Kollár ide v šľapajach Fica. Na Hrade blízko Svätopluka pred voľbami odhalí spornú sochu

Premiér a predseda Smeru Robert Fico stojí pri soche Svätopluka, zahalenej bielou plachtou, nechýba orchestrálna hudba, horiace ohne a účinkujúci v historických kostýmoch. Je týždeň pred parlamentnými voľbami v roku 2010 a veľkolepé odhaľovanie kontroverznej sochy sleduje vyše 230-tisíc televíznych divákov.

V prejave Fico vyzýva „vlastencov z celého Slovenska“, aby na Bratislavský hrad priviedli svoje deti a ukázali im, že sa mohutnosťou a históriou vyrovná poľskému Wawelu či Pražskému hradu. „A prineste k pamätníku kráľa Svätopluka kyticu kvetov,“ povedal a vzápätí sa spod plachty odhalila socha, ktorá vyvolala vlnu pobúrenia aj pre popieranie histórie. Snahy o jej odstránenie nevyšli, dodnes stojí na nádvorí.

Slávnostná ceremónia bude na Bratislavskom hrade aj pred predčasnými voľbami. Blízko Svätopluka, na východnej terase pri veľkomoravských vykopávkach dva týždne pred voľbami – 15. septembra bude predseda parlamentu a Sme rodina Boris Kollár slávnostne odhaľovať súsošie sv. Cyrila, Metoda a Gorazda.

Toto dielo solúnskych bratov a ich žiaka už pred vyše desiatimi rokmi vyvolalo vlnu kritiky podobne ako Svätopluk. Hovorilo sa o gýči, padlo aj prirovnanie k „sušeným údenáčom“.

Prekvapujúce oznámenie z parlamentu

Dielo navrhol akademický sochár Anton Gábrik (59), ktorý bol žiakom autora Svätoplukovej sochy Jána Kulicha. Ten sa preslávil komunistickými monumentmi.

Z inštalácie súsošia vierozvestcov v roku 2012 nič nebolo, pochybnosti o ňom mali aj bratislavskí mestskí poslanci, odborná komisia mesta poukazovala na zastarané spracovanie. Záležitosť išla do stratena, až odrazu v stredu večer prišlo nečakané oznámenie.

Kancelária Národnej rady ohlásila v tlačovej správe, že vyše štvormetrové bronzové súsošie začali robotníci osádzať v areáli Hradu a pripravuje slávnosť na 15. september. Areál Bratislavského hradu patrí pod parlamentnú kanceláriu.

„Sušené údenáče“

Vytvorenie súsošia si pred rokmi pôvodne zaumienila Matica slovenská s jej niekdajším predsedom Mariánom Tkáčom a katolícka cirkev. Osadiť sa malo na 1150. výročie príchodu vierozvestcov na naše územie, ktoré sa slávilo 5. júla 2013. Lenže vznikli spory o podobu diela a jeho umiestnenie.

Gábrik so svojím návrhom vyhral matičiarsku verejnú súťaž. Po nej vznikli pochybnosti, či ide o vhodné dielo, okolo ktorého by mali chodiť davy ľudí.

Už v tomto období sa objavili kritické názory aj od niektorých matičiarov, že súsošie pripomína „sušené údenáče“. V Plus 1 deň to hovoril akademický maliar Viliam Hornáček zo Spoločnosti slovenskej inteligencie Korene. Podľa neho ak by išlo iba o súkromnú výstavu Gábrika, mohol by trojicu urobiť ako „tri sušené údenáče“, súsošie však má stáť v Bratislave na verejnom priestranstve.

Hlavné mesto dalo dielo posúdiť odbornej komisii, v ktorej sedela aj kunsthistorička Zuzana Bartošová. Bola proti tomu, aby sa takýto „gýč“ ocitol vo verejnom priestore.

„Súsošie malo všetky znaky diela „socialistickej epochy“. Akoby zastal čas. Opisné, ľúbivé, dokonca s nesprávnymi proporciami, hoci sa jeho autor snažil priblížiť čo najviac realite. Prosto zlý sen. Vyzeralo ako derivát gýčov národného umelca Jána Kulicha od menej talentovaného sochára,“ hodnotí Bartošová, ktorá je vedeckou pracovníčkou Ústavu dejín umenia CVU SAV.

Bývalý politik SNS Anton Hrnko presvedčil Kollára

To, že sa umelecké dielo napokon objaví na Hrade, dosiahol poradca šéfa parlamentu, bývalý poslanec SNS Anton Hrnko. Tento známy národovec kedysi zakladal SNS, patril k obhajcom Andreja Danka. Predsedu SNS opustil, keď ho neporazil v súboji o najvyššiu stranícku funkciu, a od leta 2020 začal radiť Kollárovi v oblasti histórie a národnostných otázok.

Keď parlament vo februári schvaľoval uznesenie, ktoré označovalo Rusko za štát podporujúci terorizmus, Hrnko na Facebooku písal o poslancoch, ktorí ho podporili, že sú duchovní bezdomovci a ide o „poškodenie najelementárnejších záujmov Slovenskej republiky“, lebo keď to bude v záujme mocností, tak nás hodia „do pažeráka ich aktuálneho nepriateľa“.

Vo štvrtok predpoludním bol Hrnko skontrolovať, ako postupujú práce pri osádzaní súsošia. Z igelitu si dal odkryť hlavu jednej z privezených sôch, aby si ju obzrel.

„Cirkev ma kedysi poprosila osloviť pána Kollára v súvislosti so súsoším a som rád, že nápad prijal s nadšením a teraz sa zrealizuje,“ hovorí Hrnko a predošlému vedeniu hlavného mesta vyčíta, že mu odmietli dať dôstojné miesto, ale teraz sa to podarilo. Podľa neho s projektom už Matica slovenská nič nemá, je za ním iba cirkev.

Prispel aj Boris Kollár

„Osadenie súsošia beriem ako zavŕšenie svojho 30-ročného pohybovania sa po slovenskej politickej scéne,“ dodáva Hrnko, ktorý patril medzi obhajcov sochy Svätopluka. Spolu s členmi Smeru sedel v hľadisku v roku 2010 počas jej slávnostného odhaľovania.

Odliatie vierozvestcov z bronzu podľa Hrnka vyjde na zhruba 190-tisíc eur. Peniaze dal on cez svoju Nadáciu Pro Patria, predseda Sme rodina Boris Kollár, Nadácia Jána Korca a Konferencia biskupov Slovenska. Kto koľko presne prispel, neprezradili. Hrnko iba uviedol, že dal „dosť“.

„KBS venuje toto dielo všetkým občanom Slovenska,“ uviedla k tomu tlačová kancelária KBS.

Hrnko sa posťažoval, ako na Slovensku a v Česku ťažko zháňali dielňu, ktorá by súsošie odliala, pretože všetky sú zavalené prácou. „Od apríla sa nakoniec odlieva v českej zlievarni.“

Doťahovanie o to, kto zvolil termín blízko volieb

Naliehalo to pre septembrové voľby? „Nie, takto to nenaliehalo,“ odpovedá Hrnko. Dátum slávnostného odhaľovania a posvätenia 15. septembra podľa neho žiadala cirkev, lebo vtedy príde na oficiálnu návštevu Slovenska štátny tajomník Svätej stolice, ktorý sa považuje za neoficiálneho premiéra Vatikánu, a bude to na druhé výročie návštevy pápeža Františka na Slovensku.

Hrnkove slová Konferencia biskupov Slovenska však odmieta. „O termíne 15. septembra 2023 rozhodla Kancelária Národnej rady SR, ktorá organizuje program prezentácie súsošia.“ Konferencia podľa stanoviska pozvala vatikánskeho štátneho sekretára kardinála Pietra Parolina na Slovensko už v minulosti. „Nevieme, či pri tejto príležitosti príde.“

Slávnostný program Národná rada zatiaľ neprezradila. Ešte nie je známe, či ceremóniu bude vysielať verejnoprávna RTVS, ako to bolo za éry Fica pri odhaľovaní Svätopluka.

Kancelária Národnej rady informovala iba o tom, ako pápež František pred dvomi rokmi dal tomuto zámeru pápežské požehnanie. Požiadal ho o to Boris Kollár počas jeho návštevy Slovenska. „Pápežovi Františkovi bol predstavený model súsošia v pomere 1 : 10. Keďže sa Svätému Otcovi pripravený projekt páčil, tomuto zámeru udelil aj pápežské požehnanie,“ uviedol parlament v tlačovej správe.

Hrnko pred dvomi rokmi písal, že pôvodný plán bol, že pápež odhalí samotné súsošie, ale zistili, že nie je také jednoduché ho vyrobiť. „Ukázalo sa, že sme mali veľké oči a veľkú nevedomosť, koľko vytvorenie takéhoto súsošia trvá,“ zverejnil v septembri 2021 na sociálnej sieti.

Kunsthistorička: Kollár pokračuje v smutnom precedense

S autorom súsošia sochárom Gábrikom sa redakcii skontaktovať nepodarilo. Pre denník Pravda v roku 2013 hovoril, že kritiku vníma ako pomstu za to, že je spájaný s normalizačným sochárom Kulichom. „Ale keď som chcel v tom čase študovať sochárstvo a môj ročník viedol práve on, čo iné som mal robiť?“ pýtal sa Gábrik, ktorý bol na VŠVU v 80. rokoch. Za svojím dielom si stál a tvrdil, že v zahraničí by sa nestalo, že by s ním bol problém.

Od Gábrika je napríklad socha pápeža Jána Pavla II. na Univerzitnom námestí v Trnave.

Kunsthistorička a bývalá riaditeľka Slovenskej národnej galérie Bartošová na adresu šéfa parlamentu Borisa Kollára hovorí, že zabúda na to, že v demokracii nemá nikto svojvoľne vnucovať svoj zlý vkus občanom ovládnutím verejného priestoru, hoci legitímne dosiahol vysoké politické postavenie. „Už to, že pred Bratislavský hrad osadili roku 2010 gýčovú sochu Svätopluka, ktorú iniciovali vtedajší vrcholní ústavní predstavitelia štátu, je smutný precedens, v ktorom predseda súčasného parlamentu pokračuje.“

Kto to povolil?

Boris Kollár sa k otázkam týkajúcim sa súsošia vo štvrtok nevyjadril. Jeho tlačový odbor neobjasnil ani to, kto povolil umiestnenie na Hrade. Iba napísali, že vzhľadom na prebiehajúcu schôdzu odpovedia v najbližších dňoch.

Hlavné mesto tvrdí, že v tomto roku nebolo nikým v tejto veci oslovené. Magistrát v stanovisku podotkol, že keďže ide o štátny pozemok v správe Národnej rady, mesto nemá zákonnú kompetenciu ovplyvniť umiestnenie diela na pozemku, ktorý mu nepatrí.

Pred rokmi sa zvažovali tri miesta v Bratislave – Hurbanovo námestie, Gorazdova ulica a už vtedy sa riešil Hrad. Hlavné mesto za éry primátora Milana Ftáčnika odmietlo Hurbanovo námestie, s východnou terasou Bratislavského hradu súhlasilo s výhradami, za optimálne umiestnenie považovalo Gorazdovu ulicu.

Hlavné mesto pod vedením Matúša Valla, ktorý je architektom, uviedlo, že okrem posúdenia lokality súsošia je dôležité aj samotné umelecké dielo. „Keďže dielo nevzišlo zo súťaže autorizovanej Slovenskou komorou architektov ani neprešlo v hodnotiacom režime odbornou Komisiou pre diela vo verejnom priestore, ktorá je poradným orgánom primátora, mesto považuje tento postup za nesprávny,“ povedala hovorkyňa Bratislavy Dagmar Schmucková.

Stranícka akcia Smeru a Sulíkovo rozhodnutie

Keď pred voľbami v roku 2010 Smer zorganizoval pompéznu slávnosť, na ktorej odhalil sochu Svätopluka, čelil kritike, že akcia bola straníckou propagandou. Vrcholom programu bolo viazanie Svätoplukových prútov Ficom, predsedom parlamentu Pavlom Paškom zo Smeru a prezidentom Ivanom Gašparovičom.

Teoretici umenia aj historici upozorňovali na jej nedostatky a prepisovanie histórie. Keď po voľbách prišla k moci vláda Ivety Radičovej, Paškov nástupca na čele Národnej rady šéf SaS Richard Sulík zriadil komisiu, aby dielo posúdila.

Hoci komisia odborníkov odporúčala jej premiestnenie, Sulík ju tam ponechal. Z jej podstavca nakoniec iba odstránili nápis, že bol kráľom starých Slovákov, a prekryli gardistický dvojkríž v štíte.

Bývalý politik SNS Anton Hrnko rozpráva, že v komisii sedeli ľudia, ktorí „nič nevedeli o histórii a natrepali hovadiny“, a rovnako vníma výhrady voči pripravovanému súsošiu. Členmi komisie pritom boli rešpektovaní odborníci. Viedla ju historička Marína Zavacká, ktorá upozorňovala, ako počas vypracovávania posudku čelili nátlaku a ich zamestnávateľom prichádzali rôzne listy.

Kontroverzné reakcie vyvolalo aj to, keď neďaleko Bratislavského hradu, pri budove parlamentu, v roku 2019 dal niekdajší predseda SNS a šéf parlamentu Andrej Danko postaviť tridsaťmetrový stožiar pre štátnu vlajku. Stál skoro 60-tisíc eur a je o tri metre vyšší než maďarský v Budapešti.