Prezidentka má s náskokom najväčšiu dôveru z politikov, Ódor predbehol Fica

Oznámenie o politickej budúcnosti Zuzany Čaputovej prichádza v čase, keď s prehľadom vedie rebríček dôveryhodnosti.

Aj júnový prieskum agentúry Ipsos pre Denník N potvrdil, že prezidentka má najvyššiu dôveru spomedzi všetkých politikov a političiek. Jej dôveryhodnosť sa za posledný rok drží nad štyridsiatimi percentami a aj teraz má výrazný náskok pred druhým Petrom Pellegrinim.

Prezidentka má v utorok oznámiť, či bude opäť kandidovať. Prezidentské voľby budú na jar budúceho roka.

Prieskum robili medzi 12. a 16. júnom.

Ďalším podstatným zistením zo sondáže je, že možný prezidentský kandidát Ivan Korčok si udržuje pomerne vysokú dôveryhodnosť napriek tomu, že už pred trištvrte rokom odišiel z postu ministra zahraničných vecí.

Prieskum zároveň ukazuje, že sa premiér Ľudovít Ódor v tomto rebríčku dostal na tretie miesto a predbehol predsedu prieskumovo najsilnejšej strany Roberta Fica.

Čo sa dialo po výmene vlády

Zuzane Čaputovej dôveruje 43 percent opýtaných, čo je o necelý percentuálny bod viac ako v máji, oproti aprílu ide o zlepšenie o tri percentuálne body.

Z dlhodobého pohľadu mala prezidentka najvyššiu dôveru voličov na jeseň 2020 – až okolo 66 percent. S nástupom pandémie covidu postupne klesala, podobne ako padala dôvera v politikov celkovo.

Za miernym zvýšením popularity prezidentky v posledných mesiacoch je zrejme to, že v máji urobila jedno z najdôležitejších rozhodnutí vo svojej kariére – vymenila vládu Eduarda Hegera za vládu odborníkov. Ukázal to aj májový prieskum Ipsosu, podľa ktorého rozhodnutie prezidentky vymeniť vládu Eduarda Hegera pozitívne hodnotilo až 59 percent opýtaných a negatívne to vnímalo iba 24 percent.

Najnovšia sondáž ukazuje, že prezidentke Čaputovej veria nielen voliči bývalej vládnej koalície, ale aj štyria z desiatich priaznivcov Hlasu. Dôveruje jej najmenej deväť z desiatich priaznivcov SaS a PS, až takmer 60 percent voličov Sme rodina a dve tretiny priaznivcov OĽaNO a KDH.

Jej podpora medzi voličmi Smeru, Republiky či SNS je, naopak, minimálna.

Ódor je už tretí a doťahuje sa na Pellegriniho

Za Zuzanou Čaputovou nasleduje predseda Hlasu Pellegrini, ktorému dôveruje 36 percent opýtaných, čo je o dva percentuálne body viac než v máji a najviac od začiatku tohto roka. Hlas v posledných týždňoch rozbehol veľkú bilbordovú kampaň a pred týždňom mal nákladný a opulentný snem, ktorý stál podľa údajov strany 80-tisíc eur.

V prieskumoch preferencií strán pritom Pellegriniho Hlas postupne klesá, na druhej priečke ho aktuálne predbehlo Progresívne Slovensko. Popularita predsedu Hlasu je však stále vysoká; dôveruje mu polovica priaznivcov Smeru, Sme rodina a prekvapivo aj tretina voličov SaS. Prekvapivo preto, že po iné mesiace to bolo výrazne nižšie číslo.

Významne vzrástla známosť Ľudovíta Ódora a v dôveryhodnosti sa dostal na tretie miesto za Zuzanu Čaputovú a Petra Pellegriniho. Stúpol mu aj index dôvery a je jediný meraný politik, ktorému dôveruje viac ľudí, než mu nedôveruje. Ódorovi v súčasnosti verí 33 percent opýtaných a predbehol všetkých predsedov strán okrem Pellegriniho.

Ľudovítovi Ódorovi dôverujú dve tretiny voličov SaS a KDH, tri štvrtiny priaznivcov PS, ale aj takmer polovica priaznivcov Hlasu a tretina priaznivcov OĽaNO. Len zhruba pätinová dôvera v Ódora medzi voličmi Sme rodina zjavne vychádza z toho, že má medzi nimi nižšiu poznateľnosť.

Až za premiérom Ódorom sa umiestnil predseda Smeru Fico, ktorému dôveruje 30 percent opýtaných. Fico si takúto vysokú dôveryhodnosť udržiava od marca. Smer je dlhodobo aktívny, stále viac sa však blíži k extrémistom a ich voličov sa aj zjavne snaží oslovovať. Bývalému trojnásobnému premiérovi okrem priaznivcov Smeru dôveruje aj 40 percent voličov Hlasu, hoci medzi týmito voličmi postupne klesá. Verí mu aj takmer 60 percent priaznivcov Republiky a SNS.

Nasleduje predseda Sme rodina Boris Kollár s 27 percentami a jeho dôveryhodnosť sa po májovom poklese vrátila na úroveň so začiatku roka. Kollárovi okrem vlastných voličov dôveruje aj zhruba 40 percent priaznivcov Hlasu a OĽaNO.

Korčok po deviatich mesiacoch od odchodu z vlády

Pri úvahách o prezidentských voľbách, ktoré majú byť na jar budúceho roka, môžu byť zaujímavé výsledky bývalého ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka.

Korčokovi dôveruje 24 percent ľudí a podobne vysokú dôveru si udržiava dlhodobo napriek tomu, že nie je vo funkcii od septembra minulého roka a do politiky sa odvtedy nezapája. Odmietol aj ponuky kandidovať v parlamentných voľbách, ktoré dostal od viacerých strán.

Ivan Korčok zatiaľ neohlásil svoju prezidentskú kandidatúru, v politických kruhoch sa s ňou však počíta.

Korčokovi dôverujú najmä priaznivci PS a bývalých vládnych strán. Veria mu dve tretiny voličov PS, takmer 60 percent priaznivcov SaS, polovica voličov KDH a štyria z desiatich voličov OĽaNO. Dôveruje mu aj štvrtina priaznivcov Hlasu. Medzi voličmi Smeru a extrémistov má, naopak, len veľmi malú podporu.

Ivan Korčok minulý týždeň povedal, že s vyjadrením k svojej kandidatúre chce počkať na to, ako sa rozhodne prezidentka Zuzana Čaputová – a nechcel kandidovať, keby prezidentka pokračovala.

Za dobrého kandidáta označil Korčoka predseda Sme rodina Boris Kollár, problém s ním by nemalo ani Progresívne Slovensko, povedal jeho predseda Michal Šimečka. Naopak, predseda Hlasu Peter Pellegrini a predseda KDH Milan Majerský cez víkend povedali, že by ho nepodporili.

Heger ako bývalý premiér

Za Korčokom v rebríčku dôveryhodnosti nasleduje predseda extrémistickej Republiky Milan Uhrík, ktorému dôveruje 22 percent opýtaných. Uhríkovi dôveruje okrem priaznivcov Republiky aj 70 percent voličov SNS, polovica voličov Smeru, ale len štvrtina priaznivcov Hlasu.

Za Uhríkom sa umiestnil bývalý premiér a predseda Demokratov Eduard Heger. Dôveruje mu 20 percent opýtaných a jeho dôveryhodnosť od marca každý mesiac klesá (z pôvodných 26 percent). Bývalému premiérovi Hegerovi sa po odchode z funkcie nedarí, v prieskumoch preferencií sa jeho strana Demokrati drží hlboko pod piatimi percentami.

Na ďalších miestach sú predseda SNS Andrej Danko (19 percent), predsedovia SaS, PS, KDH a Jablka Richard Sulík, Michal Šimečka, Milan Majerský a Lucia Ďuriš Nicholsonová (majú po 16 percent).

Nasleduje predseda OĽaNO Igor Matovič, ktorému verí 15 percent opýtaných, a to je najvyššie tohoročné číslo v prieskumoch Ipsosu. Matovičovi verilo v apríli len 12 percent ľudí.

Predsedovi Modrých a expremiérovi Mikulášovi Dzurindovi verí 15 percent opýtaných, predsedovi ĽSNS Marianovi Kotlebovi 14 percent respondentov, šéfke Za ľudí Veronike Remišovej dôveruje 12 percent opýtaných a predsedovi Aliancie Krisztiánovi Forróovi päť percent opýtaných.

Najvyššiu dôveryhodnosť z členov vlády má po premiérovi Ódorovi minister vnútra Ivan Šimko (15 percent) a ministerka spravodlivosti Jana Dubovcová (11 percent). Ministrovi zdravotníctva Michalovi Palkovičovi verí desať percent opýtaných a ministrovi zahraničia Miroslavovi Wlachovskému šesť percent respondentov. Členovia vlády odborníkov majú takúto nízku dôveryhodnosť hlavne preto, že ich pozná málo ľudí.