Hokejovým drotárom na cestu do Ruska

Autor je prekladateľ a bývalý diplomat

Hokejový brankár Adam Húska z nejakého dôvodu pocítil potrebu sa verejne ospravedlniť/vyviniť/vysvetliť dôvody, prečo hrá v Putinovej KHL. Než k tomu poviem pár slov ako bývalý fanúšik slovenského hokeja, chcem predoslať, že voči brankárovi Húskovi nepociťujem nič osobné ani neprechovávam voči nemu zášť a určite mu nič nezávidím. Skôr naopak. Aj pre neho, ako pre všetkých minulých, súčasných i budúcich slovenských hokejistov bola, je a bude najvyššou hokejovou métou kanadsko-americká NHL.

Viem dobre – aj z rodinnej skúsenosti –, koľko odriekania, potu, sĺz, bolesti a peňazí to stojí mladého hokejistu a jeho rodičov, aby dostal čo len nádej, že si raz zahrá v najlepšej hokejovej lige sveta medzi najlepšími hokejistami sveta. Takže si dokážem predstaviť, čo všetko musel Adam Húska podstúpiť, aby si obliekol dres New Yorku Rangers a nastúpil v NHL. A viem si dobre predstaviť aj jeho obrovské sklamanie, keď odchytal len jeden jediný zápas, dostal od Colorada sedem gólov a… A ďalej nič. Zhodou okolností som tento zápas videl a môžem povedať, že Húska nebol o nič horší ako deravá obrana a bezzubý útok Rangers pred ním. A môžem povedať aj to, že mi chalana bolo úprimne ľúto, najmä ak sa postupom času ukázalo, že mu už Rangers – a ani iný klub NHL – druhú šancu nedajú.

No a teraz k tomu druhému. Vydať sa na vandrovku za zárobkom do Ruska iste nebolo životným snom Adama Húsku. Ani ostatných slovenských hokejistov, ktorí tam dnes hrajú. Ani nemôžu za to, že Rusi napadli Ukrajinu. A že sa teda veci zásadne zmenili a už to nie ako v čase, keď tam hrali Jágr a spol. Že sa v ruskej KHL síce aj po 24. februári 2022 hrá hokej za doláre, ale že tie doláre dnes smrdia. (Keby to nebolo klišé, dalo by sa povedať, že sú to krvavé peniaze.) A že každý nimi napáchne.

Ale dobre, Húska a ostatní slovenskí hokejisti sú občanmi (ešte stále) liberálno-demokratickej krajiny, ergo môžu republike, vláde, parlamentu i hokejovému zväzu ukázať vztýčený ukazovák, hrať si v Rusku, koľko sa im zachce, bez problémov sa vracať odtiaľ domov a späť, pretŕčať sa v médiách a na sociálnych sieťach a nič sa im nestane. Inými slovami povedané, kým na to nie je zákon, môžeme všetci dupať nožičkami, morálne sa nad slovenským hokejovými drotármi v Rusku pohoršovať, že im peniaze nesmrdia – a to je asi tak všetko. Oni to aj tak majú v paži. Prečo by aj nie – pol národa im za to tlieska a považuje ich div nie za disidentov. A nevadili by im ani v reprezentácii. Čo, mimochodom, neexistuje v žiadnej hokejovej krajine sveta.

Adam Húska sa však pustil na tenší ľad, ako je ten, na ktorom hrá. Hovorí, že nevie, „kto udáva morálne hodnoty, čo je dobré a čo nie“. Nuž, morálne hodnoty neudáva nikto, je to zhoda ľudského spoločenstva na tom, čo sa môže a čo nie, kto je útočník a kto je obranca (teraz nemám na mysli hokej), kto žije v pravde a kto klame na každom kroku. Uznávam, že v tejto dobe sofistikovaných manipulácii s ľudským podvedomím a emóciami, v ére, keď sa lož vydáva za „názor“, je zložité nestratiť hodnotovú orientáciu, ale aj hokejový brankár vari dokáže posúdiť, že je nemorálne napadnúť cudziu krajinu, a morálne podporovať (a brániť) jeho obeť. To predsa nemusí nikto „udávať“. Samozrejme, Adam Húska je proti vojne a „je mu ľúto obetí na oboch stranách“, ale hrať za agresorove peniaze mu ľúto nie je. To je nemorálne a rozhodol sa takto sám. A nemorálne je aj ľutovať obete na agresorovej strane. Ľutoval by v tomto zmysle napríklad aj zabitých fašistov na ruskom fronte v druhej svetovej vojne?

Ďalej hovorí, že v meste, kde hrá, všetko „normálne fungovalo, stavali sa tam nové budovy, nikde sa nevypínalo kúrenie, mestá boli normálne vysvietené, nikde sa nešetrilo“. Inými slovami, Rusko síce ničí Ukrajinu, ale inak je tam pohoda. No, pohoda bola aj v Berlíne v zime 1942, tiež sa tam stavali nové budovy a mesto bolo vysvietené.

Akurát presne v tom istom čase sa pri Stalingrade váľalo v zákopoch skoro milión mužov, z toho pol milióna mŕtvych a mesto po bombardovaní a delostreleckom ostreľovaní bolo zrovnané so zemou. A pohoda bola len toť nedávno, pred tridsiatimi plus rokmi určite aj v Húskovom rodnom Zvolene, nič sa nedialo. V meste taktiež všetko normálne fungovalo a nevypínalo sa kúrenie, akurát vedľa na sliačskom letisku boli tisícky ruských vojakov a nad Zvolenom si lietali ruské stíhačky ako doma. Pohoda.

A všade sa svietilo aj v 50. rokoch minulého storočia aj v Československu. Akurát komunisti vedení ruskými poradcami na ministerstve vnútra bezdôvodne zavreli do basy skoro celú československú hokejovú reprezentáciu, vtedajších majstrov sveta. Úplne nevinnému brankárovi (sic!) Bohumilovi Modrému dali najviac – pätnásť rokov na uráne v Jáchymove. Zomrel na následky ožiarenia predčasne ako štyridsaťsedemročný.

Ja, samozrejme, nie som žiadna hokejová autorita a cesta do hlbín hokejistovej duše je pre mňa zrejme príliš kľukatá. A možno som sa nevyjadril presne. Ale ak by Adam Húska (a kolektív) takúto autoritu hľadali a chceli by sa dozvedieť, kde je morálny sever, tak mám jeden tip. Je to tiež hokejový brankár. Volá sa Dominik Hašek.