Fico ukázal prvé miesta kandidátky. Vysoko sú Robert Kaliňák aj Tibor Gašpar

Volebný líder Robert Fico, siedme miesto pre bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka a deviata pozícia pre niekdajšieho policajného prezidenta Tibora Gašpara. Popredné miesta volebnej kandidátky Smeru patria tejto trojici, ktorá má opletačky so zákonom a dlhé mesiace spochybňuje vyšetrovania korupčných káuz.

Oproti kandidátke z roku 2020 poskočil na tretie miesto súčasný podpredseda Smeru Ľuboš Blaha, ktorý sa preslávil šírením hoaxov a je obhajcom ruského prezidenta Vladimira Putina. Pred tromi rokmi mal Blaha 11. pozíciu, pred ním boli aj podpredseda strany Ladislav Kamenický a trenčiansky župan Jaroslav Baška. V novom zozname sú už za ním.

Fico zverejnil prvých deväť mien kandidátky v utorok podvečer na Facebooku, krátko nato si ju dal schváliť straníckemu predsedníctvu. Očakáva sa, že ju nezmení. „Zostavoval som ju ľudsky, nie mocensky,“ napísal predseda Smeru.

Fico tvrdí, že pri zostavovaní kandidátky bral na zreteľ lojalitu ľudí v poslaneckom klube, ktorí nezradili. „Navrhujem aj nových ľudí, ktorí sa osvedčili. S výnimkou dvoch alebo troch kandidátov ide o čisto stranícku kandidátku, ktorá garantuje stabilitu novozvoleného poslaneckého klubu a jeho jasnú orientáciu na slovenské ľavicové priority.“ Jedným je práve Gašpar.

Exminister vnútra Kaliňák a bývalý policajný prezident Gašpar idú bojovať o vstup do vysokej politiky, hoci nad nimi stále visí hrozba väzenia.

Chce poraziť zradcu Pellegriniho

Kandidátka Smeru sa výrazne obmenila v porovnaní s rokom 2020, pretože Fica opustili jeho niekdajší blízki spolupracovníci a spolu s Petrom Pellegrinim sú už v konkurenčnej strane Hlas.

Fico vtedy prvýkrát od založenia strany v roku 1999 nestál na čele kandidátky, Smer sa snažil pokles priazne u voličov po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej zachrániť Pellegrinim ako volebným lídrom. Smer vo voľbách napokon porazilo OĽaNO so ziskom 25 percent a vytvorilo koalíciu so Sme rodina, SaS a Za ľudí.

Smer, ktorý vo voľbách dosiahol 18,29 percenta, musel po rokoch vládnutia presadnúť do opozičných lavíc a Pellegrini krátko nato opustil Fica. Podľa svojich slov pochopil, že sa strana nezmení, a nemal šancu obsadiť funkciu predsedu. Fico mu odkazoval, že je neslušný zradca. Hlas dlhšie dokázal porážať Smer v rebríčkoch popularity, čo sa však zmenilo na začiatku tohto roka.

V súčasnosti sa už pravidelne objavuje na prvej pozícii. Smer mal v júnovom prieskume Ipsosu podporu 18,9 percenta, Hlas so 14,8 percenta preskočilo PS s 15,5 percenta.

Fico vraví, že predčasné voľby ide vyhrať. Netají sa ani tým, že chce Pellegrinimu dokázať, ako ho porazí. Je však otázne, či by po prípadnom volebnom víťazstve vedel zostaviť vládu, teda nájsť partnerov na utvorenie väčšiny.

Zatiaľ chce otvorene so Smerom vládnuť Republika a SNS, Hlas mu nepovedal kategorické nie. Odmietajú ho OĽaNO, SaS, PS, Sme rodina, Demokrati či KDH.

V poslednom období Fico pritvrdzuje svoju politiku, vyťahuje Sorosovu kartu, preberá slovník extrémistov, kritizuje Brusel a relativizuje ruskú agresiu na Ukrajine. Vyšetrovateľom, prokurátorom a sudcom, ktorí sa zaoberajú jeho érou vládnutia, sa vyhráža, že sa s nimi poráta a budú musieť niesť zodpovednosť za to, že viedli trestné stíhania.

Fico s Kaliňákom a Gašparom už mesiace opakujú, ako sú prípady vykonštruované a politicky motivované s cieľom zničiť Smer. Viacerí bývalí nominanti Smeru sa pritom k úplatkom popriznávali a už boli odsúdení.

Za čo hrozí väzenie Kaliňákovi a Gašparovi?

Kaliňákovi hrozí päť až dvanásť rokov pre podozrenia v kauze dorovnávania platu. Je podozrivý, že niekdajšieho prezidenta finančnej správy a nominanta Smeru Františka Imreczeho poslal vybaviť si dorovnanie štátneho platu k oligarchovi blízkemu Smeru Jozefovi Brhelovi. Vplyvný podnikateľ mu údajne podľa vyšetrovateľov takto vyplatil 1,1 milióna, za čo vraj od Imreczeho žiadať lojálnosť. Kaliňák vinu odmieta.

Gašpar figuruje v prípade Očistec, ktorý sa týka údajného zneužívania polície aj na politické ciele, do čoho mal byť zapletený ďalší oligarcha s väzbami na Fica Norbert Bödör. Kauzu dovyšetrovali, no zasekla sa na súdoch, Gašparovi v rámci nej hrozí niekoľkoročné väzenie.

Dvojica od volieb v roku 2020 okúsila aj pobyt za mrežami. Gašpar strávil vo vyšetrovacej väzbe rok a Kaliňák zhruba tri týždne. V prípade Fica sa súd žiadosťou o väzobné stíhanie nezaoberal, lebo parlament to vlani v máji nepovolil.

Spolu s Ficom boli obvinení Kaliňák, Gašpar a Bödör v kauze Súmrak. Expremiéra Fica a bývalého ministra vnútra Kaliňáka podozrievali z toho, že ovládli zločineckú skupinu, v ktorej pôsobili nimi dosadení lojálni vysokopostavení úradníci, a cez takto vytvorenú štruktúru sa snažili diskreditovať politických oponentov, najmä exprezidenta Andreja Kisku a lídra OĽaNO Igora Matoviča. Podľa vyšetrovania na to využívali políciu aj finančnú správu, aby sa udržali pri moci.

Obvinenia Ficovi a spol. na jeseň zrušil pomocou sporného paragrafu 363 generálny prokurátor Maroš Žilinka, vyšetrovanie prípadu ďalej pokračuje. Tento paragraf chce Smer ochrániť, podľa Fica je dôležitý pre fungovanie právneho štátu.

Z ústrania opäť na výslnie?

Pred voľbami v roku 2020 sa Gašpar a Kaliňák držali v ústraní. Gašpar po vražde Kuciaka v roku 2018 skončil po šiestich rokoch ako policajný prezident a neskôr úplne opustil políciu. Kaliňák zase prišiel o funkciu ministra vnútra a za Smer prvýkrát nekandidoval. Dnes majú napriek trestnému stíhaniu šance obsadiť významné funkcie.

V prípade, že by Smer ostal v opozícii, majú reálnu šancu stať sa poslancami. Poslanecký mandát podľa zákona zaniká po právoplatnom odsúdení za úmyselný trestný čin. Ak by Smer vládol, mohli by sa dostať do vládnych funkcií. Fico to nevylučuje.

„Tibor Gašpar má všetky predpoklady na to, aby v prípade, že Smer bude súčasťou vlády, sa mohol uchádzať aj o významné exekutívne funkcie,“ rozprával cez víkend predseda Smeru v debate RTVS O päť minút dvanásť.

Minulý týždeň v TA3 Gašpar vravel, že je predčasné odpovedať na to, či bude opäť viesť políciu. Na otázku, či si vie predstaviť, že by sme mali policajného prezidenta, ktorý medzičasom strávil rok vo vyšetrovacej väzbe, odvetil: „Dá sa na to odpovedať rôznym spôsobom. Použijem príklad bývalého prezidenta Václava Havla, ktorý bol tri roky vo väzení a stal sa prezidentom celej krajiny.“

Spoludiskutujúcim Gašpara v TA3 bol kandidát za Progresívne Slovensko, bývalý šéf polície Jaroslav Spišiak, ktorý povedal, že je nemysliteľné, aby sa po voľbách postavil do čela polície, pretože to so straníckou knižkou nejde.

Až po týchto slovách Spišiaka Gašpar vyhlásil, že zákon neumožňuje, aby šéf polície robil politiku, a že on chce prispieť názormi pri tvorbe legislatívy.

Podozrenia z čiernych peňazí a predávania funkcií

Smer v minulosti narýchlo menil kandidátku, bolo to v roku 2006, keď z nej Fico dal vyškrtnúť viacero ľudí blízkych podnikateľovi Fedorovi Flašíkovi, ktorý kedysi robil predvolebné kampane HZDS Vladimíra Mečiara, ale aj Smeru. Flašíkovi ľudia vrátane Moniky Beňovej mali z kandidátky vypadnúť pre nezhody okolo straníckych peňazí, čo Fico odmietal.

Strana Roberta Fica bola zapletená aj do škandálu, že obchodovala s miestami na kandidátke a vládnymi funkciami. Podnikateľ v oblasti energetiky Ľubomír Blaško údajne za dar 32 miliónov korún podľa zmluvy z roku 2002, ktorú podpísal s niekdajším financmajstrom Smeru Flašíkom, získal miesta na kandidátke, funkcie na ministerstvách aj v štátnych podnikoch. Vyšetrovanie za éry Smeru nič nepreukázalo.

Do stratena išlo aj vyšetrovanie nahrávky, na ktorej hlas podobný Ficovi vraví, ako vlastnou hlavou v roku 2002 vybavil pre Smer milióny korún mimo účtovníctva. Fico rozprával o nahrávke ako o podvrhu.

Smer založil Fico v roku 1999 po odchode z SDĽ. Strana vládla s výnimkou 20-mesačnej prestávky vlády Ivety Radičovej od roku 2006 do roku 2020.