O zmätených Čechoslovákoch a o tom, ako nestačí poraziť Babiša

Autor je editor Českého rozhlasu Plus

Rozdelenie Československa ešte stále berie časť českej spoločnosti ako veľkú nespravodlivosť. Nájdu sa však aj takí, ktorí tvrdia, že Československo nikdy neprestalo existovať. A to nie nejako metaforicky, ale v tom najviac doslovnom zmysle.

Môžeme tak napríklad nájsť weby, na ktorých sa dajú objednať československé občianske preukazy. Také prípady sú ešte úsmevné, „československí občania“ sa však v poslednom čase začali objavovať na súdoch, kde prebiehajú pojednávania s dezinformátormi. Zrejme najvýraznejšia z nich je Jana Peterková. Súd jej potvrdil trest za šírenie tvrdenia, že Česko obsadia vojaci NATO a zastrelia každého, kto sa nedá zaočkovať proti covidu.

To sa jej priaznivcom nepáčilo. Útočili na justičnú stráž a dokonca vylomili dvere. Sama Peterková potom viedla demonštrantov na ďalší súd, kde si ľahli na zem a dožadovali sa vpustenia do sály.

Myšlienka pretrvávajúceho Československa pritom v Česku žije už dlhší čas. Existuje tu dokonca organizácia, ktorá si hovorí Legitímni veritelia Českej republiky. Jej členovia chodia po ministerstvách či poisťovniach a požadujú, aby sa rešpektovali ich práva ako československých občanov. Rozdelenie Československa podľa nich nikdy nenastalo a chcú, aby im priznali občianstvo ČSFR. Českú republiku označujú za „korporáciu“ a štát, ktorý neexistuje.

Tvrdiť, že ste občanom zaniknutého štátu, pôsobí bizarne, zapadá to však do medzinárodného trendu krajnej pravice. V Nemecku napríklad pôsobí hnutie Ríšskych občanov, ktorí neuznávajú autoritu dnešnej Nemeckej spolkovej republiky a dokonca sa chystali nemeckú vládu zvrhnúť a dosadiť na čelo krajiny princa Heinricha XIII.

Žiadna alternatíva

Medzitým pokračuje rozvrat českých financií. Deficit, ktorý chcela vláda nabrať až na konci roka, vyčerpala už skoro počas mája. Minister financií zareagoval tým, že sa budú znižovať platy v štátnej správe, ktorá už teraz nedokáže udržať kvalifikovaných ľudí.

Ďalším katastrofálnym návrhom je zníženie podpory vedy a výskumu. Česko už teraz financuje svoj výskum v rámci OECD podpriemerne. Nie je jasné, ako sa má Česko dostať zo svojej situácie montážnej dielne a subdodávateľa pre západné podniky.

Vláda nemá predstavu, ako investovať, ako položiť základy budúcej prosperity alebo ako pripraviť krajinu na premenu hospodárstva, ktorá bude nevyhnutná v reakcii na klimatickú krízu. Vládnutie Petra Fialu naplno ukazuje, že poraziť Babiša nestačí na to, aby zmizli problémy republiky – treba priniesť aj nejakú víziu.

O to väčšia je škoda, že opozíciu tvorí práve Andrej Babiš a pravicoví populisti z Okamurovej SPD.

Niektorí voliči čakali, že najväčšie pravicové excesy budú korigovať Piráti, u ktorých kompetentnosť a informovanosť v oblasti sociálnych vecí preukázala napríklad Olga Richterová. Piráti však krúžkovaním získali iba štyroch poslancov a vyzerá to tak, ako keby sa na vládu len prizerali. Ako navyše ukazuje odvolanie Jany Michailidu z republikového výboru, strana sa bojí akejkoľvek nonkomformity vo vzťahu k dnešnému ekonomickému systému.

Michailidu, ktorá patrí k popredným českým odborníkom a odborníčkam na závislosti a drogovú politiku, sa previnila tým, že sa zúčastnila akcie Dni antikapitalizmu. Tá sa svojím zameraním nemusí pozdávať každému, ale spôsob, akým sa predseda Bartoš a niektorí členovia proti Michailidu vymedzovali, bol nefér. Situáciu komentovali, ako keby sa v Česku znovu chystala zaviesť komunistickú totalitu. A navyše to bolo absurdné od strany, ktorá vznikla vďaka kritike duševného vlastníctva.

Zbohom ČSSD, vitaj Socdem

A čo nejaká ľavica? Ponúka sa ČSSD, ale tá je mimo parlamentu a pod vedením Michala Šmardu neviditeľná. Nedarí sa jej s témami, ktoré by mali v čase reálne klesajúcich miezd zaujímať veľkú časť obyvateľov, dostávať do médií.

Strana sa na sneme v júni pokúsila o rebranding, celé je to však polovičaté – zmenila svoj oficiálny názov na lakonickejšiu Sociálnu demokraciu a zaviedla nové logo, ktoré podľa vtipov zo sociálnych sietí vyzerá ako gilotína.

Do vedenia sa dostal predseda mladých sociálnych demokratov Lukáš Ulrych a Daniela Ostrá – bohužiaľ ako jediná žena. Okrem Šmardu tak predsedníctvo tvoria starí matadori ako niekdajší minister Lubomír Zaorálek alebo regionálni politici, ktorí sú síce úspešní na komunálnej úrovni, no väčšine voličov ich mená veľa nehovoria.

Návrat vo veľkom štýle vyzerá inak.

Zaujímavé texty: 

Všetko, čo zaznelo na sneme o témach ako práca, bývanie, kvalita infraštruktúry, dôstojnosť života, výška miezd, polarizácia spoločnosti alebo klimatická zmena, je dôležité. Ale ak sa sociálna demokracia nepreberie a nezačne pre tieto témy skutočne niečo robiť, späť do politiky sa nevráti. Negatívne to zasiahne všetkých okrem Babiša, Okamuru a ďalších podobných zoskupení. A to nie je dobrá správa. 

Apolena Rychlíková o sneme Sociálnych demokratov. (iRozhlas)

Znížme hasičom platy a časť ich vyhoďme, zvyšok bude hasiť omnoho efektívnejšie. Poďme trochu očesať skostnatené stavy chirurgie – keď bude týchto mäsiarov menej, budeme na operácie čakať kratšie. A menej učiteľov zvládne lepšie a kvalitnejšie odučiť viac detí. Takmer kamkoľvek sa pozrieme, vyzerá takto aplikovaná logika úspor ako zlý humor hraničiaci so šialenstvom. 

Stanislav Biler vysvetľuje, prečo sa nedá fungovanie štátu vylepšiť vyhadzovaním úradníkov. (Alarm)

Alternatívna spiritualita vo svojich počiatkoch bola kontrakultúrna, bola proti mainstreamu a niekde to v nej zostalo. V určitom ohľade má v sebe stále rozmer, ktorý sa vo vhodnej chvíli aktivuje nedôverou k systému a podozrením, že nás elity zneužívajú a že si s nami veľké korporácie robia, čo chcú. Môže to nadobudnúť politické podoby, ale skôr sa to odohráva v spirituálnej rovine. 

Marie Kostićová vysvetľuje, ako spolu súvisia konšpirácie a alternatívna spiritualita. (iRozhlas)

Priznanie týždňa:

„Ak by som mala manžela, ako mám teraz, prečo by to volebné právo nemohol vykonávať za mňa?“

Predsedníčka Aliancie za rodinu Jana Jochová v rozhovore vysvetlila, prečo je pre ňu dôležitejšie bojovať proti manželstvu pre všetkých než za volebné právo žien, ak by ho niekto ohrozoval.