalizované na tých, ktorí sa veľmi zaujímajú o všetky detaily dnešných správ a politiky. No zdá sa, že tento prístup odrádza veľkú časť verejnosti, čo môže mať potenciálne dlhodobé dôsledky pre občiansku a demokratickú angažovanosť,“ napísal Nic Newman, hlavný autor Digital News Report.

Ľudia vyhýbajúci sa správam vysvetľujú, že majú záujem o viac pozitívnych informácií a žurnalistiku, ktorá prináša aj nádej na zlepšenie. Na tento dopyt reagujú projekty konštruktívnej žurnalistiky alebo novinárčiny zameranej na riešenia (solutions journalism), ktoré okrem pomenovania problémov ponúkajú aj východiská a naznačujú, čo sa v danej oblasti dá robiť, aby sa situácia zmenila.

Podľa výskumníkov z Reuters Institute publikum nepremýšľa o pojmoch, ako je solutions journalism. „Skôr to môžeme interpretovať ako často uvádzanú túžbu, aby boli správy o niečo menej depresívne a o niečo ľahšie pochopiteľné,“ píšu.

Už staršie výskumy ukázali, že ľudia sa cítia negatívnymi správami menej paralyzovaní, ak pri nich nemajú pocit bezmocnosti a vidia, že problémy sa dajú riešiť. Niekedy aj malé aktivity a príležitosti k zmene môžu pomôcť, aby ľudia cítili namiesto hnevu nádej. Pomáhajú tiež pochopiť širší kontext udalostí.

Tohtoročná Digital News Report neponúka médiám jednoznačné odporúčania. Údaje však naznačujú, že pomôcť môže už menej senzácií a negativity, no viac vysvetľovania.

„Samozrejme, to, čo ľudia hovoria, sa nie vždy zhoduje s tým, čo robia, a ďalšie výskumy nám pripomínajú, že nás často viac priťahujú negatívnejšie a emocionálnejšie správy. Teraz to môže byť pravda, no postupom času sa zdá, že veľa ľudí zostáva menej spokojných, čo môže narušiť ich vzťah k správam a dôveru v ne,“ konštatuje štúdia.

Je tu tiež priestor pre vedcov a novinárov, aby sa snažili lepšie pochopiť významnú časť populácie, ktorá sa médiám vzďaľuje. A aby ďalej hľadali možnosti, ako žurnalistiku zlepšovať a prispôsobovať digitálnej dobe.