MediaBrífing: Slováci médiám stále neveria, horšie skončili len Maďarsko a Grécko

Dobrý deň, v dnešnom MediaBrífingu nájdete tieto témy:

• ako veľmi ľudia dôverujú novinárom;
• 10 postrehov zo štúdie Digital News Report;
• nik nevie, čo robia sociálne médiá deťom;
• a výber dôležitých správ o médiách a internete.

Dôvera Slovákov v médiá zostáva rekordne nízka – verí im len 27 percent obyvateľov, pred rokom to bolo 26 percent. Vyplýva to z medzinárodnej štúdie Digital News Report 2023 od Reuters Institute.

Štúdia analyzovala 46 krajín, horšie skončili len Maďarsko (25 %) a Grécko (19 %), ktoré si medziročne pohoršilo o 8 percentuálnych bodov.

Krajinou s najväčšou dôverou v médiá je dlhodobo Fínsko, novinárom tam verí až 69 percent populácie. Vysoko sa umiestnili aj ďalšie škandinávske krajiny, ale takisto Portugalsko a Holandsko.

Priemerná dôvera v médiá dosiahla 40 percent, o dva percentuálne body menej ako pred rokom.

Vysoká dôvera vyšla aj v Juhoafrickej republike, Nigérii a Keni, no v týchto krajinách bol online prieskum realizovaný na vzorke prevažne mladších a anglicky hovoriacich respondentov, preto výsledky nie sú reprezentatívne pre celú populáciu.

Viac informácií: Vlani skončilo Slovensko spolu s USA na poslednom mieste spomedzi sledovaných krajín, ale Spojené štáty si polepšili o 6 percentuálnych bodov. Podľa výskumníkov je to spôsobené aj tým, že politická situácia je za Joea Bidena menej vyhrotená ako počas prezidentovania Donalda Trumpa.

• Podľa autorov štúdie je dôvera v médiá vyššia v krajinách, kde nie je verejná debata tak veľmi polarizovaná.
• K nízkej dôvere prispieva aj častá kritika médií, ktorá nemusí byť vždy férová a oprávnená.
• Štúdia konkrétne uvádza Slovensko ako príklad krajiny, kde novinári čelia častým útokom od politikov. Upozorňuje aj na zložitú situáciu nezávislých médií v Maďarsku alebo na ideologické boje medzi médiami v Bulharsku.

Niekedy je ťažké povedať, čo bolo skôr – či kritika médií alebo nedôvera. „Môže to byť tak, že častejšia kritika ovplyvňuje názory ľudí, čo ich vedie k tomu, že menej dôverujú spravodajským médiám. Zároveň si však ľudia s nízkou dôverou v médiá môžu všímať alebo vyhľadávať viac kritiky,“ vysvetľuje štúdia.

---

Ktoré zistenia ešte stoja za pozornosť

Štúdia Digital News Report upozorňuje, že takmer 4 z 10 ľudí sa vyhýbajú správam z médií. Nerobia im vraj dobre, niektorí pri nich dokonca pociťujú stavy úzkosti. Veľkou výzvou pre novinárov je tento trend zvrátiť a nestratiť kontakt a empatiu s tými, ktorí od nich odchádzajú. Téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku.

Vyberáme ešte 10 zaujímavých postrehov z tohtoročnej Digital News Report:

• Facebook je stále najpopulárnejšou platformou na získavanie správ, no na tento účel ho využíva už len 28 percent opýtaných. Ešte v roku 2016 to bolo 42 percent. Sociálna sieť sa už dlhšie odťahuje od médií a tvrdí, že správy tvoria už len 3 percentá obsahu v newsfeedoch používateľov.
• Napriek rozruchu, ktorý vyvoláva Elon Musk, používa Twitter vo svete stále 22 percent respondentov, na Slovensku je to podstatne menej. Nedošlo k žiadnemu masovému exodu na konkurenčné služby ako Mastodon.
• Ak používatelia hľadajú na nejakej platforme vážne správy o politike či ekonomike, tak to robia na Twitteri. TikTok, Instagram a Facebook slúžia skôr na zábavu.
• Používatelia TikToku, Instagramu a Snapchatu sledujú skôr celebrity a influencerov ako novinárov či médiá.
• Takmer polovica ľudí sa obáva, že príliš personalizované správy pomocou algoritmov môžu spôsobiť, že im unikne nejaká dôležitá informácia alebo že sa k nim nedostane iný názor. Obávajú sa toho najmä ľudia s vyššou dôverou v médiá a väčším záujmom o spravodajstvo.
• Len 22 percent ľudí nachádza správy cez titulky spravodajských webov alebo aplikácie, je to o 10 percentuálnych bodov menej ako v roku 2018. Najmä mladší sa k správam dostávajú cez sociálne siete, vyhľadávače či agregátory.
• Ľudia pri spravodajstve stále preferujú text (57 %) pred videami (30 %) alebo audiom (13 %). Ukazuje sa však, že medzi mladšími rastie záujem o počúvanie.
• 56 percent respondentov priznáva, že si nie sú istí tým, čo je na internete pravda a čo dezinformácia, je to o dva percentuálne body viac ako vlani.
• Na Slovensku až 45 percent respondentov uviedlo, že v predchádzajúcom týždni narazili na nepravdu o vojne na Ukrajine. Je to dvakrát viac ako v Británii, Japonsku či USA.
• Výskumníci sa pýtali aj na to, ako ľudia dôverujú vybraným médiám. Na Slovensku skončili najlepšie TA3, RTVS a Rádio Expres, v Česku to boli Český rozhlas, Česká televízia a Hospodářské noviny. Denníku N dôveruje 37 percent opýtaných.

Prieskum Digital News Report 2023 bol realizovaný v januári a vo februári 2023 na vzorke takmer 94-tisíc ľudí, do slovenskej časti bola oslovená reprezentatívna vzorka 2093 respondentov.

Kritika: Filipínska novinárka a nositeľka Nobelovej ceny za mier Maria Ressa štúdiu kritizuje, pretože jej výsledky môžu byť v niektorých krajinách zneužité proti novinárom. Prieskum totiž hodnotil dôveryhodnosť aj vybraných filipínskych médií vrátane jej portálu Rappler. Ten skončil vlani aj tento rok ako posledný.

Neznamená to, že by bol Rappler nedôveryhodným webom (stále mu dôveruje 47 percent opýtaných). Čelí však dlhodobej nenávistnej kampani, opakovaným pokusom o jeho diskreditáciu a zrušenie a Ressa bola za kritickú žurnalistiku odsúdená na niekoľko rokov väzenia. Kritici Rappleru detaily zamlčali a len výsledky prieskumu využili, aby mohli tvrdiť, že web je nedôveryhodný aj podľa medzinárodnej štúdie, hoci to nie je pravda.

„Táto ‚štúdia‘ akoby podávala nabitú zbraň autokratickým vládam, ktoré sa snažia umlčať nezávislých novinárov nielen na Filipínach, ale aj v krajinách ako Brazília a India,“ vraví Ressa.

Reakcia: Štúdia tento rok upravila zobrazovanie dôveryhodnosti médií. Už nie sú prezentované formou grafu, ktorý sa dá ľahko vytrhnúť z kontextu a zneužiť, ale len v podobe tabuľky, v ktorej sú médiá zoradené podľa abecedy.

„Tak ako každá práca vo verejnej sfére aj náš výskum môže byť zneužitý tými, ktorí sú ochotní vyberať si dáta a vytrhávať veci z kontextu,“ reagoval Rasmus Kleis Nielsen, riaditeľ Reuters Institute.

U nás výsledky štúdie využil napríklad Igor Matovič (OĽaNO), ktorý nameranou nízkou dôverou v médiá obhajoval svoje útoky na novinárov. Redakcia dezinformačného webu Hlavné správy zas zneužila výsledky štúdie na tvrdenie, že je to najdôveryhodnejšie spravodajské internetové médium. Nebola to pravda.

---

Nik nevie, čo robia sociálne médiá deťom

Vzťah medzi sociálnymi médiami a mentálnym zdravím je oveľa komplikovanejší, ako sa môže na prvý pohľad zdať, upozorňuje novinárka Kaitlyn Tiffany vo veľkom článku pre magazín Atlantic.

Už asi každý zachytil správy o prudkom náraste prípadov depresií či pokusov o samovraždy medzi mladými – a najmä medzi dievčatami. Tieto čísla bývajú často spájané s negatívnym vplyvom sociálnych sietí. Vedecké dôkazy však nie sú také jednoznačné, a to aj preto, že niektoré javy vieme len veľmi ťažko merať a určovať medzi nimi kauzálne vzťahy.

Viac informácií: Neprekvapí, že účinky sociálnych médií do veľkej miery závisia od toho, aká osoba ich používa. Efekty sa môžu líšiť v rôznych demografických skupinách a fázach života, určite nepostihujú všetkých rovnako. To veľmi sťažuje naše možnosti zasiahnuť a pomôcť.

• Pred takmer šiestimi rokmi Atlantic zverejnil článok o tom, ako smartfóny zničili generáciu mladých. Text sa stal nadlho virálom a na základe vtedajších poznatkov upozorňoval, že epidémia úzkostí a depresií medzi mladými súvisí s častejším používaním mobilov.
• Následné výskumy ukázali, že je to zložitejšie. A hlavne to, že čas strávený pri obrazovke nesúvisí s pocitmi šťastia. Táto metrika nie je veľmi užitočná, lebo ľudia môžu sledovať na mobile obsah o sebapoškodzovaní, ale aj videá o joge – a cvičiť pri nich.
• Trošku silnejšia je korelácia medzi používaním sociálnych médií a mentálnym zdravím. Teda dosť nato, aby sme ju skúmali viac.
• Depresie a úzkosti mladých začali stúpať ešte predtým, ako sa sociálne siete stali populárnymi. Neznamená to, že siete problém nezhoršili, no bolo by príliš zjednodušujúce tvrdiť, že len tie sú na vine. V skutočnosti za tým môže byť viacero faktorov a my by sme ich mali spoznať.

„Ak sociálne médiá nie sú zlé pre všetky dospievajúce dievčatá, musíme vedieť, pre ktoré sú zlé a prečo je konkrétne dievča náchylné na riziká. Niektoré dievčatá trpia a sociálne siete ich bolesť ešte zhoršujú. Niektoré dievčatá používajú internet na nájdenie komunity, ktorú nemajú offline, alebo na vyjadrenie kreatívnych impulzov a otázok o svojej identite, ktorým ich rodiny nie sú otvorené. Musíme tiež vedieť, ktoré aspekty sociálnych médií sú najrizikovejšie,“ napísala vo svojom článku Kaitlyn Tiffany.

Stojí za pozornosť: Pri varovaniach o škodlivosti a návykovosti sociálnych médií treba myslieť aj na vhodne zvolenú formu. „Nemusí byť užitočné povedať všetkým, že sú bezmocní zoči-voči lákavým obrázkom a pútavým podnetom,“ upozorňuje Tiffany. Technológie sa dajú kritizovať aj bez toho, aby sme tvrdili, že ľudia im nedokážu odolať. Len tak totiž posilňujeme nezdravý pocit, že ľudia nemajú kontrolu nad svojím správaním.

Prečo je to dôležité: Niektorí volajú po zákaze sociálnych sietí pre tínedžerov. No takéto zákony by pravdepodobne nevyriešili epidémiu duševných problémov. Mladí by si našli cesty, ako obmedzenia obísť. A tí, ktorým by sa to nepodarilo, by mohli byť vylúčení z online komunít, čo by viedlo k iným problémom.

Nemusia sa nám páčiť experimenty, ktoré na mladých robia technologické spoločnosti, no nemali by sme to riešiť „ďalším divokým experimentom“, ktorý by mohol mať mnohé nezamýšľané následky, uzatvára časopis Atlantic.

Určite však nebude krokom vedľa, ak budeme viesť deti k tomu, aby používali sociálne médiá produktívnym spôsobom, a ak budú rodičia zapojení aj do online života svojich detí.

Ďalšie dôležité správy

• RTVS si možno bude musieť vybaviť úver na zabezpečenie financovania po júnovom konci koncesionárskych poplatkov. Štátny príspevok, ktorý by mala dostávať, totiž musí najprv ako povolenú štátnu pomoc schváliť Európska komisia.
• Vláda Ľudovíta Ódora chce koordinovať jednotky na ministerstvách v boji proti hybridným hrozbám. O spoločnom postupe v boji proti dezinformáciám chce rokovať aj s RTVS.
• Európsky parlament prijal spoločnú pozíciu k regulácii umelej inteligencie, na jej konečnom znení sa teraz musí dohodnúť s členskými štátmi. Zo slovenských europoslancov hlasovali proti len Eugen Jurzyca (SaS) a Miroslav Radačovský (zvolený za ĽSNS).
• Neziskové organizácie vyzvali politikov, aby zrušili trestný čin ohovárania. „Trestanie urážky na cti trestom odňatia slobody je v 21. storočí neprimeraným opatrením a zastaranou prehnanou reakciou,“ tvrdia.
• Technologický časopis Wired bude mať československú verziu, vychádzať by mal od jesene alebo zimy 2023.
• Markíza chystá návrat reality šou Big Brother, ktorá by sa mala objaviť na platforme Voyo koncom októbra. Cieliť bude na mladších divákov.
• Redaktor Aktualít Matej Príbelský čelí nenávistným útokom od extrémistu Daniela Bombica, známeho ako Danny Kollar, a jeho fanúšikov. Redakcia zvažuje právne kroky.
• Televízia Joj spustí v lete stanicu Joj Svet so zameraním na dokumenty. Chystá aj vlastné dokumentárne série.
• Keď nám divák odchádza z lineárnej televízie na Voyo, tak z neho máme viac peňazí, povedal v rozhovore riaditeľ TV Nova Daniel Grunt. Voyo sa podľa neho blíži k tomu, že bude hospodársky na nule.
• Novinársky festival Svet medzi riadkami sa bude konať od 21. do 23. júna v Bratislave. Stretnúť sa môžeme osobne napríklad na diskusii s názvom Ako AI (z)mení žurnalistiku.
• Budúci týždeň sa koná aj Mediálne pozitívny týždeň, ktorý organizuje Rada pre mediálne služby.

Titulka týždňa

Fotografiu na tejto titulke portugalského Vogue urobil umelec Bastiaan Woudt.

Pekný víkend!