V rámci predvolebnej kampane ste rozdistribuovali medzi voličov text Moje tri chyby, za ktoré sa neospravedlňujem. Píšete, že ste boli tvrdohlavý, zle ste komunikovali odchod z vlády a chýbala vám solidarita. Ivan Mikloš o vás tento týždeň napísal text do SME a podľa neho to vaše priznanie vyznelo skôr ako zdôrazňovanie vlastnej výnimočnosti a „zásadovosti“. Čo by ste mu na to povedali?
Budem reagovať na Ivana Mikloša článkom, ktorý uverejním v SME. Už ho mám rozpísaný a dnes ho dokončím, dovtedy by som vás chcel poprosiť venovať sa ďalším otázkam, nie riešiť Ivana Mikloša, ktorý si vypisuje rôzne veci. Evidentne kampaňuje za stranu Mikuláša Dzurindu a kope do SaS, kde len vie.
Mikloš hovorí, že ho úprimne mrzí, akým spôsobom pôsobíte v politike, pretože Slovensko potrebuje modernú stredopravú občiansku liberálnu stranu a SaS takou mohla byť, ale nie je a obáva sa, že ani nebude. Ako hlavný dôvod uvádza osobné vlastnosti dominantného predsedu. Eduardovi Hegerovi sa ako premiérovi vyčítalo, že je málo dominantný, a vám zase, že ste príliš. Uvedomujete si to ako nejaké vaše mínus?
SaS je strana, ktorá má odborníkov. Najzdatnejších ľudí v krajine máme my – s jasnými životopismi, veľkými skúsenosťami a výsledkami. Zároveň je SaS strana, ktorá má dlhodobo najlepší program. Tentokrát to bude rovnako. Máme 14-ročné skúsenosti a sme jeden silný tím, a to všetko bez korupčných káuz. Toto je to, čo potrebuje krajina, ak má byť riadne spravovaná, a nie jalovú debatu, že koľko percent viac sebavedomia pridať a nepridať. Keby som bol v strane veľmi autoritatívny typ, tak predsa nikdy nedám dokopy taký silný tím. Sú tam ľudia, ktorí sú v strane 10 alebo 12 rokov a už kadečo zažili, ale aj dokázali.
Pán Mikloš vás takisto označil za populistu preto, ako komunikujete spaľovacie motory a kvóty pre prijímanie migrantov. Tvrdí, že všetky vaše argumenty pri téme spaľovacích motorov vyvrátil riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektromobilitu Patrik Križanský, či už sa to týka obsahu nariadenia EÚ, ktoré ani nezakazuje spaľovacie motory, ani neprikazuje zavádzanie elektromobilov, údajnej porovnateľnej tvorby CO2 spaľovacích a elektrických áut, závislosti od Číny pri lítiu, nemožnosti recyklovať baterky či nedostatku elektriny pre elektrické autá. A dodáva: „Najlepší nepriamy dôkaz nezmyselnosti Sulíkovho boja je ten, že samotné európske a svetové automobilky vyrábajúce autá so spaľovacími motormi nemajú s týmto nariadením EÚ a údajným zákazom nimi vyrábaných áut žiadny zásadný problém“.
Rozmýšľam, kedy som počul menej korektný argument ako ten, že automobilky s tým nemajú problém. Automobilkám je jedno, na čom budú zarábať. Dokonca, keď budú predávať autá v priemernej cene 30-tisíc a nie 15-tisíc, tak zarobia viac a doplatia na to ľudia. Keď im takýmto spôsobom naordinujeme elektromobilitu, tak tá individuálna mobilita bude drahšia a časť ľudí si ju nebude môcť dovoliť. Už sú niektorí, ktorí hovoria o takzvanej dopravnej chudobe. Automobilkám, ako napríklad Volkswagen, to môže vyhovovať. Mali jednu obrovskú hnusnú kauzu, ktorá sa volala Dieselgate – podvádzali pri výrobe naftových motorov. Vyhovuje im, keď z toho môžu odísť, keď sa zakážu naftové motory a budú vyrábať elektroautá. V tejto veci sme na strane ľudí, nie automobiliek.
Čo je však podstatné, nebude dosť elektriny. Nielen v dôsledku elektroáut, ale aj následkom toho, že vysoké pece budú nahradené elektropecami. Vo vykurovaní rodinných domov a bytov bude tiež čoraz viac zložiek elektrickej energie, napríklad masívnym inštalovaním tepelných čerpadiel. Železničná doprava sa takisto postupne elektrifikuje. Celý náš život, celá naša spoločnosť, nielen priemysel, ale aj my prechádzame ako energonosič na elektrinu a tej elektriny tu jednoducho nebude dosť.
Máme už päť jadrových reaktorov v prevádzke a veľmi zle nastavenú akcionársku zmluvu so Slovenskými elektrárňami, kde má zrovna prsty Ivan Mikloš, lebo bol v rozhodujúcom období ministrom hospodárstva (dočasne po odvolaní Pavla Ruska z funkcie – pozn. red.). Potom si tam dosadili figúrku pána Jirka Malchárka a naďalej to riešili obchodníci z SDKÚ. To bola asi najviac škandalózna privatizácia. V Gorile sa píše o jednej miliarde korún úplatku, čo bol na tie časy veľký peniaz. Výsledkom tejto zle nastavenej akcionárskej zmluvy je, že štát napriek tomu, že vlastní 34 percent, nemá vôbec žiaden dosah na riadenie a takisto nemá dosah na obchodnú politiku. V tomto sa treba pýtať Ivana Mikloša, aká je jeho miera ovplyvňovania a vstupovania do tvorby akcionárskej zmluvy.
Čiže aj keď my vyrobíme nejaké množstvo elektriny, nebude to stačiť. Ešte sa z toho aj časť predá, napríklad do Nemecka, ktoré si odstavilo 14 funkčných atómok a dnes kupujú elektrinu vyrobenú z jadra z Francúzska, z Česka. Toto je problém a my teraz ideme ešte prisoliť tým, že tlačíme elektromobily a zakážeme spaľovacie motory.
Slovenská asociácia pre elektromobilitu má predsedu, ktorý je z povahy veci najväčší lobista, veď to má aj v náplni práce, za to je platený, aby loboval za elektroautá. To je všetko v poriadku. Ja s elektroautami nemám žiadny problém. Mám problém s tým, že ideme zakázať alternatívne koncepty. Myslím si, že je správne, aby tu bola súťaž technológií.
Čiže odmietate, že by ste boli populista? Ten váš populizmus má vyplývať z toho, že na základe nepravdivej interpretácie skutočnosti sa šíria obavy a strach tak, aby ste tieto obavy a strach mohli využívať vo svoj politický prospech.
Teraz som veľmi fakticky vymenoval riziká. Bude rásť spotreba elektriny. Nešťastná akcionárska zmluva pod taktovkou Ivana Mikloša vedie k tomu, že sa veľa elektriny predá, bude chýbať aj EÚ a nebude dosť elektriny. Čo je na tomto populistické strašenie? Chápem, že pán, ktorý je predsedom združenia pre elektromobilitu, bude hovoriť niečo iné, lebo to má v náplni práce. Upozorňujem na to, že v roku 2035 nebude dosť elektriny. To je o dvanásť rokov, atómka sa stavia dvojnásobok – 25 rokov. V Európe nie je nič rozostavané. Maďari stavajú elektráreň Paks a Francúzi stavajú tretí reaktor na jednej lokalite, to je všetko. Ani len Dukovany nebudú do roku 2035. Ešte Mochovce 4 by mohli byť do dvoch rokov, to je však slabý reaktor.
Druhá výčitka sa týka témy kvót na migrantov, ktorá vlastne ani nie je na stole.
Ako to? Minulý týždeň predsa Európska únia schválila prerozdelenie migrantov s tým, že dovolila sa vykúpiť.
To je práve ten rozdiel. Už sa nehovorilo o kvótach, ale hovorilo sa o tom, aby ostatné krajiny boli solidárne buď tým, že zaplatia iným krajinám, alebo prijmú migrantov. Vy ste aj proti tejto solidarite?
Nie. Súhlasím s tým, aby sme pomáhali iným krajinám strážiť hranice. Aby sme sa podieľali na azylových centrách, ktoré budú postavené mimo Európskej únie, kde sa bude rozhodovať o žiadostiach o azyl. Kvóty sú a krajina, ktorá ich nechce plniť, sa môže vykúpiť dosť vysokými platbami 10- až 20-tisíc eur za jednu osobu. Keď si to teraz odhadnete, že do Európy príde približne milión osôb ročne, podiel Slovenska je jedno percento, tak sa bavíme o jednej regionálnej nemocnici ročne, ktorá z krajiny odíde. To je tiež holý fakt, žiadne strašenie. Čo je na tom populistické, keď upozorním na to, že to, čo bolo schválené, sú kvóty na migratov, no s možnosťou sa vykúpiť?
Súhlasíte aj s tým platením?
Platiť poplatok nie je poctivé riešenie. Dokonca je to extrémne nehumánne riešenie, lebo všetci vieme, že ten milión ľudí ročne sa sem dostane za cenu, že tisícky z nich sa utopia, zahynú v Stredozemnom mori. To všetci dobre vieme a naďalej podporujeme systém. Je omnoho humánnejšie postaviť azylové centrum napríklad na pobreží severnej Afriky a tam posúdiť žiadosti o azyl. Povedať tým, ktorí majú nárok, nech sa páči, bezpečným spôsobom vás dopravíme do Európy. A tým, ktorí nemajú, povedať, nehnevajte sa, vy nemáte nárok na azyl v Európe. V takom prípade svoj život ani neriskujú. Lenže nie, milión ľudí ročne sa vyberie do Európy ilegálne. Tisícky z nich cestou zahynú. Všetci to veľmi dobre vedia a naďalej podporujú tento spôsob tranzitu.
Ivan Mikloš je priateľom Mikuláša Dzurindu, odborne mu pomáhal aj pri vzniku strany Modrí. Podľa vás by mohol byť ešte Mikuláš Dzurinda prínosom pre slovenskú politiku?
Minule som dostal otázku, že ktorý premiér urobil pre krajinu najviac. Pri všetkých výčitkách voči Mikulášovi Dzurindovi je to on. Druhé, čo chcem povedať, je, že váš Marián Leško, ktorý sa v slovenských médiách pohybuje vyše 30 rokov a písal naozaj už pre všetkých od komunistov až dnes po vás, sa vyjadril, že v politike presluhujem. Dosť ma to pobavilo, keď to tvrdí človek, ktorý sa motá v slovenskej žurnalistike vyše 30 rokov. V prvom rade je to rozhodnutie Mikuláša Dzurindu. O tom, či ešte bude hrať nejakú rolu, rozhodnú voliči. Určite si teraz nedovolím mu odkazovať, že presluhuje a mal by odísť.
Zdá sa, že pán Leško si robí svoju prácu 30 rokov dobre, keď stále irituje slovenských politikov.
Iritovať môžete aj zlou a škaredou prácou. Popísal už viacero vecí, kde som zíral. Neviem, či si robí svoju prácu dobre. Keď písal za komunistov, oslavoval bývalý režim.
Viackrát sa k tomu vyjadril a povedal, že o to viac sa snaží teraz pracovať v prospech demokracie.
Tak snaha niekedy nestačí. Napríklad som čítal takú vec, že strana SaS nie je demokratická, lebo má málo členov.
Áno, to je jeho dlhodobá téma a vyčíta politickým stranám, že nie sú dostatočne otvorené pre všetkých občanov.
Ale my sme otvorení, my si len vyberáme členov. Téza pána Leška je, že čo sme si to dovolili, keď si vyberáme členov. Povedzte, čo by bolo, keby teraz do liberálnej pravicovej strany, ktorá má nejaké hodnoty, zrazu vstúpilo 5-tisíc ľudí, ktorí sú kovaní komunisti?
Prečo by kovaní komunisti vstupovali do takejto strany?
Lebo sa na tom dohodne veľký počet ľudí.
Čo by vás potom zvnútra zničili?
Zrazu by tá strana nebola takáto, ale bola by ľavicová.
Už sa stalo, že k vám chcel vstúpiť kovaný komunista?
Stalo sa, že k nám chceli vstúpiť ľudia, s ktorými sme vôbec nemali spoločné hodnoty a ktorým sme povedali, že nehnevajte sa, ale pre vás v SaS nie je miesto a nezoberieme vás. Napríklad ľudia, ktorí boli presvedčení, že Slovensko by malo vystúpiť z NATO. Tak jasné, že takýchto ľudí nezoberiem, lebo zrazu, keď ich tam bude väčšina a niekto na kongrese príde so skvelým nápadom hlasovať o tom, či si to nemáme dať do programu, tak to prejde – a rozhodnutia kongresu sú záväzné aj pre predsedu.
Jednoducho si vyberáme členov, zisťujeme ich hodnotovú orientáciu a berieme tých, ktorí sú v súlade s hodnotami strany. Pán Leško sa nad týmto pohoršuje a hovorí, že je to nesprávne, a preto nie sme demokratickí. Lebo máme iba 250 členov. Smer je určite menej demokratický a má 15-tisíc členov. Demokracia nespočíva v tom, koľko máte členov, ale v tom, ako sa hlasuje. U nás na kongrese sa hlasuje v tajnej voľbe. Nepoznám demokratickejší spôsob výberu členov do republikovej rady a predsedu.
Keď ste povedali, že Dzurinda bol najlepším premiérom, tak ste takisto povedali, že Robert Fico bol lepší premiér ako Igor Matovič. Zároveň Smer vylučujete z povolebnej spolupráce a OĽaNO nie. Kde je v tomto logika?
Robert Fico bol lepší premiér po technickej stránke vládnutia. Chaos, ktorý Igor Matovič vniesol do spoločnosti, je obrovský – zažíval som to priamo dva roky. Robert Fico tu pravdepodobne vyhrá voľby, zatiaľ čo Igor Matovič sa už v živote na úrad vlády nedostane, toto je ten veľký rozdiel. Preto hovorím, Robert Fico je ohrozením našej krajiny, treba to jasne pomenovať, rozoštváva spoločnosť. Živí tu rôzne konšpiračné bludy a ešte aj namotáva na to ľudí, aby mohol opäť sedieť na úrade vlády. V SaS sme si povedali, že tomuto treba zabrániť. Ohrozením krajiny nie je Igor Matovič, nech už rozpráva a robí, čo chce, lebo on už na tom úrade vlády nikdy nebude.
Až do vyhlásenia volieb sa čakalo, či sa malé demokratické strany spoja. Nedošlo k tomu a zatiaľ stále chýba akási stredopravá strana, ktorá by mala šancu dostať sa do parlamentu, a bolo by možné ju voliť. Nie je vašou ambíciou byť touto stranou, a teda byť alternatívou pre všetkých, nie až tak príliš konzervatívnych a nie až tak príliš liberálnych voličov?
To však nie je tak, že si povieme, že chceme byť takouto stranou. Teraz sme zistili, že tri percentá voličov chcú voliť Demokratov a menej percent ostatné strany. Čo znamená, že máme ambíciu stať sa takou stranou? Zrazu si povieme, že neplatí, že chceme registrované partnerstvá alebo dekriminalizáciu marihuany, aby sme boli prijateľní pre ich voličov? Takto to nefunguje. Máme nejaké hodnoty, program, žijeme s tým a teraz nezačnem od zajtra tvrdiť, že už nechceme registrované partnerstvá. Je to na voličoch.
Politici, ktorí majú plné ústa, ako treba potlačiť egá, treba spolupracovať, zabrániť návratu Fica, založia neviem koľko strán. Ešte pred voľbami sa doťahujú, zrádzajú. Aj Heger hovorí, že mu nejde o ego, ale odmietol byť dvojkou KDH. Keď niekomu nejde o ego, tak by mu dvojka vyhovovala, ale vtedy to vraj bola nedôstojná ponuka, v preklade nedostatočná ponuka pre jeho ego. Voliči toto „ocenia“. Povedia si: mali možnosť sa dohodnúť, mohol tu vzniknúť subjekt, ktorý by bol jasne vyše piatich percent. Nezvládli to. Možno to zohľadnia pri svojej voľbe napríklad tým, že to hodia SaS.
Mali by podľa vás voliči voliť iba stranu, ktorá bude mať v posledných septembrových prieskumoch vyše piatich percent?
To je ťažká otázka. V roku 2016 sme mali mesiac pred voľbami 4,5. Uznávam, že je racionálne nehodiť to strane, ktorá je na dvoch alebo na troch percentách.
Takže ak je nad tri, je to v poriadku?
Nedostanete zo mňa žiadne čísla, považujem to za zbytočnú ekvilibristiku. Každý volič si spraví názor. Napríklad poznám ľudí, ktorí hovoria, že je jedno, čo hovoria preferencie, a idú vyjadriť hodnotový postoj – a je im jedno, koľko má tá strana percent. Aj toto treba rešpektovať, nie silené tlačenie. Takéto tlačenie o tom, ako sa treba spájať, v roku 2020 spôsobilo, že hneď tri pravicové strany sa nedostali do parlamentu. Alojz Hlina takisto podľahol tomuto tlaku, išiel niečo dohodovať a vypomstilo sa mu to.
Vedia si konzervatívci u vás vybrať, koho krúžkovať?
Jasné. Máme Hlinu a možno polovica kandidátov sú kresťania, katolíci, Peter Osuský je evanjelik, Martin Barto je prívrženec židovskej komunity, máme moslima, je číslo 50, máme Maďara. Naša kandidátka je pestrá, nerozlišujeme, kto je taký a onaký, ale kto má aké hodnoty. Jedna z tých hodnôt je tolerancia. Kľúčová DNA je sloboda. Ja som ateista, nezisťujem, kto je kresťan, katolík, je ich tam dostatok.
Z aktuálnych prieskumov a zároveň vyjadrení jednotlivých politických strán to v tejto chvíli vyzerá na vládu Hlasu, Sme rodina, PS a SaS alebo KDH. Chceli by ste byť súčasťou takejto vlády?
Ako ste povedali, v tejto chvíli. Je 110 alebo 105 dní pred voľbami a táto chvíľa je vo vzťahu k výsledkom bezpredmetná. Dôležité je predstaviť program, o ňom sa málo hovorí. Stále sa varí z nejakých prieskumov, považujem to za nepodstatnú debatu. Podstatné je vysvetliť voličom, že bez dobrého programu sa nedá vládnuť. A SaS ho má najlepší. Každý prieskum je len momentálna snímka. Neverím im, ale nie v zmysle, že by agentúry podvádzali, ale nálady sa budú meniť. Volič si bude čoraz viac hovoriť, kto má aký program, kto postaví akých ľudí. A podľa toho sa rozhodne.
Strana Hlas zverejnila v sobotu na svojom sneme dokument s názvom Deklarácia, hodnotové princípy povolebnej spolupráce. Bod štyri znie: „Hlas odmieta spoluprácu so stranami, ktorých politika je postavená na nenávisti, extrémizme a neofašizme. Rovnako odmieta aj spoluprácu so subjektmi, ktoré s týmito stranami úzko spolupracujú a snažia sa o ich politickú akceptáciu.“ Z toho by mohlo vyplývať, že Peter Pellegrini nebude po voľbách vládnuť s Robertom Ficom. Čítate to aj vy tak?
Na to si zavolajte nejakého politológa a s ním to rozoberajte. Čo mňa je do toho, čo bude robiť nejaký Pellegrini. Pre mňa je dôležité, čo budeme robiť my, naši kandidáti, čím budeme oslovovať voličov, dať najlepšiu ponuku.
V utorok Hlas zahlasoval za procedurálny návrh poslanca Republiky a odsúdeného Milana Mazureka, aby prišiel do parlamentu Ivan Šimko referovať o utečencoch. Dá sa veriť tomu, že Hlas nebude spolupracovať s extrémistami, ak hlasujú za návrh Mazureka?
Toto sú otázky na politológa, nie na politika. Mňa zaujíma náš program, naša kandidátka, aby sme dali voličom čo najlepšiu ponuku. Potom uvidíme, aký budeme mať výsledok, a potom môžeme riešiť kto, s kým a prečo.
Kde ste v utorok boli? Návrh Mazureka získal 66 hlasov, prešiel o jeden hlas aj preto, že v parlamente nebolo dosť poslancov. Chýbali ste vy a aj vaši poslanci a poslankyne Vladimíra Marcinková, Jana Bittó Cigániková, Marek Hattas, Marián Viskupič. Keby ste tam boli, tak to neprejde.
Bol som v Liberálnom dome, mal som neodkladné stretnutia, ktoré boli dlhšie dohodnuté, a tak som nebol na otvorení schôdze. Prešli už omnoho horšie návrhy v dôsledku toho, že tam niekto nebol. Toto nemá žiadnu ďalšiu záväznosť, iba sa o tom bude hovoriť v Národnej rade. V Republike nemajú žiadny program, vedia len, presne ako Robert Fico, živiť rôzne konšpiračné teórie a rozoštvávať spoločnosť.
Mohli ste tomu zabrániť.
Mohli sme, ale nie je z toho následok.
V parlamente je aj váš návrh, kde sa zhodujete s Hlasom aj Smerom, že by zdravotné poisťovne mali mať vyšší zisk. Prečo to navrhujete, keď Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou protestuje a hovorí, že zdravotníctvo to nijak nezlepší, a hovorí to aj Útvar hodnoty za peniaze?
Nerozumiem, prečo by to nemalo zlepšiť zdravotnú starostlivosť, keďže to druhé percento je naviazané na konkrétne kľúčové ukazovatele. Nebudú to mať automaticky, ale má to byť veľmi silná motivácia, aby napríklad klesali čakacie lehoty, aby pacient dostal lepšiu starostlivosť.
Útvar hodnoty za peniaze tvrdí, že možnosť vyplácania zisku akcionárom zdravotných poisťovní v povinnom systéme nenájdeme v žiadnej krajine EÚ okrem Slovenska a v USA. Prečo poisťovne nemotivuje k lepšiemu výkonu už to, že si už teraz môžu vyplácať jedno percento zo zisku?
Lebo to dostanú tak či tak. To majú hocikedy, v každom prípade, nech robia, čo robia. To druhé percento majú dostať len vtedy, keď splnia konkrétne ukazovatele. Útvar hodnoty za peniaze pre mňa nie je až taký významný a relevantný zdroj názorov, odkedy povedali, že očkovacia lotéria je v poriadku, a vyrátali, že stačí, aby sa jej zúčastnilo pár tisíc ľudí. Je pravda, že vtedy to ešte viedol pán Štefan Kišš, tento útvar sa však tak hodnotovo diskvalifikoval, že to tam bude treba výraznejšie obmeniť, aby ich slovo malo relevantnú váhu.
A úrad pre dohľad? Ten pripomína, že stovky miliónov eur z daní a odvodov skončili na bankových účtoch súkromných vlastníkov. Dôvera od roku 2009 vyplatila akcionárom viac ako 550 miliónov eur, Union podľa úradu takisto pravidelne vypláca dividendy akcionárom. „Za posledných desať rokov to bolo viac ako 45 miliónov eur.“
Myslím si, že labáky zarobili viac ako Union. Ale dobre, že spomínate tieto peniaze. Penta si za vlád Roberta Fica vybrala z Dôvery 400 miliónov, čo im odsúhlasil práve tento úrad.
Vtedy ho neviedli títo ľudia.
No tak neviete, či tam neboli tí istí úradníci. Úrad im to odklepol, bola to nehoráznosť. To však neznamená, že teraz nezavedieme systém, ktorý má poisťovne motivovať k lepším výsledkom.
Myslíte si, že v stave, keď nie sme schopní postaviť nemocnicu, ľudia sa nevedia dostať včas na zákrok, treba zvyšovať zisk zdravotným poisťovniam?
Teraz ste to povedali: ľudia sa nevedia včas dostať na zákrok. Sú poistení v nejakej poisťovni. Keď povieme tej poisťovni, že môžeš mať vyšší zisk, ale tvoji poistenci sa musia dostať včas na zákrok, tak si myslím, že to zlepšuje zdravotnú starostlivosť. A pokiaľ ide o nemocnicu, tak to štát ju nevie postaviť.
Nemali by sa poisťovne snažiť zlepšovať situáciu už s jedným percentom? Čo to je za argument, že to ich nemotivuje? Potom na to zlepšovanie naviažme už to jedno percento, nie?
Motivačné zložky sú v celom svete úplne bežné, len tu sa tvárime, že sú tabu, a prídu politici, ktorí hovoria, že zdravie nie je tovar. Takto sme to navrhli a myslím si, že je to primerané. DSS napríklad spravujú povinne vynútené peniaze ľudí v druhom pilieri a takisto majú približne takýto zisk. Viete, zisk nie je nič zakázané. Pozrite sa na výsledok. Čo si myslíte, že prečo je zdravotníctvo v takomto stave? Lebo hlavný hlas majú ľudia, ktorí rozprávajú, že zdravie nie je tovar, zisk je fuj a to sa nesmie. Čo je primeraný zisk? Dve percentá nie sú žiadna dráma, keď vidím, že Hlas ide s plnou vážnosťou navrhnúť, že zisk môže byť až 40 percent. Tak znížme to na štvrť percenta, odíde nám Union z trhu a čo sme získali?
Váš poslanec Marián Viskupič má bilbord s nápisom, že chceme sami rozhodovať, či budeme platiť hotovosťou alebo nie. Bezpečnostné zložky chcú obmedziť platby hotovosťou v dôsledku prania špinavých peňazí. Prečo je toto pre vás téma?
Je dôležité, aby občania mali možnosť uchovať svoje hodnoty aj z hotovosti, a to z viacerých dôvodov. Ten prvý je, aby nemohli byť zavedené negatívne úroky. My hovoríme, že limit 15-tisíc je primeraný. Mala by byť možnosť kúpiť si lacné opotrebované auto aj v hotovosti.
Úplatok 100-tisíc eur ľahšie zlegalizujete, keď je limit 15-tisíc eur, ako keby bol 5-tisíc eur.
Tak budete míňať po 500 eur. Možno to niekto bude míňať iba v reštaurácii alebo v zahraničí. Bol limit 5-tisíc pre firmy a 15-tisíc pre súkromné osoby. Keď bol covid, tak sa limit zrušil. Keby nebolo nás, tak by bol zrušený doteraz. My sme opäť zaviedli limit.
Vy to považujete za formu slobody?
Filozofia je, že do čiastky 15-tisíc eur si môžem platiť v hotovosti. Nechajte to na mňa, ako to zaplatím. Cestujem cez celú republiku kúpiť si opotrebované auto za 12-tisíc, a ak vidím, že je v poriadku, tak to zaplatím.
Veď môžete aj vyťukať prevod na mobile.
Môžem, ale môžem chcieť zaplatiť v hotovosti. Nechajte to na občanov, oni sa rozhodnú. Nemyslím si, že štát musí ľuďom diktovať, ako majú žiť. Hovoríte, že polícia je proti tomu. Dobre, beriem na vedomie. Keď chcela finančná správa naháňať daňové úniky, mala kopec možností. Boli skorumpovaní od začiatku do konca, dnes o tom vieme. Nie preto, či bol limit, ale preto, že nám vládla banda zlodejov na čele s Robertom Ficom. Boli tam František Imrecze, Michal Suchoba. Oni nekradli milióny preto, že strop bol 15-tisíc a nie 5-tisíc, ale preto, že bol kompletne skorumpovaný celý štát. Preto je dôležité, aby si ľudia zvolili stranu, ktorá nemá korupčné kauzy a má riadne vedený transparentný účet. Dnes píšu na Aktualitách, že najlepšie vedený transparentný účet má SaS.
Predseda Hlasu Peter Pellegrini a predseda KDH Milan Majerský v televízii Joj vystupovali tak, že by im neprekážalo spoločné vládnutie, ak sa bude na oboch stranách dodržiavať to, že sa nebudú otvárať jednak registrované partnerstvá, ale ani interrupcie. Ako keby práva LGBTI+ ľudí museli zase vo vyššom záujme demokracie počkať. Bude to tak?
Dúfam, že nie. Už som povedal, že pôjdeme do takej vlády, ktorá zlepší život homosexuálnym párom.
Povedali ste, že pôjdete iba do takej vlády, ktorá príjme registrované partnerstvá.
V nejakej forme. V akej, to teraz neviem presne povedať, bude to závisieť od rokovaní. Chceme zlepšiť život homosexuálnych párov, rozpráva sa o tom dlhé roky, stala sa tragická udalosť pred Teplárňou. Homosexuálne páry si veľa vytrpeli a po dvanástich rokoch, čo to má SaS v programe, sa chceme pohnúť aspoň trochu z miesta. To, aby o sebe nevedeli zistiť zdravotný stav, keď spolu žijú, alebo mali problémy s dedením, považujem za nehoráznosť. Toto mohlo byť ešte tak v minulom storočí. Nemusí to byť z 0 na 100, ale pôjdeme do takej vlády, ktorá nejakým spôsobom zlepší život homosexuálnym párom.
Idete v lete na dovolenku?
Nie. Možno si dám tri dni, nejaký víkend, ale nemám naplánovanú žiadnu veľkú dovolenku.
Má letná kampaň nejaké špecifiká?
Pôjdeme medzi ľudí. Začína to 15. augusta, budeme mať 30 stretnutí. Pred tým máme programové konferencie. Pre nás je program dôležitý. Bez dobrého programu sa nedá spravovať krajina a malo by to hrať väčšiu rolu.
Igor Matovič obieha okresné mestá už teraz.
Každý má nejaký iný štýl. Kto nemá program, chodí po okresných mestách a kydá na svojich konkurentov.
Sledujete to?
Nie. Občas mi niekto pošle nejaký úryvok. V rámci zachovania duševného zdravia nebudem dve hodiny sledovať nejaké tirády.
Aj na vaše stretnutia môžu prísť všetci a vynadať vám tak ako Igorovi Matovičovi?
Nemyslím si, že stretnutie má byť o tom, že niekto tam príde a bude mi nadávať. Nech tam nechodí, keď sa mu nepáči, čo prezentujeme, a nepáčia sa mu hodnoty, ktoré máme. Stretnutia budú o tom, čo ponúkame, čo budeme robiť po voľbách, aké máme riešenia. A všetky budú aj streamované.
Ako veľmi majú byť voľby o tom, že Robert Fico je nebezpečný pre demokraciu?
Nemali by byť úplne. Rozhodovať musí to, kto má akých ľudí a aké riešenia. Treba však jasne povedať, že najmä v posledných týždňoch došlo uňho k dosť citeľnému posunu a radikalizácii. Treba jasne povedať, že Fico je najväčším ohrozením pre našu krajinu, a treba spraviť všetko preto, aby tomu bolo zabránené. Samozrejme, keď vznikne šesť malých strán a pravicové spektrum príde o 4 až 10 percent hlasov, tak to bude veľká škoda a nakoniec tí, ktorí chceli zabrániť návratu Roberta Fica, tomu dopomôžu.
Čo si myslíte o návrhu Fica označovať mimovládne organizácie pojmom zahraničný agent, ak dostanú peniaze od zahraničných subjektov?
Je to typické rozoštvávanie, konšpirácie. V zásade viac transparentnosti neuškodí. Považujem za úplne zbytočné otvárať túto tému teraz, ak si však po voľbách sadneme a nastavíme rovnaké pravidlá pre všetkých, tak prečo nie.
Keď Fico zvolal tlačovú besedu o tom, že nám NATO ide škodiť kampaňou na podporu Ukrajiny, tak vy ste v TA3 na to povedali, že ani vám sa to nepáči. Čo sa vám na tom nepáči?
NATO presunulo kampaň na obdobie po voľbách. Reagovali na to a asi si niečo uznali. Neviem, s nikým som sa o tom nebavil. Ale to, že to bude až po voľbách, považujem za správne. Tým to je pre mňa vybavené.
Prekážalo by vám, keby to bolo pred voľbami? Veď NATO sme my.
Viem, že my sme NATO. Zbytočne by to tu lialo vodu na mlyn a dávalo Ficovi dobré dôvody viesť rozoštvávajúcu kampaň. Je dobré, že kampaň bude až po voľbách a teraz to nie je téma.
Kedy by podľa vás prezidentka mala oznámiť, či bude kandidovať?
Je to jej vec. Ako sa rozhodne, tak bude. Skôr sa mi z takéhoto odkladania zdá, že silne zvažuje, že kandidovať nebude. My sme pripravení ju podporiť. Prípadný iný kandidát môže ohlásiť kampaň, kedy len chce, čo to má s ňou? Nemôže povedať, že si želá, aby to ohlásila 31. mája a začala to stojkou. Myslím si však, že silne zvažuje, či kandidovať pôjde.
Boli tu na rozhovore bratia Mucskovci, sú to krajčíri, ktorí zbierajú peniaze na tank. Povedali, že vás stretli v Senci, ale povedali ste im, že nemáte dosť informácií a že tomu veľmi nedôverujete. Zmenilo sa to?
Zaujímal som sa o ten tank a dohodli sme sa, že sa spoja s naším tímlídrom pre obranu Ivanom Bielohuščinom, a ďalej som to nesledoval.
Mohli by ste ich podporiť?
Neviem, či nejakých 50 alebo 100 eur niečo spraví, ak tank stojí 1,2 milióna. Bol by som ochotný prispieť, možno aj prispejem, nemôžem prispievať úplne na všetko.
Tento týždeň sa vás kolega v Na telo opýtal, či odídete z politiky, ak sa SaS nedostane do parlamentu. Zostanete v politike, ak bude SaS po voľbách v opozícii a bude treba robiť opozičnú politiku možno voči Smeru, Republike a SNS?
Hej, zostanem. Ale na druhej strane, ako mi už aj váš pán kolega Leško odkázal, presluhujem, tak nebudem tu naveky. V nejakom momente budem aj ja musieť urobiť nejaké rozhodnutie. Čiže – čo bude po voľbách, vám poviem potom. Je to úplne bezpredmetné.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Monika Tódová




































