Denník N

Duleba: Putin chce vytvoriť nové Podnestersko

Alexander Duleba. Foto N – Martina Koník
Alexander Duleba. Foto N – Martina Koník

Nové sankcie už nie sú potrebné, hovorí šéf Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba. Finančné trhy podľa neho situáciu pochopili hneď po anexii Krymu.

Ukrajina prežíva veľmi krvavý január: po boji o letisko v Donecku prišlo ostreľovanie Mariupoľu rebelmi. K čomu sa schyľuje? Ide Moskve o vytvorenie koridoru až po Krym?

Separatisti už 14. januára spustili veľkú ofenzívu. Aleksandr Zacharčenko, líder samozvanej Doneckej ľudovej republiky, tvrdí, že neskončia, pokým nezískajú celé hranice Doneckej oblasti. Zaujímavý posun nastal už na prelome starého a nového roka. Na území kontrolovanom rebelmi vypukol konflikt medzi vedením separatistov a kozákmi či dobrovoľníkmi z Rostovskej oblasti, ktorí prišli ešte v prvej vlne, keď sa začala vojna na Donbase po obsadení Slovianska. Vyvrcholilo to zavraždením lídra bataliónu Batman a došlo k potlačeniu vzbury kozákov a prvej generácie dobrovoľníkov z Ruska.

V čom im prekážali?

Jednoducho: oni nie celkom uznávali lídrov samozvaných republík v Donecku a Luhansku, ktorí vzišli z volieb 2. novembra. Nevzali ich do štruktúr, ktoré sa začali formovať po voľbách. Vláda Luhanskej ľudovej republiky ich obviňovala, že obchodujú s Ukrajinou a predávajú jej uhlie; oni zase kritizovali vládu, že 90 percent zásob z humanitárnych konvojov, ktoré prichádzajú z Ruska, nesmerujú k adresátom, ale končia na čiernom trhu a predávajú ich ľudia blízki novej administratíve. Na jednej strane išlo o nespokojnosť: oni cítili, že boli prví, kto to začal, a ich význam – ako sa domnievali – nebol zohľadnený pri konštituovaní moci. Tiež ide o súperenie o dodávky a kontrolu obchodu a toky peňazí.

[poll id=“31″]

Do toho sa objavil 15. januára nový Putinov mierový plán, o čo mu ide?

Jednak upravuje zmenu demarkačnej línie oproti tomu, čo bolo dohodnuté v septembri v Minskom protokole, zároveň, že Moskva bude garantovať, že rebeli stiahnu ťažké zbrane 15 kilometrov od nej, ale podmienkou bude, že Ukrajina bude oficiálne súhlasiť s prítomnosťou ruských vojsk. Podľa mňa to je dôsledok skutočnosti, že ruské vojská tam sú, ale zrejme ich nie je toľko, aby dokázali urobiť poriadok na strane samotných separatistov. Ide o zásadnú vec a odchýlku od minskej dohody, ktorá hovorila, že sa bude hľadať riešenie na základe územnej integrity Ukrajiny. S tým súhlasili Západ, USA, Európska únia aj Ukrajina. Ruský argument na to, aby mali situáciu úplne pod kontrolou, znie tak, že musia mať na danom území veľa svojich vojakov. Lenže táto cesta znamená de facto nové Podnestersko. Všade sú ruské vojská s vynúteným súhlasom či už Kišiňova, alebo Tbilisi (v Južnom Osetsku a Abcházsku). Ide o vytvorenie nového zmrazeného konfliktu s akceptáciou ruských vojsk.

Preto sa začala nová ofenzíva o donecké letisko a teraz v Mariupoli?

Mariupoľ je hlboko za demarkačnou čiarou. Ak si pozriete mapu podľa minského dohovoru na stránkach OBSE, na nej prechádza demarkačná čiara cez donecké letisko, pretože obe strany mali jeho časť pod kontrolou. Rebeli vytlačili Ukrajincov z terminálu, ale príletové a odletové dráhy majú stále pod kontrolou Ukrajinci, vrátane kľúčovej dediny Peski. Tá je veľmi dôležitá z hľadiska kontroly prístupových ciest k letisku, pričom je tiež hlboko za demarkačnou líniou. Rebeli na ňu útočili, čím porušili dohody z Minska.

Je možné, že by Zacharčenko konal na vlastnú päsť, a teda nejde o ruskú hru?

Absolútne to nevieme vylúčiť, ale dávam tomu mizivé percento. Zacharčenko a Igor Plotnickij (líder samozvanej Luhanskej ľudovej republiky) sú ľudia, ktorí nahradili po páde boeingu MH17 prvú generáciu lídrov ako Igor Strelkov, ktorá začala byť problematická pre Putina. Boli to moskovskí politológovia, ktorí to tam viedli. Vymenili ich preto, aby boli lojálni, inak by výmena nemala význam. Preto predpokladám, že Zacharčenko je od Putina oveľa závislejší než Strelkov. Ten preňho predstavuje veľký problém.

Strelkov začal rozprávať, ako s pomocou ruských vojakov rozpútali konflikt o Donbas. Hovoril, že to boli oni, kto prinútil politikov na Kryme, aby hlasovali za nezávislosť, a nešlo o dobrovoľné rozhodnutie.

Až teraz sa dozvedáme, ako to bolo, keďže boli priami účastníci týchto akcií. Strelkov o sebe hovoril, že prišiel na Krym už 20. februára, pričom masová okupácia Krymu sa začala až 26. Jednoducho: povstalcom sa darilo len vďaka tomu, že nablízku bola čiernomorská ruská flotila. Toto, samozrejme, chýbalo v Charkove, Odese, Dnepropetrovsku. Keby tam ruské vojská boli, podaril by sa im druhý Krym. Strelkov odkrýva to, čo sme sa už vlani v marci a apríli domnievali. Tento rok sa to naozaj potvrdilo.

Strelkov ide proti Kremľu, keď naň vyzrádza takéto veci. Ako si to vysvetľujete? 

Nie je sám. Strelkov vedie hnutie Novorusko, ktoré sa pomaly stáva významným faktorom vnútroruskej politiky. Strelkov sa v auguste v rebríčkoch popularity objavil hneď na druhom mieste za Putinom. Jednoducho, oslovil istú masu ruského voliča, spájajú ho s úspechom na Kryme, s radosťou a eufóriou, že Krym je náš. Pre Putina predstavuje krajnú opozíciu, ktorá je radikálnejšia než Putin sám. Ako ukázali posledné udalosti, stráca kontrolu. Veliteľ bataliónu Batman napríklad deň pred svojím zavraždením rozprával, že mimo luhanskej metropoly vôbec nefunguje zásobovanie a v menších mestách ľuďom hrozí hladomor. To, že sa chce Rusko dostať na Donbas, ukazuje, že to tam nevedia ustrážiť. Strelkov sám priznal, že keď išli obsadiť Sloviansk, všetko tam vznikalo na báze organizovaného zločinu. Nemám ilúzie, ako tam funguje administratíva, ekonomika je odstavená, nefunguje zásobovanie a beží tam vojna. Situácia je kritická.

Prečo je Mariupoľ taký dôležitý?

Je to strategický prístav a sú tam veľké metalurgické kombináty. Keď hovoríme, že Donbas je metalurgický pilier Sovietskeho zväzu, tak Mariupoľ v tom hrá zásadnú úlohu. Predovšetkým to je veľký strategický nákladný prístav, potom je až Odesa na druhej strane. Mariupoľ je v oblasti obchodu jedno z najstrategickejších miest pri Čiernom mori.

Na koho strane sú jeho obyvatelia v tomto konflikte?

Znovu by som citoval Strelkova, ktorý pred pár dňami povedal, že keby ľudia v Doneckej oblasti, ktorí išli hlasovať, vedeli, kde sa ich oblasť ocitne v roku 2015, tak by si dvakrát rozmysleli, za koho by hlasovali. Navyše vysvitlo, že boli vydané sociálne lístky na prídel humanitárnej pomoci a kto ich chcel dostať, musel ísť hlasovať. Znovu platí ukrajinský argument – nech sú tam transparentné voľby pod dohľadom pozorovateľov OBSE a ľudia si vyberú legitímnych zástupcov. Teraz je to slepá ulička.

Ako by mala reagovať Európska únia na bombardovanie Mariupoľa?

Kritériom v prípade sankcií je minská dohoda – ak Rusko pomáha jej implementácii, je dôvod na prehodnotenie sankcií. Potom musí byť platný ukrajinský zákon o špeciálnom statuse týchto území, ktorý predpokladá trojročné obdobie na hľadanie ich budúcej podoby. My sme však svedkami jednoznačného porušovania dohody a Únia nemá dôvod prehodnocovať sankcie. Vo štvrtok zasadnú ministri zahraničia, kde sa možno znovu navrhnú nové. Myslím si však, že by mohli byť skôr o osobách, pretože nové ekonomické sankcie už netreba.

Ruskí politici v Davose tvrdili, že žiadne sankcie nemajú na Putina vplyv, to isté v pondelok hovoril jeho hovorca Dmitrij Peskov. Ako to je?

To môže trvať rok a pol, na toto obdobie majú peniaze z rezervných fondov našetrené z čias hojnosti, keď boli vysoké ceny ropy. Kľúčová zmena sa však už udiala, ak si zoberieme samotnú štatistiku: nulový rast, budúci rok pokles o štyri percentá, možno aj viac. Zdá sa, že cena ropy ešte pár mesiacov vydrží na sume okolo 50 dolárov za barel a možno ešte menej. Aj ceny potravín išli nahor, za čo môže rozhodnutie Ruskej federácie zastaviť dovoz potravín z Únie. Ruské obchodné reťazce to hneď zneužili a zvýšili ceny aj takých potravín, ktoré nedovážali. Napríklad pohánky, ktorej cena vzrástla o 60 percent. Úplne kľúčový zlom, keď sa začali ruské problémy, je odliv kapitálu, čo je 150 miliárd dolárov za minulý rok, ako ich vyčíslila ruská centrálna banka. Predtým to bývalo priemerne trikrát menej.

Číže sankcie majú skôr symbolický význam?

Najväčší odliv kapitálu sa začal hneď po okupácii Krymu ešte pred prijatím sankcií. Sankcie majú psychologický zmysel a sú signálom pre finančné trhy a investorov. Rusi by mohli pokojne fungovať bez technológie na ťažbu na arktickom pobreží, rovnako bez tovaru dvojakého určenia – ich embargo by ruskú ekonomiku nepoložilo. Najproblematickejšie je sťaženie prístupu ruských bánk s viac ako 50-percentným vkladom štátu k pôžičkám. A požičiavať im nechcú nielen západné banky, ale ani čínske, a to sú najväčšie sankcie. Príčiny ruskej krízy sú však oveľa hlbšie než sankcie. Ak sa predĺžia, absolútne to postačí.

Takže si nemyslíte, že by sa napríklad mal zablokovať prístup ruským bankám do transakčného systému SWIFT?

V prípade, že príde k zvýšeniu ofenzívy za demarkačnú líniu, potom má zmysel prijať sankcie v oblasti financií. Iné nemá zmysel. Trhy si však už samy vyhodnotili situáciu.

Môže sa nová ofenzíva zvrhnúť na vojnu za hranicami Donbasu?

Konfrontácia bude pokračovať a zároveň bude rásť ruský tlak na Ukrajinu a Európsku úniu, aby súhlasila s prítomnosťou ruských vojsk na Ukrajine. Eskalácia bojov má slúžiť ako nástroj na zmenu pozície Únie, aby súhlasila so vznikom nového Podnesterska.

To by sa mohlo dostať až po Krym?

Nechcem používať také výrazy, ale tam, kde sa zastaví front.

Môže novému Podnestersku Západ ešte zabrániť?

Jednoznačne áno. Ukrajinci potrebujú podporu vrátane tej vojenskej. Ak sa začne totálna ofenzíva a znovu tam spadne z neba ťažká bojová technika s tisíckami perfektne vyzbrojených profesionálnych vojakov, v takom prípade bude Ukrajina potrebovať vojenskú pomoc.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Svet

Teraz najčítanejšie