Denník N

Keď bol Smer v opozícii, štrajky podporoval, teraz za nimi vidí politiku

Robert Fico štrajk učiteľov skôr ignoruje. Vo štvrtok bol predstaviť podporu pre lyžiarske kurzy pre školy ako súčasť predvolebného balíčka. Foto - Facebook Roberta Fica
Robert Fico štrajk učiteľov skôr ignoruje. Vo štvrtok bol predstaviť podporu pre lyžiarske kurzy pre školy ako súčasť predvolebného balíčka. Foto – Facebook Roberta Fica

Pred voľbami musí vládna strana riešiť hroziaci štrajk učiteľov aj hromadné výpovede sestričiek. Smer na nich najmä útočí.

Smer má pred voľbami čo robiť. Stovky zdravotných sestier podali hromadné výpovede a najneskôr od februára nenastúpia do práce. Učitelia zasa ohlasujú štrajk už na konci januára a posledné týždne pred voľbami tak môžu byť plné protivládnych protestov.

Pri proteste sestier je najviac ohrozená prešovská a žilinská nemocnica. Učitelia z Iniciatívy slovenských učiteľov dali zasa vláde ultimátum – počkajú do 25. januára. Podobne ako sestry aj učitelia žiadajú vyššie platy a aj viac peňazí do školstva, inak pôjdu štrajkovať. Pri učiteľoch zatiaľ nie je jasné, ktoré školy a kde by zostali zatvorené.

Štrajk učiteľov Fico podporoval

A ako sa k tomu stavia Smer? Pri oboch protestoch je to rovnaké – spochybňuje ich ako politicky motivované.

Pritom ešte v roku 2003, keď bol Smer v opozícii, hovoril inak a napríklad vtedajší štrajk učiteľov podporoval: „Spoločenská pozícia učiteľov nezodpovedá dôležitosti ich poslania a pod tlakom reštrikčnej politiky vlády sa stále zhoršuje. Smer preto pozitívne vníma, že zástupcovia školstva už nie sú ochotní nečinne znášať politiku vlády. Vláda postavila oblasť školstva na chvost svojich priorít,“ povedal vtedy Robert Fico ako opozičný politik o prístupe druhej vlády Mikuláša Dzurindu.

Dnes sa premiér k štrajku učiteľov nevyjadruje, o tom, že je za tým politika, zaňho hovoria minister školstva Juraj Draxler a aj jeho predseda parlamentu Peter Pellegrini.

V roku 2003 Fico označoval štrajk za „logickú a nevyhnutnú reakciu učiteľov a zástupcov školstva na politiku vlády“.

V školstve sa pritom za vyše dvanásť rokov veľa nezmenilo. Smer napríklad v roku 2003 kritizoval, že priemerné výdavky členských štátov Únie do vzdelávania prevyšujú päť percent, ale u nás to bolo 3,6 percenta. Ani napriek rokom vlády Smeru výdavky na školstvo dodnes nedosiahli päť percent. Podľa údajov OECD z roku 2012 sa blížime k štyrom percentám.

Aj preto teraz učitelia žiadajú, aby ich premiér podporil. „Podľa zástupcov učiteľov v štrajkovej pohotovosti sa od roku 2003 zásadne nič nezmenilo,“ povedal Vladimír Crmoman z Iniciatívy bratislavských učiteľov.

Spoločenská a sociálna pozícia učiteľov je podľa neho alarmujúca, školstvo je stále na chvoste priorít slovenských vlád a vládne výdavky na školstvo sú hlboko pod priemerom OECD.

Ani opakované zvyšovanie učiteľských platov nezvýšilo atraktivitu učiteľského povolania, pretože nástupný plat zostáva na úrovni absolventov stredných škôl bez maturity, tvrdia učitelia.

„Slovenskí učitelia preto žiadajú premiéra, aby aj teraz vyjadril podporu ich štrajku, keďže minister školstva aj predseda parlamentu sa namiesto riešenia situácie snažia celý problém spolitizovať,“ dodáva Crmoman.

Premiéra pred voľbami veľmi nevidno v školách a v nemocniciach. Na začiatku decembra otváral nadstavbu školy v Senci. Foto – TASR

Fico štrajkujúcich ignoruje

Premiér Robert Fico povedal, že je ochotný rokovať: „Nebránime sa tomu, aby sme si s oficiálnymi školskými odbormi sadli a povedali, áno, budete mať priamy vplyv na tvorbu programového vyhlásenia vlády,“ hovorí premiér, no až o tom, čo by sa mohlo diať po voľbách. Navyše, premiér odkazuje na „oficiálne“ školské odbory, ktoré sa však do protestnej akcie nezapojili.

Tento odborový zväz vedie Pavel Ondek, ktorý v minulosti za Smer kandidoval a v roku 2012 po rokovaniach so Smerom zastavil štrajk. Ondek chcel byť s podporou Smeru starostom obce Rastislavice, to mu nevyšlo. Potom sa s podporou strany stal obecným poslancom. V roku 2014 už kandidoval za obecného poslanca ako nestraník.

Školský odborový zväz, ktorý Ondek vedie, zatiaľ štrajk učiteľov nepodporil, hovorí, že čaká na ďalšie programové vyhlásenie vlády, a ak tam ich podmienky nesplnia, tak pôjdu aj do štrajku.

Argumenty Pellegriniho a Draxlera nechce komentovať. Zároveň však hovorí, že aj štrajk, ktorý organizoval v roku 2012, bol politickou akciou. „My robíme politiku, robíme politickú akciu. Každé občianske združenie robí svoju politiku,“ vysvetľuje Ondek.

Vidia za nimi politiku

Keď minister školstva Juraj Draxler (za Smer) deň po vyhlásení štrajkovej pohotovosti zvolal tlačovú konferenciu, jeho najvýraznejším argumentom bolo, že štrajk je politická akcia.

Využil pritom slová šéfa nových školských odborov Ľudovíta Sebelédiho, ktorý v rozhovore pre Denník N povedal: „Nemyslím si, že táto vláda to bude hnať do takého extrému. Podľa mňa sa to začne lámať vtedy, keď sa v médiách objavia štatistiky, že percento úspešnosti Smeru klesá. Ak klesne o päť percent, štrajk bude úspešný.“

V kritike šiel ešte ďalej predseda parlamentu Peter Pellegrini (Smer), ktorý mal k štrajku už dve tlačovky a prebral tak tému štrajku od nestraníka Draxlera. Pripravovaný štrajk spája so stranou OĽaNO. A to najmä preto, že za OĽaNO kandiduje viacero učiteľov.

Jedným z nich je aj Miroslav Sopko, tento učiteľ je aj členom komory učiteľov. Komora štrajk neorganizuje, stojí však za ním viceprezident komory Vladimír Crmoman. „Niektorí politici z toho chcú vytĺcť politický kapitál,“ povedal Pellegrini.

OĽaNO aj Sopko tieto vyjadrenia kritizujú.

Smer má na kandidátke jednu učiteľku – ide o Silviu Púčikovú, ktorá kandiduje zo 142. priečky.

Na začiatku novembra otváral nemocnicu ministerstva vnútra. Foto – TASR

Aj sestry spájajú s OĽaNO

Podobný scenár sa opakuje aj pri sestrách. Fico ako opozičný politik v roku 2006 podporoval štrajk lekárov proti vláde Mikuláša Dzurindu. Keď sa skončil, hneval sa: „Smer považuje zastavenie štrajku zdravotníkov v Bratislave za nezákonné a na objednávku vlády Mikuláša Dzurindu,“ hovoril vtedy. Fico podobne na sklonku roku 2011 hovoril v prospech lekárov, ktorí za vyššie platy bojovali štrajkom.

Teraz jeho ľudia sestry za protest kritizujú. Keď sestry ohlásili, že podávajú hromadné výpovede, hlavným argumentom ministra zdravotníctva Viliama Čisláka bolo, že sestry majú politické ambície. Išlo o Moniku Kaveckú, ktorá vedie sesterské odbory. Netajila sa tým, že zvažuje vstup do veľkej politiky, v regionálnej pôsobí už dlhšie. Ako nezávislú kandidátku ju zvolili za poslankyňu do Žilinskej župy. Od roku 2006 bola obecnou poslankyňou, pred desiatimi rokmi na ňu kandidovala na listine SNS, členkou strany však nie je.

Kavecká si napokon kandidatúru rozmyslela, práve pre ministrovu kritiku. „Vzhľadom na časté útoky zo strany ministra zdravotníctva Viliama Čisláka, že aktivity sestier sú len politický nástroj na moje politické zviditeľnenie, rada by som oznámila ministrovi a verejnosti, že som odmietla všetky ponuky na kandidatúru do parlamentných volieb,“ povedala Kavecká, keď sa rozhodla, že nebude kandidovať.

Aj napriek tomu Smer stále sestry spája s politikou. Predseda zdravotníckeho výboru v parlamente Richard Raši (Smer) tvrdil, že Kavecká spolu so šéfkou komory sestier robia politickú kampaň OĽaNO. Prečo si to myslí, nepovedal.

Podpora im prekážala

Smer mal pritom vždy k odborom blízko. Najväčšia odborová organizácia – Konfederácia odborových zväzov – podporuje vo voľbách Smer dlhodobo. Pred voľbami v roku 2006 aj 2012 podpísali s konfederáciou zmluvy o podpore. Smer za to napríklad sľúbil, že odborári budú mať slovo pri výbere ministra práce, že zvýšia minimálnu mzdu alebo že upravia Zákonník práce.

Za to odborári členom hovorili, aby volili Smer. Napríklad predchádzajúci šéf odborov Ivan Saktor v roku 2006 po uzavretí dohody odborov so Smerom kandidoval za primátora Banskej Bystrice s podporou Smeru.

http://www.facebook.com/havran.michal/posts/10208267296260913

Protesty učiteľov

Výpovede sestier

Teraz najčítanejšie