Úpadok morálky je ilúzia, domnelý zlatý vek mravov existuje len v našej hlave

Dochádza k úpadku morálky?

Je súčasný svet „skazený“, zatiaľ čo v minulosti existoval „zlatý vek mravov“, keď si ľudia nezištne pomáhali, dvere od domu ani bicykle sa nezamykali a sľuby sa dodržiavali?

„Morálka je lepidlo, ktoré drží spoločnosť pohromade. Ak toto lepidlo zmizne, spoločnosť sa rozpadne,“ hovorí o význame morálky psychológ Adam Mastroianni z Kolumbijskej univerzity.

Ak morálka naozaj upadá, „okamžite s tým treba niečo spraviť,“ dodáva vedec.

Lenže nový výskum naznačuje, že k žiadnemu úpadku nedochádza a domnelý pokles je len ilúziou nedokonalej mysle. Uvádza to štúdia z top časopisu Nature, ktorú nedávno vydal Mastroianni s kolegom Danielom Gilbertom z Harvardu.

Pokles morálky v USA?

Morálka je pojem zaťažený mnohými významami – aby sa vedci vyhli nekonečným diskusiám o morálnej povahe eutanázie či manželstiev osôb rovnakého pohlavia, zamerali sa na morálku, na ktorej panuje zhoda a týka sa rešpektu a milého a čestného správania.

Taká morálka je spojená s tým, či si možno navzájom dôverovať, že ľudia darujú krv alebo v autobuse uvoľnia sedadlo staršej osobe.

Vedci najprv zisťovali, či existuje nostalgický pocit o „starých dobrých časoch“, keď po Zemi chodili najmä morálne majáky a „anjeli“.

S tým cieľom zaradili do svojho výskumu desiatky prieskumov, ktoré sa pýtali na zmenu morálky v čase. Zámerne sa vyradili také prieskumy, pri ktorých mohol prevažovať nesúhlas v tom, či je zmena správania dobrá alebo zlá.

V Spojených štátoch vedci našli 177 vyhovujúcich analýz, ktoré sa vykonali medzi rokmi 1949 až 2019. Celkovú vzorku tvorilo viac ako 220-tisíc ľudí.

Autori zistili, že „na 84,2 % položiek väčšina účastníkov odpovedala, že morálka poklesla“. Prieskumy sa pýtali na rešpekt či zdvorilé a čestné správanie, ktoré sa porovnávalo s minulosťou.

Celosvetový trend

Do nového výskumu sa zaradilo aj 58 ďalších prieskumov z 59 krajín sveta. Vykonali sa medzi rokmi 1996 až 2007 a celkovú vzorku tvorilo vyše 350-tisíc ľudí.

„Na 86,2 % položiek väčšina týchto účastníkov uviedla, že došlo k poklesu morálky,“ uvádza štúdia.

„Zdá sa, že ľudia na celom svete si myslia, že morálka upadá,“ zhodnotil zistenia Adam Mastroianni.

Autori novej štúdie si všimli, že podiel ľudí, ktorí sa domnievajú, že morálka upadá, sa v čase nemení. „To znamená, že o poklese morálky hovorí dnes toľko ľudí ako pred generáciou,“ dodal Mastroianni.

Liberáli a konzervatívci, starší aj mladší

Dvojica vedcov vykonala v roku 2020 vlastný prieskum, v ktorom sa Američanov pýtali, akí „milí, čestní a dobrí“ boli ľudia v roku 2020, 2010 a 2000.

Aj v tomto prípade účastníci hovorili, že morálka upadá. Opýtané osoby vraveli, že k poklesu dochádza po celý ich život a veci sa začali zhoršovať po ich narodení, čo trvalo do 20. roku života. K ďalšiemu úpadku mravov došlo od dvadsiatky po súčasnosť.

Z tejto analýzy vyplynulo aj to, že medzi mladšími a staršími panovala zhoda, čo sa týka miery či intenzity morálneho úpadku. Pocit, že dochádza k poklesu mravov, sa zďaleka netýkal len amerických konzervatívcov, hoci ho vnímali viac ako miestni liberáli.

Osobnostná zmena aj nárast grobianov

Keď sa povie, že „ľudia už nie sú takí milí a dobrí ako kedysi“, môže to znamenať dve veci, píše dvojica autorov novej štúdie. Prvá možnosť je, že všetci sme prekonali nepríjemnú zmenu a už nie sme takí anjeli ako kedysi. Podľa druhej verzie sa ľudia nezmenili, no „zopár správnych chlapov“ vymrelo a nahradila ich skupina nevychovancov, ktorí kazia celkový dojem.

Ak sa dôchodkyni v električke neuvoľní miesto na sedenie, podľa prvého variantu je to preto, lebo všetci ľudia časom zhrubli. Podľa druhej možnosti mala žena smolu a narazila na partiu grobianov.

Vedci zistili, že keď ľudia hovoria o morálnom úpadku, na mysli majú obe spomenuté veci – osobnostnú zmenu spojenú s poklesom mravov aj nárast zloduchov, ktorí nahradili anjelov.

Naozaj došlo k úpadku?

Uvedené prieskumy uvádzajú, že podľa ľudí dochádza k poklesu morálky a tento trend je celosvetový. No je to naozaj tak, že ľudia už nie sú takí milí, čestní a dobrí ako kedysi? „Ak morálka po desaťročia či dokonca storočia klesá voľným pádom, je trochu zvláštne, že ľudia si navzájom nerozbíjajú lebky tak ako kedysi,“ konštatuje psychológ Mastroianni.

Aby dvojica vedcov overila, či skutočne dochádza k poklesu morálky, do výskumu zaradili 107 prieskumov zo Spojených štátov, ktoré sa vykonali medzi rokmi 1965 až 2020.

Celkovú vzorku tvorilo viac ako 4,4 milióna ľudí. Analýzy sa pýtali otázky typu „Správali sa k vám ľudia počas včerajška s úctou?“, „Sú ľudia ochotní pomôcť alebo sa starajú najmä o seba?“, „Pomohli ste za ostatný mesiac cudziemu človeku?“ alebo merali mieru dobrovoľníckej práce a iné.

Autori zistili, že v priemere nedošlo k žiadnym zmenám a naprieč dekádami odpovedali respondenti podobne.

Tento jav platil aj mimo USA, ako ukázalo 33 prieskumov na vzorke vyše 7,3 milióna ľudí. „Ani tieto [prieskumy] neukázali žiadnu zmenu naprieč časom,“ dodal Adam Mastroianni.

Kooperácia narástla

Vedci sa v svojej štúdii odvolávajú aj na metaanalýzu, ktorá na jednom mieste zhrnula štúdie o spolupráci medzi cudzími ľuďmi v Spojených štátoch v období rokov 1956 až 2017.

Spolupráca sa merala hraním ekonomických hier, napríklad „hry na verejné statky“. Pri tejto hre má každý hráč pridelenú určitú sumu peňazí. V každom kole z nej môže vložiť istú sumu do spoločného balíka, no investovať nemusí nič.

Po každom kole sa množstvo nazhromaždených peňazí vynásobí zvoleným číslom a rovnomerne sa rozdelí medzi hráčov bez ohľadu na to, či do balíka prispeli alebo nie.

Pre hráčov by bolo najvýhodnejšie, aby všetci investovali maximum zverených financií. Takým spôsobom by sa peniaze vynásobili najviac. Lenže niektorí sa správajú ako čierni pasažieri – svojich peňazí sa nechcú vzdať, no zo spoločného balíka, čiže od iných, by si radi vzali čo najviac.

Analýza týchto hier spolu s podobnou hrou „väzňova dilema“ ukázala, že medzi rokmi 1956 až 2017 spolupráca medzi hráčmi narástla o desať percentuálnych bodov.

Inými slovami – žiaden pokles kooperácie, ale pravý opak.

Okrem toho dochádza naprieč vekmi k poklesu vrážd či zneužívania detí, ako ukázal psychológ Steven Pinker už v roku 2011 v bestselleri The Better Angels of Our Nature.

Čo vysvetľuje ilúziu

Z uvedeného plynie, že k úpadku morálky nedochádza, hoci ľudia majú opačný pocit. Ako tento dojem vysvetliť? Podľa Mastroianniho a Gilberta sa na ňom podieľajú dva javy – sklon všímať si najmä negatívne informácie o druhých (z angl. negativity bias) a spomienkový optimizmus.

Menované skreslenie vyhľadávať najmä negatívne javy má zrejme evolučné vysvetlenie.

V evolúcii ide o prežitie a rozmnoženie, preto si naša myseľ nemôže dovoliť ignorovať negatívne správy, napríklad o chorobách, prírodných katastrofách či nemorálnom správaní. V opačnom prípade by sme riskovali komplikácie, v krajnom prípade život.

Pozitívne správy takú silu nemajú, lebo zmeškať niečo príjemné síce bolí, ale dá sa to prežiť. Doslova.

Z uvedených dôvodov disponuje naša myseľ „radarom“ extra vyvinutým na to, aby si všímal nepekné správanie. Pre nás ide o užitočný signál, aby sme sa niektorým ľuďom oblúkom vyhli.

Pri spomienkovom optimizme potlačíme či racionalizujeme to škaredé, čo sa nám stalo. S odstupom času sa tak krádež nášho autorádia, ktorá nás pred tridsiatimi rokmi hnevala, zmení na veselú príhodu, ktorou po večeroch zabávame priateľov. Ak by sa nám perspektívou dneška nejavila minulosť ako krajšia, celých tridsať rokov by nás spomienka na prečin bolela a trápila.

Zlatý vek existuje len v hlave

To, že predstava o morálnom úpadku je výtvorom mysle, naznačuje aj fakt, že podľa prieskumov sa pokles mravov začal, keď sa respondenti narodili. Ísť z kopca to podľa nich začalo vždy až potom – bez ohľadu na to, či sa narodili v roku 1980, 1990, 2000 či inokedy.

Opatrenia na „obnovu morálky“ sú úplne zbytočné, pretože nie je čo obnovovať, vraví Mastroianni. Hoci súčasná spoločnosť má mnoho problémov, „morálny rozklad je falošný problém a nemusíme naň vynakladať žiadne prostriedky“, dodáva vedec pre The Harvard Gazette.

„Všimnite si, že zatiaľ čo mnohí ľudia vám radi hovoria o Zlatom veku, nikto si nikdy nemyslí, že sa deje práve teraz. Možno je to preto, že jediné miesto, kde sa Zlatý vek môže odohrať, je naša pamäť,“ konštatuje psychológ.

Dostupné z – https://doi.org/10.1038/s41586-023-06137-x