Gymnáziá v Bratislave budú nedostupné aj pre jednotkárov. Prichádzajú silné populačné ročníky

Riaditeľ Gymnázia Ladislava Novomeského v Bratislave má za sebou návštevy nešťastných rodičov, ktorých deti sa nedostali na jeho školu.

„Hodinu u mňa sedela jedna z matiek. Nariekala, že jej dcéra má samé jednotky, je šikovná žiačka. Ale nedostala sa ani na jedno gymnázium a čo má teraz robiť?“ hovorí riaditeľ Norbert Kyndl.

Nie je to jediný riaditeľ v Bratislave, ktorý musel počúvať nešťastných rodičov. V hlavnom meste sa tento rok hlásilo ešte viac detí na gymnáziá než predošlé roky. A tak ešte viac jednotkárov ostalo po prijímacích skúškach pod čiarou. Ostávajú pre nich voľné miesta iba na stredných odborných školách.

V Bratislave pritom ešte nečakajú na gymnáziá až také dlhé zástupy jednotkárov ako v Česku, kde práve majú najsilnejší ročník deviatakov za posledných tridsať rokov. Aj u nás už na stredné školy dorazila rastúca demografická krivka.

Prudký nárast počtu deviatakov vidno aj na grafe, v ktorom rozdelíme Slovensko po krajoch. Bratislavský kraj v posledných rokoch predbehol tri iné kraje. Odborníci predpokladajú, že to tak bude až do roku 2034 a dostať sa na gymnázium v Bratislave bude ťažké aj pre čistých jednotkárov.

Pre deviatakov to bude kruté

Dostať sa tento rok na Gymnázium Jána Papánka v Bratislave mohli naozaj len tí najlepší. Dohromady sa na tri odbory tohto jediného gymnázia hlásilo neuveriteľných takmer 1300 študentov. Prijať mohli iba 150 žiakov, čiže iba každého deviateho. „Gymnáziá v Bratislavskom kraji aktuálne naozaj majú možnosť vyberať si. Má to aj pozitívny dosah, v triedach sa potom úplne inak pracuje,“ hovorí riaditeľka Gabriela Barčiaková.

Rovnako to vidia aj na Gymnáziu Ladislava Novomeského. Každý rok im príde o 5 až 10 percent viac prihlášok. Tento rok sa na štvorročné štúdium hlásilo takmer 170 deviatakov, prijať mohli iba 30. Pod čiarou tak skončilo asi 140 tínedžerov. Na osemročnom gymnáziu boli šance ešte menšie. Prihlášky tam poslalo takmer 420 piatakov a prijímali iba 65.

Podobné čísla hlási aj Gymnázium Ladislava Sáru v Bratislave. Na bežné štvorročné štúdium sa im prihlásilo takmer päťnásobne viac deviatakov, než koľko mohli prijať. Na bilingválny odbor sa dokonca hlásilo takmer desaťnásobne viac študentov – prijať mohli iba 36 z viac ako 340 prihlášok.

„Pre deviatakov je to veľmi kruté. Ak ich nevzali ani na iné gymnázium, na výber im pravdepodobne ostali už iba také školy, ktoré nechceli,“ konštatuje riaditeľ Kyndl.

V Bratislavskom kraji ostalo po prvom kole prijímačiek voľných vyše 500 miest na stredných školách, medzi nimi však nie je žiadne gymnázium.

Druhé kolo prijímacích pohovorov bude 20. júna, pričom voľné miesta sú na stredných odborných školách, z toho je 314 miest na odboroch s maturitou. Ide iba o školy, ktoré patria pod bratislavskú župu – ďalšie voľné miesta ešte môžu byť na súkromných aj cirkevných školách.

Bratislavský kraj tvrdí, že tento rok prišlo na stredné školy až o tritisíc prihlášok viac než predošlý rok. To neznamená, že pribudlo až tritisíc žiakov. Každý žiak totiž môže podať prihlášky na štyri školy – dve bežné školy a dve s talentovými prijímačkami. Pribudlo navyše aj ôsmakov, ktorí sa čoraz častejšie hlásia na bilingválne gymnáziá. Takže aj keď mladý človek skončí ďaleko pod čiarou, poradie sa môže poposúvať a nakoniec sa môže na školu dostať.

Na stredné školy prichádzajú silné ročníky

Posledných desať rokov sa rodičia sťažujú, aké ťažké je dostať deti do materskej školy. V Bratislavskom kraji si postupne môžeme zvykať na to, že rovnaké sťažnosti bude počuť od rodičov stredoškolákov. Silné populačné ročníky postupne starnú a prichádzajú na stredné školy.

„Momentálne nastupujú v Bratislavskom kraji na stredné školy ročníky 2008-2009, ktoré sú približne také silné ako tie v roku 1993,“ vysvetľuje analytik INESS Róbert Chovanculiak.

V roku 2002 sa v Bratislavskom kraji narodil najnižší počet detí, a to približne 4500. Odvtedy ich počet rástol a do roku 2008 ich bolo o polovicu viac, dodáva Chovanculiak.

Pozreli sme sa na počet deviatakov v Bratislavskom kraji za posledných päť rokov. V porovnaní s inými krajmi vidno, že v okolí hlavného mesta stúpa ich počet najvýraznejšie. Len oproti vlaňajšku skončilo základnú školu o 600 deviatakov viac.

Podľa Chovanculiaka bude počet žiakov na stredných školách na celom Slovensku narastať až do roku 2034, pričom ich počet narastie oproti dnešku o 20 percent. „K tejto demografickej otázke je potrebné pripočítať aj efekt migrácie. Väčšie mestá ako Bratislava lákajú žiakov aj zo susedných okresov, a tak demografický vývoj je tu týmto efektom znásobený,“ vysvetľuje analytik.

Aj Bratislavský kraj si uvedomuje nárast demografie. V stratégii, ktorú zverejnili tento mesiac, analyzujú postupný nárast študentov. Všímajú si, že posledné dva roky stúpol celkový počet študentov o 5 percent.

Vývoj za posledných desať rokov im však ukazuje aj väčšie čísla. V ôsmom ročníku narástol počet žiakov o 74 percent. Ide o deti, ktoré nastúpia na strednú školu v septembri 2024. Počet piatakov zase stúpol o 66 percent, čo znamená, že tento silnejší ročník by mal doraziť na strednú v septembri 2027. No a počet detí v prvom ročníku na základnej škole narástol za posledných desať rokov o 47 percent – tieto deti budú na strednú nastupovať v roku 2031.

„Tento nárast je však rozložený v čase z dôvodu postupného rozširovania 8-ročných a 5-ročných foriem štúdia, ktoré umožňujú skorší nástup na stredné školy ako po ukončení 9. ročníka ZŠ,“ dodávajú autori analýzy.

V Bratislavskom kraji je však dostatok miest na stredných školách, tvrdí riaditeľka odboru školstva na župe Jana Zápalová. Najsilnejšie populačné ročníky stredoškolákov mali v Bratislavskom kraji pred dvadsiatimi rokmi, v roku 2004 ich bolo vyše 29-tisíc. Tento počet stabilne klesal až do roku 2016, keď ich bolo iba 17-tisíc.

Odvtedy počty stredoškolákov stúpajú, dnes ich je na stredných školách Bratislavského kraja 21-tisíc. „Ešte stále máme priestor rásť. Udiali sa medzitým nejaké racionalizačné zmeny, nie sú však natoľko výrazné, že by sme nemali mať kapacity,“ vysvetľuje Zápalová.

Analytik pripomína, že rovnaký problém vybuchol tento rok v Prahe, kde nie je problém v celkovej kapacite, ale skôr v štruktúre. „Teda ostali tam voľné miesta na odborných školách, pričom žiaci sa nedokážu dostať na gymnáziá a iné všeobecnejšie zamerané stredné školy,“ tvrdí Chovanculiak.

Prečo chce ísť toľko detí na gymnázium? A ako ich pripravia odborné školy na svet?

V nasledujúcich rokoch bude ťažké dostať sa na gymnázium. Úmerne s počtom deviatakov stúpa aj počet tých, ktorí chcú študovať iba na tomto type školy. Kým v roku 2014 študovalo na gymnáziu v Bratislavskom kraji vyše 5800 žiakov, tento rok je ich viac ako 7400.

Najväčší záujem v Bratislave bol o Gymnázium Jána Papánka Vazovova, Spojenú školu Pankúchova, Gymnázium Grösslingová a Gymnázium Laca Novomeského.

Na stredných školách všeobecne je podľa tabuliek dosť miesta – no nespokojní rodičia sa sťažujú na pretlak žiakov na gymnáziách. Riaditeľka Zápalová tvrdí, že pred rokmi bol pomer žiakov v kraji 70 na 30 – teda iba 30 percent percent žiakov na gymnáziách. Dnes to z tridsiatich narástlo až na 48 percent.

Prečo chce väčšina deviatakov študovať práve na gymnáziách? To je otázka, na ktorú už roky nevedia nájsť odpoveď riaditelia stredných škôl, ale ani zamestnávatelia.

V Bratislave je vyššia koncentrácia vysokých škôl, viac rodín s vyšším príjmom, a pre deti a aj ich rodičov je gymnázium statusová záležitosť.

Časť detí už na základnej škole vie, že sa chcú stať lekárom či právničkou, preto potrebujú gymnázium ako prípravu na ťažkú vysokú školu. Veľká časť detí sa však pre gymnázium rozhodne preto, lebo v pätnástich ešte nevedia, čo chcú robiť. „Gymnázium je spôsob, ako si ponechať otvorenú širokú paletu možností,“ vysvetľuje Chovanculiak.

Aj viacerí riaditelia gymnázií vysvetľujú, že veľa tínedžerov pred nástupom na strednú školu ešte nie je rozhodnutých pre konkrétne povolanie. Často napríklad idú na školu tam, kam idú aj ich kamaráti.

Za únikom na gymnáziá však nemusí byť iba to, že tínedžeri nechcú byť stolármi, čašníčkami či kuchármi, alebo že nechcú ísť na hotelovú akadémiu či elektrotechnickú priemyslovku. Trh práce sa mení a človek častejšie mení zamestnanie, neostáva desiatky rokov v jednej firme. Škola potrebuje ešte o to viac deťom odovzdať také zručnosti, aby sa vedeli rýchlo učiť a byť flexibilní.

Analytik Chovanculiak hovorí, že za výber gymnázií netreba viniť žiakov. Hovorí o strnulosti štátu, ktorý si rád vytvára škatuľky, do ktorých sa musia ľudia napasovať. „Výsledkom je, že žiaci, ktorí v pätnástich rokoch nevedia, čo chcú v živote robiť, volia automaticky cestu gymnázií, pričom tieto boli pôvodne zamýšľané ako výberové školy,“ tvrdí.

Aj riaditeľka odboru školstva Zápalová tvrdí, že dnešným tínedžerom nemusí vyhovovať zvoliť si jedno povolanie v takom mladom veku, ako to mohlo byť v generácii ich rodičov. Nie je však podľa nej dobrým riešením, aby išli všetci mladí na gymnáziá. „Nemôžeme mať iba tisíce absolventov gymnázií bez kvalifikácie. Vidíme, že zamestnávatelia potrebujú odborníkov, dokonca aj ľudí bez maturity. O nematuritné odbory je minimálny záujem, ale zamestnávatelia stoja v rade na šikovných obrábačov kovov,“ hovorí Zápalová.

Počet miest na stredných školách určujú aj zamestnávatelia

Čo robiť inak, aby v Bratislave nenastal scenár z pražských tohtoročných prijímačiek, kde bolo na jedno miesto na gymnázium až 16 deviatakov?

Počty žiakov na stredných školách má v rukách župa. Školám totiž presne predpisuje počet žiakov, ktorých môžu prijať. Najprv ministerstvo školstva určí každému kraju, koľko detí môže prijať do prvých ročníkov stredných škôl. Budúci rok – teda školský rok 2024/2025 – bude môcť prijať Bratislavský kraj 8910 žiakov. To je o 10 percent viac ako teraz. Kraj má potom v rukách to, ako tieto miesta prerozdelí medzi stredné školy.

Mohli by nechať hoci aj všetky miesta pre gymnazistov? Nemohli, vysvetľuje riaditeľka odboru školstva.

Na župe sú totiž zástupcovia zamestnávateľov v kontrolnej komisii, ktorá prerozdelenie miest schváli. Zohľadňujú potreby zamestnávateľov a dávajú pozor na to, aby boli vyčlenené miesta napríklad aj pre strojárov, o ktorých je v kraji veľký záujem. „Narážame na dva princípy – to, čo chcú rodičia a žiaci, a to, čo chcú zamestnávatelia,“ hovorí Zápalová.

Spomína si, že boli roky, keď rozdelili až 74 percent miest na stredné odborné školy. „To sme dlho držali a krátili miesta na gymnáziách. No potom sme si uvedomili, že sa to už ďalej nedá udržať, tak sme to uvoľnili,“ hovorí Zápalová.

Ako vôbec odhadujú, koľko žiakov má študovať na hotelovej akadémii? Zápalová vysvetľuje, že tieto odhady robia zamestnávateľské zväzy, ktoré sledujú počet pracovníkov v odbore. Sú to však iba hrubé odhady, pretože sú napríklad zamestnania, kde je veľa živnostníkov, ktorých nezarátavajú.

Chovanculiak kritizuje snahy štátu „škatuľkovať“ školy. Podľa neho by nemali byť úradníci v role mikromanažérov, ktorí rozhodujú, aký bude podiel žiakov na akých školách. Mali by prejsť do „roly kontrolórov, ktorí len dávajú pozor, či školy dosahujú základné výsledky a či nedochádza k podvodom alebo zlyhaniam“.

Podľa Chovanculiaka by mali vznikať hybridné modely škôl. „Napríklad na Západe sú bežné väčšie stredné školy, ktoré kombinujú v úvode všeobecnejšie vzdelanie a neskôr dokážu žiakom umožniť sa špecializovať a posúvať v odbore, ktorý preferujú,“ vysvetľuje analytik. Dodáva príklad z Kanady, kde existujú vysoké školy, ktoré majú všeobecný prvý ročník a až následne si študenti vyberajú odbory.

Chovanculiak tvrdí, že ministerstvo aj kraj by mali byť flexibilnejší pri vzniku nových škôl. Zakladanie novej školy dnes trvá roky – zriaďovateľ musí mať priestory a personál ešte predtým, než dostane peniaze od štátu. „To vytvára značné prekážky vstupu do odvetvia a odradzuje nových poskytovateľov,“ tvrdí analytik.

Príkladom je podľa neho nová stredná škola zameraná na IT, ktorá mala fungovať od tohto roka. „Nakoniec sa ju pre nahromadenie administratívnych problémov nepodarí otvoriť ani nasledujúci školský rok. Žiaci, ktorí tam podávali prihlášky, budú nakoniec musieť ísť inam,“ hovorí Chovanculiak.

Zápalová tvrdí, že prerozdeľovanie počtu študentov nie je ideálne, ale zatiaľ nikto nič lepšie nevymyslel. „Je veľmi nebezpečné nechať to úplne na otázku požiadavky a dopytu, lebo by sme išli jednosmerne do všeobecného vzdelávania,“ tvrdí.

Podľa nej sa ukazuje zatiaľ ako najefektívnejšie, keď sa do stredoškolského vzdelávania aktívne zapoja veľkí zamestnávatelia. Je to dlhodobá a mravčia práca, ale keď veľký zamestnávateľ podporuje školu a spolupracuje na aktivitách, dokáže vytvoriť moderný a lákavý odbor. „Aj z takejto školy môže ísť dieťa na vysokú, ale už po skončení má nejakú odbornosť,“ hovorí Zápalová.