Denník N

Procházka: Vládnuť s Ficom? S chýrmi o mojom egu to nemá logiku

Radoslav Procházka. Foto N - Vladimír Šimíček
Radoslav Procházka. Foto N – Vladimír Šimíček

Premiér výrokmi o moslimoch maľuje hrozby, ktoré nie sú také naliehavé ako kolabujúce zdravotníctvo, stagnujúce školstvo a veľmi zle fungujúca spravodlivosť, hovorí predseda Siete.

Predseda Siete RADOSLAV PROCHÁZKA v rozhovore pre Denník N hovorí:

  • či je slovenská moslimská komunita bezpečnostným rizikom
  • koho by chcel za ministra financií a školstva
  • či sú jeho výroky o (ne)vládnutí so Smerom jednoznačné
  • alebo či má v strane svojich ľudí Radoslav Baran

Premiér mal posledné dni silné, zorganizoval niekoľko tlačoviek o moslimoch a utečencoch. Čo ste si pomysleli pri jeho výroku o tom, že treba zabrániť vytvoreniu ucelenej moslimskej komunity na Slovensku?
Nevidel som tú tlačovku, ale myslím si, že s týmto výrokom sú v neporiadku tri veci. Najzrejmejšia je tá, že sa opiera o princíp kolektívnej viny. Druhá vec je, že maľuje hrozby, ktoré pre Slovensko, chvála pánu Bohu, nie sú ani zďaleka také naliehavé ako kolabujúce zdravotníctvo, stagnujúce školstvo a veľmi zle fungujúca spravodlivosť. A tretia vec je, že sľubuje veci, ktoré od neho až tak nezávisia. V skratke, premiér sa vyhráža Slovensku a to je vždy zlé. Zároveň poviem jednu vec, lebo mám sklony hovoriť aj to, čo ľudia až tak počuť nechcú.

A to je?
Mám obavu, že nezanedbateľná časť islamskej civilizácie má dnes nízke predpoklady pre zlučiteľnosť jej videnia sveta so svetom otvorenej spoločnosti a demokratického právneho štátu, kde sú všetci viazaní tou istou spoločenskou zmluvou. Veľká časť islamskej civilizácie je dnes na tom stupni historického vývoja, kde viacerí jej predstavitelia cítia potrebu expandovať. Obrazne aj doslova dobýjať nové územia. Do výraznej miery je islam dnes expanzívna civilizácia. Že sme kedysi takouto civilizáciou boli aj my, že kresťania v minulosti šírili vlastnú vieru ohňom a mečom? Áno, to sedí. No keď sa dnes pozriete do novín, zistíte, že dva kľúčové moslimské štáty, Saudská Arábia a Irán, sú v latentnej vojne, a zároveň zistíte, že oba sú teokratické režimy, kde moc nepochádza od ľudí, ale z knihy zjavenia.

Video: Kedy pôjde Sieť do vlády so Smerom? Odpovedá Radoslav Procházka
Autorka: Martina Pažitková

V tom je medzi nami rozdiel?
Západ, ba dokonca ani Rusko, kde prekvitá cézaropapizmus, dnes teokraciami nie sú, a to je faktor, ktorý v ľuďoch právom vyvoláva isté pochybnosti a otázniky. Často čítam Nialla Fergusona, ktorý je manžel aktivistky Ayaan Hirsi Magan, Holanďanky afrického pôvodu, ktorá mala v Holandsku problémy s moslimskými militantmi. Ona, pochádzajúc z moslimskej krajiny, hovorí, že aj islam si bude musieť prejsť svojou reformáciou.

Nezovšeobecňujete, tak ako to robí Fico? Ak hovoríte o Saudskej Arábii a Iráne, hovoríte o režimoch, predstaviteľoch štátov, nie o moslimoch ako takých.
Práve preto hovorím o nezanedbateľnej časti civilizácie, nie o všetkých príslušníkoch tohto náboženstva. Economist alebo Reuters pred časom na Twitteri cirkuloval výsledky dlhodobej štúdie, z ktorej vyplynulo, že tri štvrtiny, možno 80 percent ľudí v moslimských krajinách nesúhlasí s tým, čo robí Islamský štát. Ale zvyšok, možno dvadsať percent, čiže nezanedbateľná časť, sa k tomu, čo ISIS robí, prihlásil. V absolútnych číslach ide o stámilióny ľudí. A to je dosť na to, aby som to mohol takto povedať.

Sieť v stanovisku k premiérovej tlačovke napísala, že nechce nikoho súdiť, vy pritom hovoríte o kolektívnej vine, ktorá je pre vás neprijateľná. Prečo strana nereagovala na Fica tvrdšie?
Vaša kolegyňa sa tlačového oddelenia pýtala, prečo sme jeho výroky neodsúdili niekoľko hodín po tom, čo ja som pre verejnoprávnu televíziu povedal, že to považujem za vyhrážanie sa Slovensku. Navyše, desiatky krát predtým som povedal, že slovník premiéra považujem za agresívny, polarizujúci a nevhodný. Takisto som sa s ministrom vnútra v rozhlase pohádal po tom, čo premiér vyhlásil, že monitorujú každého jedného moslima na Slovensku. Princíp kolektívnej viny nikdy neviedol k ničomu dobrému. No je tu aj ten dôvetok, že mám obavu zo zlučiteľnosti videnia sveta nezanedbateľnej časti islamskej civilizácie s tým, na čo sme si stihli privyknúť, a to je otvorená spoločnosť, ktorá nie je vždy pre každého pohodlná.

Týka sa táto vaša obava aj slovenských moslimov? Lebo my sa nebavíme len o abstraktných pojmoch, u nás žije síce veľmi malá komunita moslimov, ale žije tu.
Nie, netýka.

V čom je potom rozdiel medzi moslimom a moslimom?
Nerozumiem celkom otázke. Predsa taký ako medzi kresťanom a kresťanom. Islam je vnútorne veľmi pestré náboženstvo. Latentná vojna medzi Saudskou Arábiou a Iránom je do veľkej miery šiítsko-sunnitský konflikt. Existujú aj islamské režimy, kde ženy pôsobia vo vysokých vládnych funkciách, pričom naša sociálno-demokratická vláda nemá ani jednu. Čiže samozrejme, že sa to nedá dať do jedného vreca. No aj pre našu psychohygienu je lepšie, keď sa o tom tu doma rozprávame a nezostaneme len vo fáze, v ktorej každá debata prerastie v hádku a obvinenia z fašizmu lietajú hlava-nehlava. Nemám problém povedať, že sa o obavu z nezanedbateľnej časti islamskej civilizácie delím.

Ale nie s Ficom?
Nie, lebo on ňou nahrádza obavy, ktoré sa nás dotýkajú oveľa bezprostrednejšie. To sú obavy, čoho sa dočkáte, keď pôjdete s rodičmi alebo so starými rodičmi do zdravotníckeho zariadenia. Obavy, čoho sa dočkáte, keď pôjdete na súd s nezaplatenou faktúrou. Obavy, s akým analógovým papierovým svetom sa stretnete na úrade v krajine, ktorá venovala miliardu eur na informatizáciu. To sú obavy, ktoré sú pre Slovensko oveľa naliehavejšie.

Verí Fico tomu, čo hovorí, alebo je to len kampaň?
Nechcem robiť psychoanalýzu žiadneho z politikov.

Ale ono je to dôležité, lebo ak si myslíte, že je to len kampaň, je na mieste otázka, prečo to ako opozícia nedokáže odhaliť, Fico udáva tempo predvolebnej debaty a vy ste len v závese.
Nemyslím si, že je to tak, ako tvrdíte. To sa hovorí stále – on je majster sveta a génius, ktorý všetko manažuje a nerobí chyby. To nie je pravda, no teraz sa mi to nechce dokazovať na príkladoch. Keď chcete môj osobný názor, myslím si, že do výraznej miery verí tomu, čo hovorí.

Platí aj po posledných Ficových tlačovkách vami deklarovaná podpora vláde pri jej postoji k utečeneckej kríze? Rozumiem, že sa týkala predovšetkým odmietania kvót, ale je to tak stále?
My sme deklarovali podporu plánu, ktorý vecne a konštruktívne komunikoval minister zahraničných vecí Lajčák. Súčasťou toho plánu boli veci, ktoré Európska komisia sama prijala. Posilnenie Frontexu, efektívna ochrana vonkajších hraníc, vybudovanie hotspotov. No vždy sme zároveň hovorili, že premiérov slovník je nevhodný a zbytočne agresívny. Náš vnútorný konsenzus na týchto otázkach považujem za dôležitý najmä pri komunikácii so zahraničím. Čím jednotnejší je slovenský hlas vonku, tým silnejšie znie. Ale nemal som napríklad problém ohradiť sa proti monitorovaniu ľudí na základe ich vierovyznania. Oveľa účelnejšie by bolo monitorovať ľudí, ktorí v mene schránkových firiem obchodujú so štátom.

Pre utečeneckú krízu, ale aj napríklad vaše výroky o tom, že nebudete rušiť sociálne balíčky či vlaky zadarmo, mnohí komentátori píšu, že nadbiehate Smeru. Nemôžete si za to sami? Rozumieť vyhláseniam o tom, že keby mal Smer 28 percent a vy 22, tak si viete predstaviť, že kývne na váš program, nie je jednoduché ani pre tých, čo politiku denne sledujú.
Podľa mňa je to cena za to, že som sa stále nezbavil starej chyby, odpovedať priamo na otázky, ktoré dostanem. Každý mediálny poradca by vám povedal, že to je tá najväčšia chyba, ktorú môže politik spraviť.

Čiže toto boli priame odpovede na otázky, či budete spolupracovať so Smerom?
Hej. Aj pri balíčkoch, aj pri migrantoch. Ale ja som tú cenu stále ochotný platiť, lebo je pre mňa autenticita dôležitá. Stále sa neviem vmanipulovať do polohy, že napríklad aj tento rozhovor by pre mňa mal byť príležitosť nasypať ľuďom nejaké pripravené posolstvá, a nie sa s vami normálne osobne porozprávať. Ľudia by to vycítili. No tvrdiť na základe týchto vyhlásení, že nadbiehame Smeru, to je posun mimo reality.

Tak povedzme, že nenadbiehate, ale pripúšťate spoluprácu.
Nemá to žiadnu logiku. Existuje tu predsa urbánna legenda o mojom egu. Nedá sa spolu s tým, že mám veľké ego, jedným dychom tvrdiť, že sa chcem v zásade na začiatku svojej politickej cesty vrhnúť do krutého objatia vládnej strany a jej biznisového zázemia. Keď bude na stole možnosť vzniku pevnej a súdržnej stredopravej vlády, úplne logicky budem prvý, kto sa o ňu bude usilovať. Lebo si otvorene v mene Siete pýtam poverenie urobiť to, čo urobiť vieme a chceme, a najefektívnejšie, ako to docieliť, je získať možnosť zostaviť vládu.

Radoslav Procházka. Foto N - Vladimír Šimíček
Radoslav Procházka. Foto N – Vladimír Šimíček

Prieskumy hovoria, že šanca na vytvorenie pevnej a súdržnej pravicovej vlády je minimálna. Aj keby mala pravica väčšinu kresiel, stále pôjde o ľudí, ktorí už raz svoju vládu povalili. Novinári sa vás dookola na Smer pýtajú preto, lebo ste jednoznačne nepovedali, že vláda so Smerom je pre vás posledná možnosť, a je tu päťdesiat strán, ktoré ju vytvoria radšej.
Povedali sme viac vecí, ktoré to, čo vy ste teraz opísali, potvrdzujú.

Tak to skúste povedať ešte jasnejšie. Za akých okolností pôjdete do vlády so Smerom?
Ja si také okolnosti, pravdupovediac, predstaviť neviem a ani si ich predstavovať nechcem. Pre nás bude účasť na vláde, o ktorú sa usilujeme, a to treba priznať, dávať zmysel iba vtedy, ak bude nástrojom na presadenie nášho programu. Sú tu strany, a ja ich teraz nejdem menovať, pre ktoré je účasť na vláde dôležitá z iných dôvodov.

Menujte tie strany.
To nechcem, aj keď rozumiem, že sa na ne pýtate. Ich ambície majú inú povahu a iný pôdorys. My sme dali dokopy partiu ľudí, ktorá má motiváciu nechať dobré dielo vo verejnom priestore, a títo ľudia na to majú aj dobré predpoklady. Tento kumulatívny talent nechcem zahodiť do koša. A to by som spravil v dvoch prípadoch. Po prvé, ak by som odmietol účasť na vláde za akýchkoľvek okolností, a nemohli by sme teda náš plán presadiť, alebo ak by som súhlasil s účasťou na vláde, kde by sme boli len komparzom. Z toho logicky vyplýva, že naším cieľom je dostať poverenie vládu zostaviť, lebo práve vtedy budeme z nášho programu môcť presadiť najviac.

Najprv poviete, že si neviete predstaviť okolnosti, za ktorých by ste išli do vlády so Smerom, potom hovoríte o talente hodenom do koša, keby ste hovorili a priori nie. Z týchto slov by opäť mohli vzniknúť rôzne komentáre, lebo jednoducho nehovoríte jednoznačne.
Hovorím jednoznačne, jednoznačnejšie sa to povedať nedá. Táto strana má svojich dvoch najvyšších predstaviteľov mimo parlamentu, po prvý raz kandiduje do Národnej rady a nemá na svojej strane priazeň médií ani zvyk ľudí voliť ju. Nemáme žiadne silné esá v rukáve, možno s výnimkou dobrej karmy, ktorá sa tu zhromaždila. Preto nemám morálne právo tváriť sa ako majster sveta, ktorý má v rukách karty a vyhadzuje od stola ľudí, alebo ich, naopak, k nemu pozýva. Druhá vec je, že celý tento mediálny diskurz je úplne mimobežný s tým, o čom sa my bavíme s ľuďmi po Slovensku. Oni sa nás na to nepýtajú, kto s kým a za akých okolností sa spojí. A tretia vec, čo je nejednoznačné na tom, že chceme byť súčasťou vlády, ak budeme mať my a naši voliči záruku, že to, na čo nám dali mandát, teda plán fungujúceho štátu, osobná zodpovednosť politikov, zníženie odvodov či vylúčenie schránkových firiem, vieme naozaj presadiť?

To s tým práve súvisí. V programe máte napríklad zrušenie daňových licencií, ktoré zaviedol Smer. Máte tam ústavnú ochranu výšky odvodov do druhého piliera, s ktorou Smer hýbal, ako potreboval. Volič vidí programové strety Siete so Smerom, a preto sa vás novinári pýtajú, či s ním chcete vládnuť.
A preto aj dostávajú odpoveď, že nemám dôvod si dnes predstavovať vládu so Smerom, lebo nemám žiadny dôvod myslieť si, že budú ochotní a schopní podieľať sa v relevantnom rozsahu na vláde, ktorá bude mať v programe naše priority. Náš plán A je orientovaný na pravý stred. Aj na to, aby sa hneď po voľbách otvorila debata, či vieme dať dokopy jeden veľký poslanecký klub, ktorý má úplne inú vyjednávaciu pozíciu aj vo vzťahu k ochrane strednej vrstvy. Bude to jedna z vecí, na ktoré si vo voľbách budeme pýtať mandát – sústrediť pravý stred do jednej súdržnej sily.

Platí sľub, že vy ani Miroslav Beblavý vo vláde Roberta Fica sedieť nebudete?
Platí.

Zostaňme pri jednej pravicovej strane s jednotným velením. Už som sa na to pýtal, ale skúsim opäť. Do akej miery reálne veríte, že Most-Híd a KDH, zabehnuté strany, ktoré nemajú problém dostať sa do parlamentu, budú chcieť s vami vytvárať jednotný poslanecký klub?
Zase sa mi zdá, že viete všetko dopredu. Kto má alebo nemá problém dostať sa do parlamentu, kto je etablovaný alebo zabehnutý. Všetko majú v rukách ľudia, ktorí majú k dispozícii dostatočne veľkú sumu informácií, aby sa rozhodli. Chcete jednotný pravý stred alebo nie? Ak ho chcete, vaša najlepšia príležitosť je toto…

Dopovedzte to. Čo je toto? Voliť Sieť?
Jasné. Ak chcete jednotný pravý stred, voľte Sieť, okolo toho nemusíme robiť žiadne omáčky. My sme nositeľmi tohto úsilia a máme predpoklady doviesť ho do úspešného konca. Tým, že to môže byť pre stredopravého voliča jednou z tém volieb, nemusí byť postoj súčasného vedenia tej alebo onej strany rozhodujúci. Pre úspech tejto misie bude rozhodujúce, čo povedia ľudia 5. marca.

Naďalej mi pripadajú vaše heslá o jednej strane veľmi abstraktné…
Ale čo je abstraktné na spoločnom poslaneckom klube a zlučovacom sneme, ktorý povedie k vzniku jednej súdržnej sily s dostatočnou váhou na to, aby fungovala ako silný reprezentant pracovitej strednej vrstvy?

Abstraktné to bude dovtedy, kým do toho nedosadíte konkrétne premenné. Kým nepoviete, s kým chcete jednotnú pravicovú stranu vytvárať.
Ja som to už urobil. Povedal som, že v prvej fáze s tými, ktorí sa dostanú do parlamentu a budú ochotní sa na tomto programe podieľať. Samozrejme, že to nemôže byť nepriateľské prevzatie. Bavíme sa o fúzii talentov a síl, ktoré sú dnes podľa mňa sústredené skôr v mladšej generácii politikov. Nevidím nič abstraktné na spoločnom poslaneckom klube a ešte menej abstraktný mi pripadá termín jedna strana. To je konkrétna vec. Kľúčovou premennou bude volebný výsledok jednotlivých strán.

Dobre, vezmime si preferenčne druhú najsilnejšiu pravicovú stranu, KDH. Videli ste, kto je v prvej desiatke? Vy chcete vytvárať jednotnú pravicovú stranu s pánom Figeľom či Hrušovským? Či s Jozefom Mikloškom, ktorý sa vie prekrúžkovať z nižších miest?
Uvidíme. Zase vychádzame z hotových vecí. Ani Paľo Hrušovský, ani Jozef Mikloško, ani my v parlamente ešte nie sme. Varíme z vody. No opravte ma, ak sa mýlim, ale odpoveď na ponuku zjednotenia do jednej strany môže byť iná v situácii, keď máte desať percent, alebo keď máte 5,2 percenta a ste v parlamente deviati, alebo dokonca 4,6 percenta a nemáte tam nikoho.

Preto sa vrátim k pôvodnej otázke – či celé toto nie je len marketing Siete ako pritlačiť ostatné strany k piatim percentám a v skutočnosti žiadnemu zlučovaniu neveríte.
Ja som presvedčený nielen o tom, že jedna strana môže vzniknúť, ale že sa nám to aj podarí. Nevidím žiadne systémové prekážky v tom, aby sa mne, a keď nie mne, tak niekomu inému, podarilo to, čo sa podarilo Robertovi Ficovi na ľavej strane politického spektra. Tak ako vzniká a silnie verejná objednávka po systémovej obnove zdravotníctva a školstva, tak si myslím, že prinajmenšom v podvedomí stredopravého voliča silnie dopyt po jednej súdržnej sile na jeho strane.

Chodili za vami ľudia z malých strán – zo Šance, Skoku či od Kaníka, aby ste ich zobrali na svoju kandidátku?
Odnikiaľ, tobôž z tých troch subjektov, ktoré ste spomínali, za mnou, Hrnčiarom alebo Beblavým nikto nebol. Bolo pár ľudí zo súčasného parlamentu, ktorí chceli kandidovať za Sieť, ale boli to individuálni adepti.

Kto to bol? Napríklad pán Kadúc?
Nebudem tých ľudí menovať, nepovažoval by som to za slušné. Nie sú na našej kandidátnej listine.

V prvej desiatke, ale aj dvadsiatke vašej kandidátky sa objavilo pomerne veľa nových mien. Neobávate sa, že ľudia ako Simona Petrík, Igor Janckulík či Zuzana Zimenová budú pre ľudí jednoducho neznámi?
Nedá sa dosiahnuť všetko naraz. Mať ľudí, ktorí sa dodnes venovali svojmu vlastnému fachu, a aj sa v ňom presadili, a zároveň mená, ktoré ľudia vidia večer v televízii. No napríklad o Zuzke Zimenovej si myslím, že má silnú autoritu v sektore vzdelávania. Je dobrá manažérka a navyše asertívna povaha. Mám o nej veľmi silnú predstavu ako o ministerke školstva, myslím si, že by bola veľmi dobrá. Vlado Bilčík je na televíznej obrazovke dvanásť rokov a berú ho, má rešpekt v komunite. To isté Luboš Kürthy, ktorý je známy v Kremnici a pomáha aj inde. Má svoju cieľovku. Igor Janckulík je na Orave prirodzenou autoritou, lebo roky reálne pomáha ľuďom. Simona Petrík založila Platformu žien a má veľkú šancu vo verejnej službe obstáť. To, že ich dnes ľudia nepoznajú? Nepoznali ani Kaliňáka alebo Pellegriniho.

Radoslav Procházka. Foto N - Vladimír Šimíček
Radoslav Procházka. Foto N – Vladimír Šimíček

Hovorili ste o Zuzane Zimenovej ako o ministerke školstva. Kto sú ďalší kandidáti na ministrov a o ktoré rezorty by ste stáli? A nepovedzte mi, že nechcete rozdávať karty pred voľbami.
Musím, lebo podľa mňa by bolo trocha trúfalé pred prahom parlamentu sa tváriť, že si ideme rozdeľovať nejaké kreslá.

Tak o nich nehovorme ako o ministroch, ale pokojne ako o odborníkoch pre kľúčové oblasti.
Dobre. Spomenul som Zuzku Zimenovú, že si ju viem predstaviť v exekutíve. Vlado Bilčík má tú smolu, že v rezorte diplomacie sa nepatrí začínať kariéru na poste ministra, ale myslím si, že by to bol najlepší šéf eurovýboru, akého Národná rada kedy mala. Keď sa pýtate na to, na čom nám záleží, tak je to napríklad praktická podpora rodiny, ktorá súvisí s rezortom financií a práce a sociálnych vecí…

…čiže Miroslav Beblavý?
Napríklad. No ide nám aj o veľmi radikálnu úľavu od odvodového a byrokatického bremena, ktorému sú vystavení malí a strední zamestnávatelia a ich zamestnanci. To súvisí s rezortom hospodárstva, práce a sociálnych vecí, aj financií. A v oblasti verejnej správy, vnútorných vecí štátu alebo infraštruktúry regionálneho rozvoja má veľmi dobrú exekutívnu výbavu a skúsenosť Andrej Hrnčiar, ktorý tretíkrát vedie veľké slovenské mesto, dlhodobo sa umiestňujúce na popredných miestach v transparentnosti. Jednou z kľúčových priorít je školstvo a veľkou témou je aj stav slovenského zdravotníctva.

Pri ňom by som sa pristavil. Mal som pocit, že pani Copákovú, primárku oddelenia genetiky v Národnom onkologickom ústave, ste našli akoby na poslednú chvíľu. Vyzeralo to, akoby ste nemohli nájsť človeka na zdravotníctvo. Stojíte o tento rezort? Veľa strán ho nechce.
Stojíme. No viete, čím to bolo spôsobené? Pre nás bolo dôležité ponúknuť pre zdravotníctvo človeka, ktorý má od Paškovcov rovnako ďaleko ako od Penty. Čiže by to mal byť mladý človek, ktorý zatiaľ nestihol spadnúť do jednej z tých skupín, alebo človek, ktorý bol dlhé roky v zahraničí, a teda takisto nemal dôvod sa do ničoho zapliesť. Lucia Copáková reprezentuje tú prvú skupinu, no máme ľudí aj z tej druhej.

Čo znamená mať ďaleko od Penty? Ten vzťah musí byť slabší, ako keď je napríklad niekto ich právnym zástupcom v nejakom spore, tak ako ste boli vy?
Ja som nebol ich právnym zástupcom…

Boli ste zástupcom firmy zo skupiny Penta.
Áno, a zastupoval som ju na Ústavnom súde pred ôsmimi rokmi.

Pýtam sa na ten typ vzťahu, čo je to ďaleko od Penty.
Osobne mám napríklad vysokú mienku o manažérskych a ľudských kvalitách Ľuboša Lopatku. Podľa mňa je to dobrý a kompetentný človek. Ale pracuje pre Svet zdravia, čo je veľmi priamy vzťah. Marian Faktor, expert KDH pre zdravotníctvo, je v Dôvere. Čislák bol vo Svete zdravia, Zvolenská v Dôvere. Chceli sme byť mimo týchto vzťahov a program pre zdravotníctvo postaviť na zelenej lúke.

Skúste povedať aspoň jednu vec, ktorá by zdravotníctvo posunula dopredu. Čo má byť ten radikálny rez? Očista od finančných skupín či niečo iné?
Skúsim ísť od toho najpodstatnejšieho k detailom. Kľúčovou vecou a úplne zásadnou zmenou oproti súčasnému stavu je, že považujeme zdravotníctvo za tému, ktorá má mať premiérsky status. Tému, do ktorej by sa mali obuť premiér, minister financií a minister zdravotníctva. To, že jediné, čo dnes premiér povie k zdravotníctvu, je, že on sa nemocniciam vyhýba ako čert krížu, je hanba. To je škandál.

Čo ďalej?
Veríme, že vylúčenie schránkových firiem z verejného priestoru možno v prvej fáze pomôže práve zdravotníctvu. A tretia vec – vo finále každá jedna služba, za ktorú si štát od ľudí zbiera peniaze, musí mať ako konečného adresáta konkrétneho človeka a pacienta. Preto sme sa aj v tejto oblasti sústredili na veci, ktoré prinesú konkrétny osoh, a podľa nás je jednou z nich skrátenie čakania u lekára a čakania na úkony.

Podporujete výpovede zdravotných sestier?
Rozumiem im, najmä vo svetle toho, že ich politické reprezentácie už dlho vodia za nos a ich trpezlivosť má svoje hranice. Úplne rozumiem tomu, že tento čas vidia ako vhodný na to, aby dosiahli nejakú dohodu, no kľúčové je, aby sa potom aj dodržala.

Hovorili sme o vašich heslách o generačnej výmene v politike. Bol tento imidž dôvodom, prečo sa bývalí členovia SDKÚ v Sieti nakoniec objavili na kandidátke nižšie alebo vôbec?
To sú otázky, ktoré súvisia s podstatou politického rozhodovania vedenia v Sieti. Keď sa o tomto bavíme, odchádzajú z miestnosti preč aj zamestnanci, čiže sa asi nebudem deliť o zápisy z našich porád s verejnosťou. Ale je pravdou, že étos generačnej výmeny je súčasťou erbu Siete a že zloženie kandidátnej listiny musí takéto erbové hodnoty odrážať.

Ako sa teda pozeráte na bývalých členov SDKÚ v Sieti?
Na tých, ktorí u nás sú, sa, logicky, pozerám priaznivo. Inak by tu neboli. Verte mi, že bolo viac adeptov. Za nikoho z nich nemám dôvod sa ospravedlňovať alebo ich členstvo vysvetľovať.

Medzi členmi SDKÚ si vyberáte ľudí aj do straníckeho aparátu, najnovšie vám s volebnou kampaňou bude radiť bývalý šéf ústrednej rady SDKÚ Kamil Homoľa. Prečo? Sú to ľudia, ktorí sa v straníckej práci vyznajú a vedia ju robiť?
Áno, vystihli ste podstatu. Ak mám nejakú dobrú vlastnosť, tak spočíva v tom, že som ochotný a schopný rýchlo sa učiť. Jedna z vecí, ktoré som sa v živote naučil, je, že sa treba poučiť aj od druhých. Nezožral som všetku múdrosť sveta a s volebnou kampaňou pred parlamentnými voľbami máme obmedzenú skúsenosť. Robíme to prvýkrát. Podľa mňa je dôležité urobiť dobrý výsledok a jedným z predpokladov, ako ho urobiť, je nechať si poradiť od ľudí, ktorí sú v tejto oblasti profíci.

V rozhovore pre Aktuality.sk ste povedali, že podnikateľ Radoslav Baran je váš kamarát, no nemá na vás taký vplyv ako ľudia z vedenia Siete, a už vôbec sa nepodieľa na financovaní strany. Čím to je, že toľko ľudí s ním spojených sa v straníckej hierarchii Siete dostalo tak vysoko? Či už je to pán Adamčík…
…Adamčík? Adamčík bol pri mne dlho predtým, než som sa s Radom Baranom prvýkrát stretol. Edo Adamčík stál pri mne, keď som bol disident v KDH a pripravoval som Alfu. Pomáhal mi v prezidentskej kampani. Je to môj starý spolubojovník a to, že sa s Radom Baranom poznajú, som zistil až ex post. História Eda Adamčíka v Sieti je úplne iná. Adamčík je v Sieti, a nechcem, aby to vyznelo pejoratívne, ako môj človek. Môj starý spolubojovník z KDH a prezidentskej kampane.

A tí ostatní už nie sú vaši ľudia? Katarína Cséfalvayová, ktorá s Baranom pracovala v Československom ústave zahraničnom, Marek Čepko, ktorý sa s ním pozná tiež… Sú to len náhody?
To nie sú náhody. Edo Adamčík nie je náhoda, boli sme v jednej strane ako disidenti a on stál po mojom boku. Je to človek, na ktorého lojalitu sa môžem v plnom rozsahu spoľahnúť a, mimochodom, fakt dobrý človek s veľkým srdcom. Katka Cséfalvayová je prototypom toho, čo by verejnej službe na Slovensku mohlo pomôcť. Je vzdelaná, šikovná, má úprimný záujem rásť, venuje sa národnému brandingu. To tiež nie je náhoda, že je tu.

Zostanem pri tej otázke. Keď ste povedali, že pán Adamčík je v Sieti vaším človekom, kto vaším človekom nie je?
To bola odpoveď na otázku, či Edo Adamčík prišiel do Siete ako človek Rada Barana. Odpovedal som, že nie, prišiel sem ako môj človek. V tomto zmysle je môj človek. No u nás je to tak, že ja som všetkých a všetci sú moji, to je zatiaľ naša výhoda, ktorá, dúfam, zostane, že v Sieti nie sú skupinky, ktoré by sa medzi sebou doťahovali. Nemáme moc, len snahu.

Predstavme si, že ste po prezidentských voľbách neodišli z parlamentu, dostáli ste sľubu, ktorý ste dali Sulíkovi, a nezaložili stranu…
…ale ja som tomu sľubu dostál.

Dobre, tak že jednoducho nezaložíte stranu. Viete povedať ľudí z kandidátok iných subjektov, ktorých by ste boli ochotný voliť?
Prečo by som to robil?

Napríklad z úcty k odbornosti ku kandidátom, ktorí môžu byť vašimi koaličnými partnermi.
Nemám potrebu teraz robiť nejaké rebríčky. Mám dobré vzťahy naprieč stranami. Mám korektné a v niektorých prípadoch srdečné vzťahy s ľuďmi, ako sú Martin Poliačik, Peter Osuský, Ľubomír Galko, Jana Kiššová. Dobre s nimi vychádzam, tak ako s Palom Zajacom z KDH, s Lacom Solymosom z Mosta, s Editou Pfundtner, s Janou Žitňanskou z Novy. No nemám ambíciu teraz hodnotiť ich odbornosť.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Voľby 2016

Slovensko

Teraz najčítanejšie