Denník N

Šostakovič zložil 15 kvartet, v Bratislave ich zahrajú za jeden víkend

Britský súbor Brodsky quartet príde na Slovensko s ojedinelým projektom. Za tri dni uvedie sedem hodín hudby od jediného skladateľa.

Keďže vlani uplynulo 40 rokov od jeho smrti a v septembri si pripomenieme 110. výročie jeho narodenia, nie je to prvý ani posledný projekt spojený s menom Dmitrij Šostakovič. No patrí medzi tie, ktoré nie sú len povinným či mechanickým oprašovaním klasikov.

Päť koncertov, to už by mohol byť minifestival, ale je to v skutočnosti ešte niečo iné – maratón. Vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu v Bratislave totiž prvý februárový víkend odznie všetkých pätnásť (!) sláčikových kvartet, ktoré ruský génius skomponoval. To znamená sedem hodín hudby za tri dni. Odohrá ju jediný súbor, britský Brodsky Quartet.

Prečo o tom píšeme už teraz? Lebo tak ako filmy predchádzajú trailery, aj tento nezvyčajný hudobný projekt si zaslúži predohru, aby sa o ňom dozvedelo čo najviac ľudí.

So sláčikmi postojačky

V utorkový večer sa ľudia tlačili už pri dverách do bratislavského Artfora. Jasné, Robert Roth má veľký fanklub, ale bolo plno aj kvôli Šostakovičovi a jeho hudbe.

„Keď sa obzerám späť, nevidím nič, iba trosky. Iba hory mŕtvych. A na tých troskách nechcem stavať žiadne nové potemkinovské dediny. Pokúsim sa teda hovoriť iba pravdu. Nie je to však jednoduché. Bol som očitým svedkom mnohých udalostí, významných udalostí. Poznal som mnoho pozoruhodných ľudí. Pokúsim sa rozprávať, čo o nich viem. Pokúsim sa neskrášľovať ani nefalšovať. Bude to výpoveď očitého svedka. Aj keď u nás sa hovorí: Klame ako svedok.“

Čítaním mrazivého úvodu zo Šostakovičových pamätí začal Robert Roth literárny večer s hudobnými predelmi muzikantov na čele s violončelistom Jozefom Luptákom. Šéf festivalu Konvergencie to vymyslel ako prvú z nezvyčajných upútaviek na návštevu nezvyčajného sláčikového kvarteta.

„Boli sme príjemne zaskoče­ní takým veľkým záujmom, budeme veľmi radi, keď si ľudia na tento projekt nájdu čas aj vo februári. Je to totiž naozaj niečo, čo neuvidíte ani vo Viedni, Budapešti či v Prahe,“ hovorí.

Keď sa zoznámil s britským huslistom Danielom Rowlandom, pozval ho aj s jeho súborom do Bratislavy. Brodsky quartet existuje od roku 1972 a urobil si dobré meno nielen klasikou, ale aj spoluprácou s Paulom McCartneym a Björk. Jeho zvláštnosťou je, že muzikanti nesedia, hrajú postojačky a nezmenia to ani počas šostakovičovského víkendu. „Dodáva to ich hre veľkú dynamiku, je to performance v pravom zmysle,“ vraví Jozef Lupták.

brodsky_quartetFestival Konvergencie sa koná na prelome leta a jesene, o zimnej edícii jeho riaditeľ doteraz neuvažoval, no tento projekt si ju vypýtal. Britskí muzikanti mali vystúpiť na bratislavskom festivale komornej hudby už vlani, no pre kolíziu termínov sa ich návšteva odložila. Z jedného koncertu s iným programom sa teraz stalo koncertov päť.

V skutočnosti ich bude ešte o jeden viac. Šéf kvarteta sa totiž dohodol so šéfom festivalu, že okrem kompletného Šostakoviča si ešte „na zahriatie“ v stredu 5. februára zahrá so slovenskými hudobníkmi ďalšie komorné diela ruského autora. To už bude skutočne veľký test pre muzikantov aj pre publikum.

„Je to ako výstup na poriadny štít alebo keď sa vo filme Matrix hlavná postava zapojila do siete a dostala naraz do hlavy kvantum informácií. Bude to náročné, ale verím, že na konci všetci odídeme domov s pocitom, že sme zažili niečo výnimočné,“ vraví Jozef Lupták.

Jurodivý nepriateľ ľudu

kniha2Zo spomínanej knihy, ktorá vyšla až po skladateľovej smrti v Amerike, sa dozviete najviac o skutočnom živote umelca, ktorý prežil väčšinu života v krutom režime a dvakrát mal blízko k tomu, aby sa stal ďalšou z miliónov jeho obetí.

Okrem výročia Šostakovičovho narodenia sa blíži aj ďalšie. 26. januára 1936 bol Stalin na predstavení opery Lady Macbeth. O dva dni vyšiel v novinách Pravda článok s nadpisom Chaos namiesto hudby.

„Na ten deň nikdy nezabudnem. Článok na tretej strane navždy zmenil celú moju existenciu. Nebol podpísaný, uverejnili ho ako stanovisko redakcie. To znamená, že vyjadroval názor strany. V skutočnosti názor Stalina, čo malo ďaleko väčšiu váhu (…) Operu stiahli z repertoáru. Vo všetkých divadlách súčasne. Všetci sa odo mňa odvrátili. V článku bola veta ’toto všetko sa môže skončiť veľmi zle’. A tak všetci čakali na ten zlý koniec.”

Vzápätí Stalin videl balet Svetlý potok a po 10 dňoch vyšiel v Pravde ďalší hanopis. „A očakávanie onej udalosti ma už nikdy neopustilo. Nálepka Nepriateľ ľudu na mne prischla navždy. Iste nemusím vysvetľovať, čo vtedy znamenala.”

Onedlho bol zatknutý a popravený maršal Tuchačevskij aj ďalší hudobníkovi priatelia. Po politikoch a vojakoch režim zomlel aj intelektuálov. Šostakovič sa zľakol, ale komponovať neprestal. Obetiam čistiek venoval Piatu symfóniu (1937) a krátko po nej napísal svoje prvé sláčikové kvarteto. Posledné kvarteto dokončil krátko pred smrťou, kompletný cyklus je teda obrazom jeho života aj autorského vývoja.

Keď ho v trinástich prijali na konzervatórium, už mal za sebou niekoľko skladieb. Ako 19-ročný skomponoval prvú symfóniu, ktorú v zahraničí naštudovali najslávnejší dirigenti ako Bruno Walter a Toscanini, v roku 1949 hral na klavíri v neyworskej Madison Square Garden pre 30-tisíc ľudí. Pôsobí to ako séria úspechov. Lenže málokto na Západe vedel, že doma sú viaceré jeho diela zakázané, že do Ameriky ho donútil ísť Stalin z propagandistických dôvodov a to, prečo po smrti diktátora v 60. rokoch vstúpil do komunistickej strany, už nechápali ani mnohí Rusi.

Solomon Volkov, ktorý skladateľa roky spovedal a rozhovory prepísal do knihy pamätí, to vysvetľuje špeciálnym slovom. „Jurodivý je ruský fenomén. Blázon boží má dar vidieť a počuť to, o čom ostatní nemajú ani poňatia. Vypovedá o tomto svete v hádankách. Hrá sa na blázna, no v skutočnosti ustavične odhaľuje zlo a nespravodlivosť,“ píše v predslove. Nachádza paralely v štýle spisovateľov Zoščenka, Achmatovovej, Iľfa a Petrova, alebo prirovnaním k Dostojevskému prerozprávanému Chaplinom.

Na jeseň uplynie sto rokov od Šostakovičovho narodenia, čo pripomenie ešte niekoľko akcií a projektov. Ruský skladateľ je aj hrdinom nového románu britského autora Juliana Barnesa s názvom The Noise of Time, slovenský preklad pripravuje Artforum.

Pamiatke autora

Režim Šostakoviča okrem kritiky zahŕňal aj poctami a donútil ho k mnohým kom­promisom. Sebareflexia pod maskou „oficiálneho“ skladateľa prišla v jeho vrcholných dielach. K nim patrí aj Sláčikové kvarteto č. 8. Vzniklo po návšteve Drážďan zdevastovaných vojnovým bombardovaním, no to bol len spúšťací moment vzniku ostrej sebatrýznivej skladby. Je to jedno z najautobiografickejších diel v dejinách hudby. Otvára ho štvortónový motív D S C H, hudobný anagram autorovho mena, príde aj na citácie z viacerých jeho skladieb vrátane opery, ktorou sa tak znepáčil Stalinovi. Hudobný životopis.

„Na úvodnej strane by pokojne mohlo stáť venovanie Pamiatke autora tohto kvarteta… Je pseudotragické do tej miery, že som pri jeho skladaní vyplakal toľko sĺz, koľko by som vyčúral po šiestich pivách,“ odkázal skladateľ v knihe, ktorú povolil vydať až posmrtne.

Sila jeho hudby, v ktorej je vznešenosť, dojemnosť, lyrika aj groteska, stále funguje. Začiatkom februára sa o tom dá presvedčiť v Bratislave.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie