Stredozemné more ako masový hrob: ženy a deti zamkli do podpalubia lode, ktorá sa potopila

Ide o jednu z najväčších tragédií na vlnách Stredozemného mora, ktoré je hlavnou migračnou trasou do Európy. Loď cestovala z pobrežného mesta Tobruk v Líbyi do Talianska.

Podľa agentúry OSN pre utečencov (UNHCR) je až päťsto ľudí naďalej nezvestných. V spoločnom vyhlásení s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (IOM) agentúra pre utečencov uviedla nevyhnutnosť akýchkoľvek pátracích a záchranných akcií. Pobrežné hliadky už zachránili vyše sto ľudí, ďalší sa stále hľadajú, ale nádej na ich záchranu je prakticky nulová.

Grécke úrady vo štvrtok potvrdili 78 mŕtvych, avšak konečné číslo bude pravdepodobne násobne vyššie. Loď sa potopila v jednej z najhlbších častí Stredomoria, more je tam hlboké až štyri kilometre. Záchranári tak možno nebudú schopní sa k vraku vôbec dostať.

Medzi 28 zachránenými ľuďmi sú Egypťania, Sýrčania, Pakistanci a Palestínčania. Osem je maloletých. Žiadna z preživších nebola žena, ale svedectvá hovoria, že na palube bolo veľa žien a detí, ktoré cestovali v uzamknutom nákladovom priestore lode.

Odmietli pomoc?

Európska pohraničná stráž Frontex podľa BBC loď zaznamenala už v utorok a informovala o nej grécke aj talianske úrady. Tie grécke jej vraj ponúkli pomoc, ale loď ju údajne odmietla a uviedla, že chce doplávať do Talianska.

Okolo jednej hodiny nadránom potom niekto z lode vraj informoval grécke úrady, že došlo k poruche motora. Plavidlo sa krátko potom prevrátilo a do pätnástich minút potopilo. Prečo sa to stalo, naďalej nevieme.

Organizácia Alarm Phone odsúdila grécku reakciu na tragédiu. Úrady podľa nej neuznali skoršie varovanie, že plavidlo je v nebezpečenstve. Mimovládka opísala „strašné a systematické praktiky nátlaku“ zo strany gréckych úradov a obvinila ich z „násilného odrádzania ľudí od pohybu“.

Ako uvádza CNN, Alarm Phone zverejnil e-maily, z ktorých vyplýva, že v utorok neskoro popoludní miestneho času kontaktoval grécke úrady v súvislosti s loďou v núdzi. E-mail bol odoslaný priamo gréckym orgánom vrátane Helénskej pobrežnej stráže, veliteľstvu gréckej polície a gréckemu ministerstvu civilnej ochrany. Taktiež bol e-mail odoslaný UNHCR, NATO, úradu gréckeho ombudsmana a Európskej agentúre pre pohraničné hliadky Frontex, ako aj úradom UNHCR v jednotlivých krajinách, v Grécku a Turecku.

Hovorca UNHCR potvrdil CNN, že e-mail od Alarm Phonu dostal v utorok večer, a uviedol, že agentúra OSN požiadala grécke úrady, aby konali. Aj Frontex potvrdil jeho prijatie.

Časová os udalosti

Grécka pobrežná stráž sa bráni. V tlačovej správe uviedla, že sa lode opakovane pýtala, či potrebuje pomoc, a že agentúre bolo povedané, že nie. Tamojšie úrady tiež uviedli, že nemôžu zasiahnuť bez toho, aby ich požiadali o pomoc, keďže loď bola v medzinárodných vodách.

Viac svetla do tragédie môže vniesť podrobná časová os udalosti, ktorú zverejnila Helénska pobrežná stráž. Tvrdí, že Frontex ju na miesto pobytu lode upozornil v utorok ráno. Vyslala dva vrtuľníky, hliadkovú loď na otvorenom mori z mesta Chania na Kréte a záchrannú loď plávajúcu pod maltskou vlajkou, pričom všetky nadviazali vizuálny kontakt.

„Prvá komunikácia s loďou sa uskutočnila po veľkých ťažkostiach o 14.00,“ napísala Helénska pobrežná stráž. Loď nepožiadala o pomoc pobrežnú stráž ani Grécko. O 18.00 k nej priplávala maltská loď, aby odovzdala jedlo a vodu. Preživší opisovali, ako už od zúfalstva pili morskú vodu. O 18.30 pobrežná stráž hovorila s anglicky hovoriacim na plavidle cez satelitný telefón.

„Dotyčná osoba povedala, že plavidlo nie je v nebezpečenstve, neželajú si okrem jedla a vody pomoc a chcú pokračovať smerom k Taliansku,“ uviedla pobrežná stráž.

V čase od 15.30 do 21.00 bolo operačné stredisko ministerstva obchodného námorníctva opakovane v kontakte s loďou prostredníctvom satelitného telefónu. Vo všetkých týchto komunikáciách neustále opakovali, že sa chcú plaviť do Talianska a nechcú žiadnu pomoc od Grécka.

Plavidlo pobrežnej stráže na šírom mori narazilo na loď o 22.40. Zostalo obďaleč a nenápadne ju sledovalo. Nezistil sa žiadny problém s plavbou. Loď držala konštantnú rýchlosť a smer. To pokračovalo to až do stredy 14. júna 1.40 nadránom, keď podľa správy pobrežnej stráže prestali fungovať motory.

O 2.04 kapitán pobrežnej stráže informoval operačné stredisko, že videl, ako sa plavidlo kývalo na pravobok, potom na ľavobok a potom opäť na pravobok tak prudko, že sa prevrátilo. Do pätnástich minút sa úplne potopilo.

Grécky admirál: pašeráci ľudí loď úmyselne potopili

Stanica Al-Džazíra uvádza, že túto verziu spochybňuje spomínaný Alarm Phone. Ten uviedol, že mu v utorok popoludní zavolali utečenci s naliehavým odkazom, že nemôžu prežiť noc, lebo ​​sú v ťažkej núdzi. Dôvodom, prečo odmietli grécku pomoc, je podľa mimovládky fakt, že sa obávali, že ich „grécke sily postrieľajú, zbijú a opustia na mori“.

Alarm Phone tvrdí, že má zdokumentované dôkazy toho, že grécke úrady bili žiadateľov o azyl a tlačili ich späť od gréckych hraníc.

Grécky odborník a admirál Nikosa Spanos pre portál Ertnews.gr tvrdí, že naklonenie lode spôsobili pašeráci ľudí. Pre vek a stav ju označil za „plávajúci cintorín“.

Pri vysvetľovaní, prečo boli ženy a deti zamknuté v nákladnom priestore lode, expert vysvetlil, že ide o bežnú prax pašerákov migrantov, ktorí ich držia vo väzení, kým sa nedostanú do cieľa. Plavidlo pobrežnej stráže podľa neho na záchranu migrantov nestačilo – nevyhnutná bola veľká loď a záchranné člny.

„Naklonenie lode bolo úmyselne spôsobené pašerákmi ľudí. Domnievam sa, že to nesúvisí len so sklonom lode. K tragédii prišlo z inej príčiny. Jeden z prevádzačov – na to sú zvyknutí – nalial do lode vodu z ventilu v strojovni. Vnútro sa zalialo, loď sa naklonila a vo veľmi krátkom čase vzala na dno ľudí, ktorí boli v nákladných priestoroch, pravdepodobne uväznení,“ dodáva Spanos.

Úvahy o uväznených ženách a deťoch v podpalubí potvrdzuje grécka televízia ANT1, ktorá priniesla prvé zábery 28 zachránených mužov zo smrteľného vraku, ktorí sú liečení v nemocnici v Kalamate. Niektorí z nich reportérovi stanice uviedli, že veľa žien a asi sto detí bolo natlačených na vnútornej palube a v nákladných priestoroch rybárskeho plavidla.

Migrácia ako slabé miesto Európy

Britský Economist v analýze, prečo k takýmto tragédiám na mori opakovane dochádza, pripomína chaotický azylový systém. Ten vznikol po tom, ako boli pred tridsiatimi rokmi zrušené vnútorné hranice Únie.

Spleť pravidiel EÚ a vnútroštátnych pravidiel zanechala v systéme neporiadok. Dôsledkom zrušenia vnútorných hraníc v roku 1995 v rámci Schengenskej dohody bolo, že zlyhanie migrácie v jednej krajine – napríklad netesná vonkajšia hranica – ovplyvní ostatné krajiny v bezpasovej zóne. To sa dalo zvládnuť, keď boli prietoky slabé. V roku 2010 však tieto čísla prudko vzrástli v dôsledku arabskej jari, vojny v Sýrii a chaosu v Afganistane. Stredomorské krajiny požadovali pomoc od svojich susedov z EÚ. Žiadna neprišla.

„Viaceré krajiny strednej Európy jednoducho odmietli prijať akýchkoľvek žiadateľov o azyl, čím znemožnili plány EÚ asimilovať masovú imigráciu pri neochotnom obyvateľstve. A tak sa celý systém zrútil. Južné krajiny niekedy urobili málo, aby zadržali migrantov, alebo sa k nim správali tak odporne, že severné úrady sa ich zdráhali poslať späť,“ uvádza Economist.

Prelomová dohoda medzi vládami EÚ z 8. júna prvýkrát uplatňuje povinnú solidaritu. Ani tá však migráciu neobmedzí, nanajvýš prerozdelí jej bremeno.

Ako dodáva britský týždenník, migrácia je Achillovou pätou Európy. Miesto, ktoré sa považuje za silu dobra vo svete, sa pohoršuje nad tým, že sa musí hrať na zlého policajta, keď príde na to, aby sa ľudia nedostali na nesprávne miesta.

Najnovšia tragédia neďaleko gréckych brehov pripomína naliehavú potrebu obmedziť migráciu tam, kde sa začína: pri brehoch Afriky a Ázie. A zároveň urobiť oveľa viac pre záchranu stroskotancov na mori.