Na váhe záleží, pri plnoštíhlych čašníkoch zjeme viac

Prídete do reštaurácie, sadnete si, a keď skončíte s hlavným jedlom, začnete sa na nich pozerať. Reč je  o zákuskoch, koláčikoch a iných sladkých dobrotách, ktoré na vás vyzývavo hľadia spoza pultu.

To, či ich lákaniam podľahnete, možno závisí od faktora, s ktorým ste doteraz vôbec nepočítali. Najnovšie aj od toho, koľko váži čašník.

Vedci zistili, že od plnoštíhlej obsluhy reštaurácie si objednáme viacej zákuskov a alkoholických nápojov ako od štíhlej. Tim Döring z univerzity v nemeckej Jene a Brian Wansink z Cornellovej univerzity v USA publikovali svoje zistenia v časopise Environment & Behavior.

Myseľ ako ľadovec

Ľudský mozog je ako kalkulačka, hoci veľmi zložitá. Jeho kapacita nie je nekonečná, ale obmedzená, takže nedokáže spracovať všetky podnety, ktoré na nás vplývajú. Mnohé mu preto unikne alebo sa do nášho vedomia nedostane.

Naša myseľ tak pripomína ľadovec – pod malým kúskom vedomia, ktorý vykukuje nad hladinu, je obrovské neprebádané územie nevedomých procesov. Váha čašníkov by sem mohla spadať.

Výskum vedcov mal jednoduchý dizajn. Zapojili doň takmer 500 ľudí v 60 reštauráciách. Pozorovali, koľko jedla a nápojov si zákazníci objednali.

Vedci zaznamenávali BMI aktérov. BMI je index telesnej hmotnosti, berie do úvahy váhu a výšku jedinca. Normálny BMI dospelého človeka je od 18,5 do 24,9.

Zistili, že čím vyššie BMI čašník mal, tým viac jedla si zákazník objednal. U hostí bola až 4-násobne väčšia pravdepodobnosť, že si objednajú dezert, a až o 17 percent vyššia pravdepodobnosť, že si objednajú alkoholický nápoj, ak mal čašník hodnotu BMI vyššiu ako 25 (klasifikuje sa ako nadváha). Najväčší vplyv mali čašníci s nadváhou na najchudších zákazníkov.

„Stravníci si objednali a skonzumovali oveľa viac jedla, ak im ho servíroval čašník s vyššou váhou. Na váhe jedákov nezáležalo,“ zhrnuli výsledky svojho výskumu autori v štúdii. „Objednávky sa medzi skupinami nelíšili, ak išlo o polievky a šaláty, ale pri predjedlách a dezertoch boli rozdiely významné,“ dodali.

S obéznymi jeme viac

Iné výskumy v minulosti ukázali, že v tom obvod čašníkovho pásu nie je sám. Brian Wansink z Cornellovej univerzity a jeho kolega napríklad v roku 2012 zistili, že aj hudba a osvetlenie reštaurácie vplývajú na to, koľko toho zjeme.

Ľudí rozdelili do dvoch skupín podľa toho, či jedli v klasickej reštaurácii rýchleho občerstvenia, alebo v upravenej miestnosti s jemnejším svetlom a džezovými baladami. Ich upokojujúce melódie vychádzali reproduktorov. Autori zistili, že v druhom prípade jedli zákazníci dlhšie, ale menej.

Svoj vplyv má aj to, s kým stolujete. V prítomnosti obézneho jedáka si ľudia objednajú viac. Záleží aj na pohlaví. Nedávno sme písali o tom, že ak muži stolovali v prítomnosti žien, zjedli až o 93 percent viac pizze a o 86 percent viac šalátu ako tí, čo jedli v prítomnosti mužov.

Môže za to zrejme pohlavný výber – v pretekoch, ktorých cieľom je rozmnožiť sa (evolučný imperatív), muži súperia inzerovaním rôznych kvalít, napríklad tej, že „na to majú“ a že sú tak fyzicky fit, že si nejaký ten nezdravý kúsok navyše môžu dovoliť.

Ďalší výskum ukázal, že ľudia prispôsobujú výber jedla svojmu okoliu. Povedané inak, ak si váš kolega dá rybu, stúpne šanca, že si ju dáte aj vy. Takéto správanie vychádza z našej túžby zapadnúť. Sme sociálne tvory – veľmi citlivo reagujeme na podnety tých, čo sú v našom okolí, a prispôsobujeme sa im.

Nadýchané rožteky ako od babičky

Je množstvo iných spôsobov, ktoré ovplyvňujú naše gurmánske preferencie bez toho, aby sme si to uvedomovali. Týkajú sa jedálnych lístkov.

Reštauratéri znalí psychológie vedia, že našu spotrebu môžu meniť umiestnením položky na lístku, zápisom ceny, buď v podobe značky „€“ alebo rozpísaním „Eur“, opisom jedla – priťahuje nás básnický jazyk a odkazy na rodinu (obzvlášť vypečené a nadýchané rožteky ako od babičky) a inými trikmi, napríklad vizuálnymi podnetmi.

Dostupné z: doi:10.1177/0013916515621108