Primátor Bratislavy Nesrovnal: S Ficom sme mali dobrý vzťah

V ktorej mestskej štvrti ste vyrastali a v ktorej dnes žijete?

Narodil som sa a vyrástol v Ružinove, pri Trnavskom mýte na Jelačičovej ulici, kde sa stretávajú tri mestské časti. Miešali sa tam rôzne bratislavské vône, keďže sme tam mali pražiareň kávy, pivovar Stein, čokoládovňu Stollwerck či starý trh. Mám tam stále rodičovský byt, bydlisko aj byt. Teraz s malým dieťaťom žijem v druhom byte v Starom Meste, kde je aj trochu zelene.

Bratislavčanom mimo hlavného mesta dajú často pocítiť, že nás nemajú veľmi radi. Niekedy je to len hecovanie, občas aj zbytočná arogancia. Ako v takýchto situáciách reagujete?

Je to nešťastné. Chápem, že existuje určitá prirodzená rivalita medzi mestami, krajinami, ale tú polarizáciu, že Bratislava nie je Slovensko, by sme mali prekonať. Je to hlavné mesto našej krajiny, vstupná brána a naši hostia hodnotia celé Slovensko podľa toho, čo vidia v Bratislave. Platí to, čo hovoria primátori úspešných miest: nebude sa dariť krajine, ak sa nebude dariť hlavnému mestu, a platí to aj opačne. Budem jazdiť aktívne do iných miest a vysvetľovať im, aké štrukturálne problémy Bratislava má. Z mojich stretnutí s ústavnými činiteľmi, s primátormi a ľuďmi zo Slovenska vidím, že tomu vôbec nerozumejú a žijú v mediálnej skratke – bohatá Bratislava a chudobný zvyšok Slovenska. Budem to trpezlivo vysvetľovať.

Obhajujete Bratislavu?

Som Bratislavčan; samozrejme, že ma zraní, keď niekto uráža moje rodné mesto. Pri krčmových debatách s ľuďmi pod vplyvom alkoholu nemá cenu sa s nikým rozprávať. Ak je náznak racionálnejšieho rozhovoru, vždy tú príležitosť využijem.

Koľko rokov ste žili mimo Bratislavy?

Nikdy som nežil mimo, vždy som s ňou bol spojený. Aj keď som býval v zahraničí, jazdieval som na víkendy do Bratislavy. Zo Spojených štátov to bolo komplikovanejšie, asi rok a pol som bol stále preč. Z Nemecka som sa vracal pravidelne raz mesačne, to spojenie som nikdy nestratil.

Na čo ste sa tešili pred návratom?

Ste doma, na Dunaj, teplo, víno, na lokše, ľudí, Bratislavčanov, kamarátov, vinohrady, Železnú studničku. To, čo robí Bratislavu Bratislavou, ten neopakovateľný mix, že si sadnem na mestské hradby, pozerám sa na Dunaj – to je to, čo ma vždy potešilo.

Ako na vás Bratislava pôsobila, keď ste sa do nej vrátili zo zahraničia?

Keď sa začala v 90. rokoch rozvíjať, mesto naberalo na dynamike, intenzite, ľudia začali podnikať, otvárať obchody a reštaurácie; začalo to tu žiť. Potom niekedy okolo roku 2000 sa mi zdalo, že rozvoj je nekontrolovateľný, že mesto stráca pravidlá a vymklo sa to spod rúk. To vidíme doteraz, najmä na urbanizme, počte áut, neregulovanom vývoji, na zničených vinohradoch. Keď sa pozriete na mesto z Prístavného mosta, tak ho vidíte ako rozsypanú detskú stavebnicu. Neplatia tu pravidlá. Mojím cieľom je obnoviť dôveru Bratislavčanov v mesto aj v systém. Nie som proti výškovým stavbám, ale nech je na ne vyhradené miesto, kde spolu môžu súťažiť – tam nech vytvárajú zázraky a rekordy, ale nie v obytných zónach.

Kde v Bratislave si viete predstaviť takú zónu?

Už vzniká niekde vľavo od Dunaja medzi Tomášikovou a Čulenovou. Prirodzene to bude asi tam, hoci podľa mňa a mnohých odborníkov je to príliš blízko na hranici Starého Mesta. Výškové budovy budú pri pohľade z riviéry alebo Karlovej Vsi prerastať cez hrad, a to je zlé. Ničí sa panoráma Bratislavy, a to sa nesmie stať.

Na výpalníkov sa majitelia krčiem nesťažujú

Mali ste napríklad skúsenosť s výpalníkmi, ktorí od 90. rokov vyberali peniaze od väčšiny reštaurácií a krčiem v meste?

Nestretol som sa s tým, nemal som takú prevádzku, ale viem, že to existovalo. Mnohí známi mi o tom rozprávali, čítal som o tom a som rád, že divoké deväťdesiate roky už tu nemáme.

Dnes sa teda už neplatí?

Pýtam sa na to prevádzkarov, nikto sa mi nesťažuje, že by ich vypaľovali. Netvrdím, že to neexistuje v nejakej inej, možno sofistikovanejšej forme, ale na druhej strane, keby to výpalníci robili, prevádzkarov v Starom Meste by tým úplne dorazili. V centre sú prázdne prevádzky, mesto má problém prenajať obchody, nie sú záujemcovia. Nie sú tržby, lebo nie sú ľudia, ktorí idú radšej všetci do škatule na druhej strane Dunaja, do Auparku, ktorý je nešťastím pre Staré Mesto.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako chodíte do práce a ako dlho vám to trvá?

Peši alebo na bicykli. Bratislava je na rovine, je ideálna na to, aby bol bicykel normálny dopravný prostriedok, tak je to všade. Je to zdravá, rýchla a dobrá doprava a hlavne nezávislá. Dokonca aj v zime sa dá bicyklovať. Som zvyknutý na bicykel a cyklotrasy boli jednou z mojich priorít. Občas, keď je nejaké stretnutie skoro ráno, použijem auto. Na župu som jazdieval autobusom.

Už vám od nástupu do funkcie niekto vynadal za niečo, čo v meste nefunguje?

Nie, ľudia ma na ulici zdravia, chvália a ukazujú mi, že nám držia palce. Musím však povedať, že sme v bežnej prevádzke ani nie mesiac.

Vplyvní a vplyvnejší? Nemenoval

Kto je podľa vás najvplyvnejší človek v Bratislave?

Asi je to podľa jednotlivých komunít.

A z nich?

Mesto je ako cibuľa, ktorá sa skladá z niekoľkých vrstiev. Každá komunita k nemu prispieva, či sú to developeri, ktorí majú za cieľ mesto rozvíjať, hoci sa teraz výraz developer stal až nadávkou, ale my sa musíme vrátiť k tomu pôvodnému významu. Či sú to finančníci, ktorí zase na seba nabaľujú banky, sporiteľne, ktoré nabaľujú iné služby, remeselníci, ale aj normálni zamestnanci, všetci sú strašne dôležití a ťažko povedať, kto je najdôležitejší.

A najvplyvnejšia?

Slovanisti. Sú dobrá partia, len sa im teraz nedarí, ani jedným, ani druhým.

V Prahe polícia vyšetruje miestnych „kmotrov“, ktorí mali úzke kontakty na exprimátora Béma a štedré zákazky od mesta, napríklad na distribúciu cestovných lístkov. V Bratislave takýchto ľudí „nacucnutých“ na mesto nemáme?

Nestretol som sa s tým, ale chcem, aby sa mestské podniky vrátili Bratislavčanom. Mnohé sa správajú ako nezávislé firmy – ja som obchodná spoločnosť a dajte mi pokoj. Zabudli na to, že sú mestskými firmami a ich cieľom nie je len zarábať, ale majú aj komunálne povinnosti. Preto chcem znížiť počet členov predstavenstva na efektívnu úroveň, vybrať generálneho riaditeľa konkurzom, aby to bol profesionál, a posilniť dozorné rady o poslancov, aby sme toto nebezpečenstvo vylúčili a prostriedky zostávali vo firmách. Ak nepôjdu do služieb, tak pôjdu mestu.

O politických nominantoch

Ako o tom presvedčíte straníckych poslancov, ktorí mali v minulosti v týchto podnikoch nominantov?

Oni sa k tomu sami prihlásili. Keď sa s nimi rozprávam, všetci to podporujú. Neviem si predstaviť, že by bol niekto rozumný za politické nominácie.

Kedy by mohli byť nominanti vymenení?

Sme tu ani nie mesiac, riešime teraz rozpočet, ktorý sme našli nepripravený, s mankom 22 miliónov eur. Do marca ich chcem v rozpočte nájsť, musí byť vyrovnaný. Paralelne pripravujeme výberové konania do mestských firiem.

Vedie Ľubomír Belfi dopravný podnik dobre?

Nechcem sa vyjadrovať k jednotlivým manažérom, je to zodpovednosť vedenia, ktoré ho tam nominovalo. Dopravný podnik je jedna z najdôležitejších mestských firiem, ročne stojí daňových poplatníkov okolo 70 miliónov eur, ktoré treba využívať veľmi opatrne.

Ktorý mestský podnik najviac poškodili politické nominácie?

Nechcem robiť hitparádu najhorších a najlepších, pozerám sa do budúcnosti a chcem to robiť profesionálne.

Niečo však muselo byť príčinou, prečo sa systém zmení.

Napríklad v dopravnom podniku to bola súťaž na trolejbusy, poistka manažérov. OLO musí robiť ďaleko viac pre čistotu Bratislavy, nevenovať sa len odvozu odpadu – veď ľudia si platia poplatky a firma musí byť ďaleko aktívnejšia pri udržiavaní čistoty. Od BVS si viem predstaviť, že bude robiť ďaleko viac pre kvalitu života v Bratislave.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako ste sa pripravovali do funkcie?

Prostredie mi nebolo neznáme. Bol som štyri roky mestským poslancom, predsedom finančnej komisie, takže som problematiku čiastočne poznal.

S kým ste sa stretávali od volieb?

Na každého, kto zavolá na sekretariát a je voľný termín, si nájdem čas, ak to zapadá do mojich priorít. Chodia za mnou všetci: od občanov cez starostov po podnikateľov, ktorí mi predostrú svoj pohľad na Bratislavu. Stretol som sa aj s pánom prezidentom, teraz sa chcem stretnúť s predsedom Národnej rady.

Prišiel niekto aj lobovať?

Ak sa ľudia rozprávajú, tak predostrú vždy svoj pohľad, čo tu nefungovalo, čo by sa mohlo zlepšiť. O konkrétnych projektoch nebol lobovať nikto, to si hádam nikto nedovolí.

Ako bude riešiť Hlavnú stanicu

Hovorili ste aj s Ivanom Kmotríkom, Jurajom Širokým a Igorom Ballom, ktorí majú alebo mali v meste významné investície?

Ani s jedným z nich som nehovoril, ale s pánom Ballom sa chcem čo najskôr stretnúť, máme tu problém Hlavnej stanice, ktorý treba riešiť.

Kedy by sa mohla zmluva s Ballom zrušiť?

Sama sa končí o rok a pol, nedeje sa tam nič, je to neudržateľné, tam sa musí niečo stať.

Chcete s ním spolupracovať?

Chcem sa s ním stretnúť a rozprávať, potom budeme pripravovať ďalšie veci.

Bude nový projekt stanice podobný súčasnému s kanceláriami a obchodmi, alebo pôjde o niečo iné?

Treba sa na to pozerať aj v dlhodobejšom kontexte, Bratislava bude mať aj ďalšiu stanicu. Dúfam, že skôr či neskôr pribudne Filiálka na Trnavskom mýte, ktorá bude zbernou stanicou pre sever, východ a juh, obsluhujúcou ďaleko väčší počet ľudí. Význam Hlavnej stanice potom nebude taký, ako je dnes.

Ako vyrieši rekonštrukcia problém špinavej a zapáchajúcej stanice s množstvom bezdomovcov?

Ak tam budú kultúrne verejné priestory, tak tí ľudia tam nebudú. Praha si tiež zrekonštruovala stanicu. To prostredie bolo plné bezdomovcov, ale dnes vyzerá ako v obchodnom dome, čisté, bez bezdomovcov, bez alkoholu, bez špiny.

Keď bezdomovci neodídu, ako ich vyženiete? Budú tam hliadkovať SBSkári?

Sú bezdomovci v obchodných centrách?

Tie sú súkromným pozemkom.

Ak tam bude taká prevádzka, tak tam nebudú. Chcem posilniť aj pochôdzkárov mestskej polície. Treba viac pracovať aj s nariadeniami o ochrane verejného poriadku. Týka sa to bezdomovcov, obťažovania hlukom, špinou, zápachom, tam mám tiež svoje ciele, ktoré chcem sprísniť.

Ako?

Vo verejných priestoroch v parkoch treba sprísniť parkový poriadok predpismi, ktoré regulujú pohyb ľudí vo verejnom priestranstve, aby policajt alebo verejná osoba mali právo vykázať kohokoľvek, kto zápachom, správaním alebo čímkoľvek iným obťažuje ostatných. Dnes povedia, že majú podľa Ústavy právo na slobodu pohybu a môžu byť, kde chcú, čo je pravda, ale musíme to rozšíriť o právomoc takúto osobu vykázať pri obťažovaní a porušení zákazu. Samozrejme, môže sa vrátiť, ale treba vykonávať neustálu kontrolu.

Nemusí to však byť v súlade so zákonom, aj s obmedzením alkoholu na verejnosti bol problém.

Jeden zo zdrojov bratislavských problémov sú nedostatočné zákony. Často sú z komunistických čias, napríklad stavebný zákon. Neumožňujú Bratislave efektívne regulovať poriadok a vykonávať svoje kompetencie. Zo zákona je obec zodpovedná za rozvoj na svojom území, ale nemáme na to nástroje. Nemôžeme poriadne zakázať bilbordy, pretože nám to neumožňuje stavebný zákon, nemôžeme zakázať hazardné hry a kasína, lebo nám to zákon nedovoľuje a robí to ministerstvo. Sú to veci v rozpore s moderným trendom, pretože obce majú zodpovednosť a ľudia od nás očakávajú riešenia, ale zákony nám to neumožňujú. Ťažko to obyvateľom vysvetlíte a v zásade ich to ani nemusí zaujímať. Ústavným činiteľom hovorím, že sa treba posunúť ďalej.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Boli by ste za úplný zákaz hazardu ako v Brne?

Áno. Možno nie úplne; povedzme, že niekde nejaké kasíno môže byť, aby aj títo ľudia mali kam chodiť, ale to, čo je dnes, je absolútne neprijateľné. Mesto povoľuje interné hracie automaty. Ak žiadateľ splní podmienky, mesto mu musí vydať licenciu. Nemusí však súhlasiť s umiestnením prevádzky; bohužiaľ, potom ich povolí ministerstvo financií, aj keby chýbal súhlas mesta. Keď to spraví, následkom potom čelíme my.

Je stanica Filiálka vaša najväčšia priorita pri riešeniach dopravy?

Je to bratislavská potreba, systémové problémy s dopravou sa vyriešia iba železnicou. Tých 200-tisíc ľudí, ktorí sa denne valia do Bratislavy zo Šamorína, Pezinka a Malaciek, musíme dať na koľajnice.

Projekt mal viacero kritikov.

Predošlá verzia vo svojej najextrémnejšej podobe bola zastavená. Bola veľmi drahá a zrejme trochu velikášska. Stanicu treba postaviť v skromnejšom prevedení ako povrchovú stanicu, bez tunela popod Dunaj, ale v ďalšej etape treba spojiť aj Petržalku s Račou.

Politika a SDKÚ

Robert Fico na tlačovke po komunálnych voľbách povedal, že ste bývalí spolužiaci. Čo tým naznačoval?

To sa musíte opýtať jeho. Sme bývalí spolužiaci, to je pravda.

Mali ste kamarátsky vzťah?

Mali sme dobrý vzťah.

Stretávate sa ešte?

Nestretávame. Žil som inde, iným spôsobom života, v súkromnej advokácii, často aj mimo Bratislavy. Priestor na to nebol. Občas sa stretávame na podujatiach, kam chodia verejní činitelia. Prehodíme pár priateľských slov.

Plánujete teraz ako primátor obnoviť vzťahy s premiérom?

Tu nejde o obnovovanie vzťahov, ale o základnú politickú kultúru a dialóg. Ako primátor sa chcem stretnúť so všetkými najvyššími ústavnými činiteľmi.

Keď ste odchádzali z SDKÚ, bolo už jasné, že sa strana rozpadne?

K SDKÚ sa už nechcem vyjadrovať, nie som jej členom niekoľko mesiacov. Zo strany som vystúpil a tým som, myslím si, dostatočne prejavil svoju vôľu a názor.

Spravili ste si počas kampane prieskum, ktorý hovoril, že ako kandidát SDKÚ nemáte šancu, ale ako nestraník by ste sa súperom vyrovnali?

Svoj postup som vysvetlil už niekoľkokrát. Vyplynul z prípravy a správania sa strán pred voľbami. Rozhodol som sa, že sa toho už nechcem ďalej zúčastňovať a chcem sa sústrediť na Bratislavu, riešenie problémov, na konkrétnych ľudí a nezaťažovať sa týmito hrami.

Na magistrát ste si zobrali hovorcu bývalého premiéra za SDKÚ Mikuláša Dzurindu. Stretávate a radíte sa s Dzurindom?

Nie. Počet našich stretnutí by sa dal zrátať možno na prstoch jednej ruky. Ani predtým som nebol na úrovni pána Dzurindu, že by sme sa niekde stretávali.

Ľudia vás volili ako nestraníka, no zo strany ste vystúpili iba niekoľko týždňov pred voľbami a na magistrát ste si zobrali spolupracovníkov z SDKÚ. Dá sa to nazvať nestraníctvom?

Ľudia ma volili, lebo uverili môjmu programu, oslovil ich asi môj životný príbeh a moje ciele. To, čo hovoríte, hralo iba sekundárnu úlohu.

Varoval vás Milan Ftáčnik pri odovzdávaní úradu pred niečím?

Navrhol som mu, aby spravil odovzdávací protokol, kde rozpísal veci, ktoré na meste bežia. Niektoré sú naliehavejšie, spolu sme hovorili o tých najproblémovejších.

Aký problém z protokolu vás najviac zaujal?

Je to interná vec, nebudem ju vynášať na verejnosť. Viem povedať, že šlo o nezvládnutý manažment, chod magistrátu, riešenia problémov.

Starý most mešká

S tým súvisia aj problémy so Starým mostom?

Ide o vypuklý problém, ktorý je manažérsky nezvládnutý. Vidím priame dôsledky zlyhaní v prípravných prácach a viacero právnych či manažérskych nedostatkov. Výsledky vidíme v meškaní projektu.

Máte plán, ak sa dokončenie nestihne a mesto bude mať obrovské dlhy?

Priorita je, aby sa most stihol. Nebudem sa teraz zaoberať tým, čo by sa stalo „keby“.

Toto nie je veľmi „keby“ – stavba mešká a dokončenie je stále neisté.

Svoju energiu budem teraz venovať tomu, aby sa to stihlo. Ostatné sa bude riešiť potom. Pustili sme sa do toho aktívne, na stavbu chodím každý mesiac, aj neohlásene. Dodatočným staveniskom, trojzmennou prevádzkou a neustálou kontrolou chceme zrýchliť práce.

Veríte, že pod mostom môžu byť nevybuchnuté bomby?

K tomu sa musí vyjadriť znalec.

Dáte preveriť, či tam naozaj sú?

Nie.

Štadión sa mal začať stavať skôr. Ku Kmotríkovi a Širokému sa nevyjadril

V minulosti mesto spolupracovalo pri výstavbe zimného štadióna, čím pomohlo aj Jurajovi Širokému. Teraz mesto spolupracuje na výstavbe futbalového štadióna, kde je investorom Ivan Kmotrík. Neprekáža vám, že sa mesto spája s takýmito spornými podnikateľmi?

Pozerám sa na to tak, že mesto šíri šport, svojim obyvateľom chce pomôcť vybudovať športové stánky, kde môžu mať športové zážitky. Takto sa na to pozerám, nie či niekomu pomôžeme alebo ublížime. Som rád, že sa štadión začal stavať, netešilo ma, čo sa dialo predtým, štadión sa mal začať stavať skôr. Urobím všetko pre to, aby stál, aby slovanisti nemuseli chodiť na Slovan do Trnavy, aby slovenská reprezentácia mala dôstojný futbalový stánok v hlavnom meste a vôbec aby Bratislavčania mali futbalový štadión, aby tam mohli trénovať deti a dorastenci, nech sa rozbehne činnosť, ktorá tu chýba. Od revolúcie v Bratislave zaniklo viac ako 25 futbalových klubov a ihrísk, to je katastrofa.

Je pre vás šport dôležitejší než dištancovanie sa mesta od sporných podnikateľov? Miesto toho, aby hľadalo iné riešenia, sa s nimi spája – pôsobí to ako „chlieb a hry“. Nemalo by mesto jednoznačne odmietnuť takéto projekty?

Projekt zrealizovali moji predchodcovia. Keď už je to v tejto etape, chcem to dokončiť. Teraz nemá zmysel riešiť niečo, čo by bolo bývalo „keby“ – treba to dokončiť. Môžeme sa z toho poučiť, s kým sa budeme do budúcna spájať.

Jedna vec je dodržať zmluvu, ale teraz skôr tvrdíte, že túto výstavbu podporujete.

Nemáme Slovan, nemáme kde hrávať. Musíme chodiť na Inter, čo je atletický štadión, ktorý nespĺňa medzinárodné podmienky pre zápasy. Je to dočasné, reprezentácia musí hrávať v Žiline. Toto ma štve. To, že to stavia neviem kto, to je až druhotná vec, ja som to nevymyslel, takto to tu bolo, ja to chcem dokončiť a potom sa z toho poučiť, s kým mesto pôjde do partnerstva. Musia to byť solídni ľudia, ktorí dajú reálne garancie, že projekt dokážu spraviť v dohľadnom čase.

Keby ste boli na začiatku procesu, odmietnete spoluprácu s pánom Kmotríkom práve preto, že ide o pána Kmotríka?

Nie som na začiatku, som v roku 2015 a urobím všetko pre to, aby štadión stál. Prekáža mi, že Bratislava nemá štadión. Je tu projekt, ktorý je vo vysokom stupni rozpracovanosti a je pred realizáciou. Nebudem teraz míňať energiu a čas na to, aby som ho zhatil, ale chcem naopak použiť čas a energiu na to, aby sa dokončil. Ja keby som niečo robil, možno by som robil mnohé veci inak, ale to uvidíte, keď budeme robiť nové projekty.

Foto N – Tomáš Benedikovič

So starostami častí už začal hovoriť

Chcete jednotné parkovanie v meste. Ako však presvedčíte mestské časti, aby s ním súhlasili, keď viaceré boli doteraz proti?

Musí to byť výhodné pre mesto aj mestské časti, treba sa dohodnúť na rozdelení tržieb, treba ale riešiť aj problémy mestských častí. Treba s nimi rokovať a nie robiť to od stola ako predošlé vedenie. So starostami som už začal hovoriť a vidím u nich veľkú ochotu systém dotiahnuť.

S čím by všetci mohli súhlasiť?

Musíme sa dohodnúť, kto bude prevádzkovať aké cesty, ako sa budú deliť tržby, to je najdôležitejšie.

Viete si predstaviť plošný zákaz vonkajšej reklamy v Bratislave?

To by bolo extrémne riešenie – úplný zákaz nie. Reklama môže dotvárať aj skvalitňovať verejný priestor, ale to, čo je v Bratislave, je absolútny extrém, mesto hyzdí, ničí konkurencieschopnosť, otravuje ľuďom život, stráca zmysel, je už vnímaná ako vizuálny smog, nikomu to nevyhovuje.

O koľko by sa mohol jej objem znížiť?

Ťažko povedať. Ideme robiť pasport reklamných zariadení, ktoré stoja na mestských, súkromných pozemkoch, ktoré majú a nemajú zmluvu. Budeme ich riešiť jedno za druhým.

Tisíce ľudí nemajú v hlavnom meste trvalý pobyt, hoci tu reálne žijú. Mestská karta so zľavami ich asi nepresvedčí. Dokážete ich na zmenu pobytu motivovať?

Treba zjednodušiť proces prihlasovania. Musí existovať motivácia a najlepšou sa mi momentálne zdá parkovacia politika. Poplatky za parkovanie budú motivačné. Prinútiť ich asi nemôžeme, ale je aj nedostatočná kontrola dane z nehnuteľnosti.

Machalu odmietli pochovať úradníci

Prečo ste nesúhlasili s pochovaním Drahoslava Machalu v časti cintorína na Slávičom údolí, kde je vyhradené miesto pre osobnosti?

Odborný útvar magistrátu posúdil žiadosť a dospel k záveru, že nespĺňa podmienky, ktoré sú nastavené. Musí ísť o osobnosť, ktorá prispela k rozvoju Bratislavy alebo Slovenska. Navyše išlo o posledné miesto, ktoré je tam voľné.

Prečo mesto rozhoduje, kde má zosnulý ležať?

Mesto o tom nerozhoduje, iba sa vyjadruje, či v priestore vyhradenom pre významné osobnosti spĺňa žiadosť stanovené podmienky, pretože to je jeho majetok.

Bežne sa to nedeje?

Iba keď chce ísť niekto za týchto regulovaných podmienok.

Stalo sa to aj niekedy v minulosti?

Bolo niekoľko takých prípadov.

Kontaktovali vás kvôli tomu politici?

Áno, ale kto to bol, vám nebudem hovoriť. Bol som nepríjemne prekvapený z úrovne niektorých ľudí, ale prisúdil som to určitým vášňam.

Z akej strany?

Dokážete si predstaviť.

A okrem politikov?

Viem, že ďalší ľudia kontaktovali rôznych poslancov, ktorí potom mali kontaktovať mňa.

Boli iba nahnevané reakcie?

Aj podporné, aj nesúhlasné.

Pôjdete na tohtoročný Dúhový pochod?

Považujem ho za legitímny prejav názoru, ale na to, aby som žil svoj život v súlade so svojimi hodnotami a rešpektoval slobodu ostatných, sa nepotrebujem zúčastňovať rôznych pochodov. Ani neviem, kedy pochod je.