Boris Kollár trvá na osadení spornej sochy na Hrade: Spomína bosé nohy a slávneho Michelangela

Šéf parlamentu a predseda Sme rodina Boris Kollár obhajuje inštalovanie kontroverzného súsošia sv. Cyrila, Metoda a Gorazda na Bratislavskom hrade. Národná rada pripravovala jeho osadenie v ústraní a neskúmala, čo si o tom myslia odborníci na umenie.

Štvormetrové súsošie od akademického sochára Antona Gábrika vyvoláva kritické ohlasy podobne ako Svätopluk za éry Smeru. S dielom nesúhlasili viacerí odborníci už pred desiatimi rokmi, keď sa preň prvýkrát hľadalo miesto v hlavnom meste. Už vtedy sa objavili názory, že ide o gýč, dokonca sa prirovnávalo k „sušeným údenáčom“. Až odrazu minulý týždeň informovala Národná rada, že robotníci sochu už osádzajú blízko Svätopluka.

Súsošie vierozvestcov povolili na Hrade umiestniť bratislavskí krajskí pamiatkari. Tí potvrdili, že estetické stvárnenie nehodnotili. „Nie je primárnou úlohou Krajského pamiatkového úradu v Bratislave posudzovať umeleckú hodnotu diela či jeho estetické kvality. To je skôr otázka na kritikov umenia, respektíve teoretikov umenia,“ napísal riaditeľ úradu Ján Mackovič.

Šéfovi parlamentu Kollárovi postačovalo, že dielo prešlo expertnou komisiou rímskokatolíckej cirkvi, ktorá za projektom stojí. Kto v komisii sedel, Konferencia biskupov Slovenska od pondelka nepovedala.

Slávnostné odhaľovanie krátko pred voľbami

Kritici sa podľa Kollára vždy nájdu a trvá na tom, že sa súsošie solúnskych bratov a ich žiaka Gorazda bude slávnostne odhaľovať na Hrade krátko pred predčasnými voľbami – 15. septembra.

Tesne pred voľbami v roku 2010 zorganizoval slávnostnú ceremóniu aj predseda Smeru, vtedajší premiér Robert Fico, ktorý odhaľoval jazdeckú sochu Svätopluka na hradnom nádvorí. Bronzové súsošie vierozvestcov bude na východnej terase pri veľkomoravských vykopávkach.

„Žiadne umelecké dielo sa nestretlo vždy len so súhlasom. Mnohí tí, čo nič nedokázali, kritizujú z princípu, mnohí preto, že nemajú radi autora, a mnohí preto, že sa im nepáči zámer,“ vraví šéf parlamentu. Každý autor má podľa Kollára licenciu na svoje umelecké dielo a skutočnosť zobrazuje podľa svojej predstavy.

V tejto súvislosti Kollár spomína bosé nohy. „Zobrazovaní vierozvestci sú napríklad bosí. Určite budete súhlasiť so mnou, že sotva sa vydali na takú dlhú cestu bosí. Ale symbolika bosých nôh je taká výrazná, že to netreba komentovať,“ podotkol Kollár a pokračoval prípadom svetoznámeho renesančného umelca Michelangela.

„Michelangelovi vyčítali, že jeho sochy nezobrazujú skutočnú podobu zobrazovanej osoby, ba dokonca v Sixtínskej kaplnke pri freske Posledný súd domaľovávali postavám rúška okolo bedier. Taký je už osud umeleckých diel a ich autorov. Zároveň sa necítim kompetentný vyjadrovať sa k umeleckej vízii autora, ale prijal som skutočnosť, že expertná komisia rímskokatolíckej cirkvi návrh schválila,“ dodal predseda Sme rodina Kollár.

Súsošie sv. Cyrila, Metoda a Gorazda navrhol akademický sochár Gábrik (59), ktorý bol žiakom Jána Kulicha, autora Svätopluka. Kulich je známy predovšetkým komunistickými monumentmi.

Historička umenia: Je to ukážka absolútnej ignorancie

Historička umenia Sabina Jankovičová, ktorá sa roky venuje umeniu vo verejnom priestore, vraví, že politickí predstavitelia majú tendenciu si značkovať priestor sochami. Za „absolútnu ignoranciu“ považuje, že sa súsošie presadilo, hoci výhrady boli už proti Svätoplukovi.

„Urobiť to isté gesto o niekoľko rokov neskôr, teda detinsky natruc tesne pred voľbami osadiť do areálu ďalšiu sochu, navyše nie výnimočnej kvality, je len ukážka absolútnej ignorancie a presadzovanie ega. Čo je, zdá sa, v rozpore s predvolebným sloganom na bilborde s portrétom Borisa Kollára,“ hodnotí Jankovičová.

Keďže ide o štátny pozemok v správe Kancelárie Národnej rady, podľa historičky umenia Jankovičovej mala prebehnúť odborná diskusia, či takéto súsošie vierozvestcov na Hrad patrí. Tvrdí, že cirkev nemá verejnosti takéto dielo vnucovať. Podľa Jankovičovej si ho mali dať na nejaký svoj pozemok. „Pri osadzovaní diel na významných miestach by mal existovať konsenzus a nie natrucponik úzkych záujmových skupín.“

Proti osadeniu súsošia na Hrade sa verejne ohradilo aj občianske združenie Verejný podstavec, za ktorým stojí vedúci Ateliéru vizuálne-verbálne-verejné a pedagóg z Katedry intermédií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave Martin Piaček. Združenie kedysi tiež upozorňovalo, prečo je nevhodné dať Svätopluka na čestné nádvorie. „Hradný kopec sa stal miestom politickej svojvôle, zjednodušujúcich pohľadov na históriu a slabého retrográdneho umenia,“ myslí si Piaček.

Súsošie vierozvestcov podľa Piačeka nie je ničím mimoriadne zaujímavé, pokračuje v ťažkopádnej tradícii figuratívnej kulichovskej hliny, ktorej okrem vertikálnej deformácie nepridáva zásadne nové, alebo aspoň autorsky zaujímavé prvky.

„Dielo je uťahané a nenecháva priestor gestu, imaginácii či skratke,“ uviedol Piaček s tým, že vo výsledku nie je zapamätateľné. „Je to škoda, pretože výtvarný jazyk a prístup k témam monumentu, reflexii histórie a národnej identity sa za posledné dekády posunul a obohatil o mnohé iné možnosti, podnecujúce našu predstavivosť a pochopenie.“

Súsošie sv. Cyrila, Metoda a Gorazda pôvodne chcela v roku 2012 inštalovať v Bratislave cirkev spolu s Maticou slovenskou. Pochybnosti mali bratislavskí mestskí poslanci, odborná komisia mesta poukazovala na zastarané spracovanie. Už vtedy sa však vyhodnotilo, že by mohla na východnú terasu Bratislavského hradu, ale po splnení podmienok. Záležitosť však išla do stratena, až zrazu minulý týždeň prišlo nečakané oznámenie z parlamentu, že sa súsošie už osádza.

V odbornej komisii hlavného mesta, ktoré sa súsoším pred desiatimi rokmi zaoberalo, bola aj kunsthistorička Zuzana Bartošová. Tá nechcela, aby sa ocitlo vo verejnom priestore pre jeho nezvládnuté umelecké stvárnenie. Podľa nej ide o gýč.

„Súsošie malo všetky znaky diela ‚socialistickej epochy“. Akoby zastal čas. Opisné, ľúbivé, dokonca s nesprávnymi proporciami, hoci sa jeho autor snažil priblížiť čo najviac realite. Prosto zlý sen,“ povedala minulý týždeň Bartošová, bývalá riaditeľka Slovenskej národnej galérie. V súčasnosti je vedeckou pracovníčkou Ústavu dejín umenia CVU SAV.

Pamiatkari dali podmienky

Boris Kollár odmieta, že by termín slávnostného odhaľovania diela 15. september súvisel s predčasnými voľbami. Tie budú 30. septembra.

„Tento termín bol vybraný ešte pred stanovením termínu volieb,“ odpísali z tlačového odboru parlamentu. Termín vraj vybrali preto taký, lebo bude štátny sviatok Sedembolestnej Panny Márie a druhé výročie návštevy pápeža Františka na Slovensku. Podrobnosti pripravovaného slávnostného odhaľovania ešte nechcú zverejniť.

Bratislavskí krajskí pamiatkari uviedli, že Kancelária Národnej rady žiadala o umiestnenie súsošia na Hrade vlani v januári. Žiadosť vybavili o mesiac nato vo februári.

Zo stanoviska pamiatkarov vyplýva, že žiadosť posudzovali s ohľadom na prostredie národnej kultúrnej pamiatky Bratislavského hradu a s cieľom chrániť priľahlé nálezy z obdobia Veľkej Moravy. Riaditeľ pamiatkového úradu Mackovič tvrdí, že pri posudzovaní nemali k dispozícii stanovisko odbornej komisie mesta z roku 2012, ktoré malo k umeleckému stvárneniu súsošia od Gábrika výhrady.

Hlavného mesta sa nemusela Kancelária Národnej rady pýtať na umiestnenie súsošia na Hrade, pretože pozemok je v jej správe. Magistrát tak nemal šancu to zastaviť. Riaditeľ Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave Ivo Štassel k tomu povedal, že umiestnenie na východnej terase je z ideového hľadiska v poriadku, ale proces, akým sa to deje, nebol štandardný, lebo na umiestňovanie umeleckých diel do verejného priestoru existujú zaužívané postupy, zaručujúce získanie najvyššej umeleckej kvality. Dohľad nad umiestňovaním diel do verejného priestoru má mestom zriadená komisia.

„Stále bojujeme s tým, že niektorí ľudia si myslia, že si môžu hocijaké dielo umiestniť hocikde,“ podotýka Štassel. Jednou z podmienok mestskej komisie je, aby akémukoľvek dielu vo verejnom priestore predchádzala poriadna súťaž overená Slovenskou komorou architektov.

Súsošie vierozvestcov od Gábrika neuspelo v takejto súťaži, pred rokmi vyhralo matičiarsku verejnú súťaž bez takejto garancie komory. „Výhrady zo strany historikov umenia smerovali najmä na štylistické stvárnenie diela. Vo všeobecnosti sú dnes veľké realistické sochy tohto typu už neaktuálne,“ pridáva Štassel.

Šéf Krajského pamiatkového úradu v Bratislave Mackovič podotkol, že posudzovali, či štvormetrové súsošie neprimerane neovplyvní výhľad. Jeho inštaláciu na východnej terase umožnili s podmienkami. Týkajú sa podstavca a aby boli chránené možné archeologické nálezy pri jeho zakladaní, veľkosti sôch a riešenia osvetlenia.

Kollár s Mečiarom na akcii Hrnkovej nadácie

Šéfa parlamentu Kollára získal pre inštaláciu súsošia vierozvestcov jeho poradca, bývalý poslanec za SNS Anton Hrnko. Ten minulý týždeň povedal, že osadenie diela berie ako zavŕšenie svojho 30-ročného pohybovania sa po slovenskej politickej scéne. Hrnko patril aj medzi obhajcov sochy Svätopluka. V roku 2010 sa zúčastnil jej veľkolepého odhaľovania v réžii Smeru na Hrade.

Odliatie vierozvestcov z bronzu podľa Hrnka vyjde na zhruba 190-tisíc eur. Peniaze dal on cez svoju Nadáciu Pro Patria, predseda Sme rodina Boris Kollár, Nadácia Jána Korca a Konferencia biskupov Slovenska. Kto koľko presne prispel, od minulého týždňa neprezradili.

Boris Kollár sa zapája do aktivít Hrnkovej nadácie. Vlani 19. septembra Kollár a Hrnko rozdávali medaily tejto nadácie pri príležitosti 30. výročia založenia Slovenskej republiky, metál získali bývalý prezident Ivan Gašparovič či expremiér Vladimír Mečiar.

Bývalý riaditeľ Matice slovenskej Marián Tkáč z tejto slávnosti zverejnil video, v ktorom sa spomína, že Mečiar ďakoval a hovoril Kollárovi, že je prvým ústavným činiteľom, ktorý si ho všimol v súvislosti s udalosťami spred 30 rokov.

V prípade Svätopluka sa v minulosti zvažovalo, že sa socha premiestni inam. Predseda parlamentu Richard Sulík (SaS) ale v roku 2009 rozhodol, že na nádvorí ostane. Z jej podstavca nakoniec iba odstránili problematický nápis, že bol kráľom starých Slovákov, a prekryli gardistický dvojkríž v štíte.