Historik: Po revolúcii chceli zrušiť akadémiu vied ako prežitok totality, Mečiarovi nevyhovovala jej nezávislosť
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[Slovenské voľby cez Roberta Fica posilnili vplyv Viktora Orbána v regióne. Maďarský projekt Denníka N Napunk bude ešte dôležitejší a zachránia ho len predplatitelia, ktorých zatiaľ nie je dosť. Podporte kvalitnú a nezávislú žurnalistiku v maďarčine (napunk.sk/2024).]
Slovenská akadémia vied si v tomto období pripomína 70 rokov od svojho vzniku. Pri tejto príležitosti sa Denník N rozprával s historikom Dušanom Kováčom z Historického ústavu SAV o minulosti akadémie vied aj o období, ktoré predchádzalo založeniu inštitúcie v roku 1953. „Dnešná slovenská akadémia považuje za svojho duchovného otca Mateja Bela,“ vraví vedec.
Podľa Kováča na Slovensku panuje „zlá tradícia, ktorá akoby si nevážila vedu. (…) V 50. rokoch sa u nás hovorilo: ‚Ja som baník, kto je viac?‘ Nič proti baníkom, bolo dôležité, ak ľudia dolovali uhlie a pracovali pri vysokých peciach, ale pre krajinu je skutočne najlepšou investíciou, keď investuje do inteligencie a vedy. Všetci deklarujú, že veda je dôležitá, ale napokon sú veda a výskum v štátnom rozpočte vždy na konci.“
V rozhovore sa dočítate aj:
- ako akadémia vied žila spolu s Maticou slovenskou a prečo vznikla slovenská akadémia, ak existovala aj tá československá;
- čo znamená, že SAV vznikla podľa „sovietskeho vzoru“ a kedy sa inštitúcia etablovala;
- ako sa akadémia postavila k Pražskej jari, teda uvoľňovaniu pomerov v krajine, a ako zasiahlo obdobie normalizácie do života vedcov;
- čo pre SAV znamenal vstup Slovenska do EÚ a či si súčasná spoločnosť uvedomuje význam SAV a vedy.
Do akého obdobia siahajú plány na založenie neuniverzitnej vedeckej inštitúcie na našom území?
Skoro do 17. storočia, hoci v tom čase išlo v Uhorsku len o iniciatívy jednotlivcov. V 18. storočí to už boli celkom seriózne pokusy aj na slovenskom území. Dnešná slovenská akadémia považuje za svojho duchovného otca Mateja Bela, ktorý sa snažil založiť učenú spoločnosť. Chcel inštitúciu, ktorá by nerobila vedu, ale – tak ako Francúzska akadémia vied – udržiavala by povedomie o tom, čo sa vo vede robilo. No nič z toho sa nepodarilo. Neskôr sa ešte vyskytli pokusy o založenie Slovenského učeného tovarišstva, povedané v dnešnom jazyku „učenej spoločnosti“.
V nových podmienkach po vzniku Československa sme na Slovensku veľmi rýchlo doháňali to, čo sa za Uhorska nemohlo podariť. V Uhorsku sa v roku 1825 založila Uhorská akadémia vied, ktorá bola – svojím spôsobom – aj slovenskou učenou spoločnosťou. Síce nie národnou, ale Slovensko bolo súčasťou Uhorska. O vzniku uhorskej učenej spoločnosti, teda akadémie vied, sa rozhodlo na sneme v Bratislave. Ako národná slovenská inštitúcia začala fungovať až Učená spoločnosť Šafárikova po vzniku Československa v roku 1926. Potom sa začalo uvažovať o tom, aby slovenská akadémia vied robila aj vedecký výskum. To sa stalo v roku 1942, keď sa založila Slovenská akadémia vied a umení (SAVU).
Prečo akadémia nevznikla už počas prvej Československej republiky? Nešlo o vhodné obdobie na založenie inštitúcie tohto typu?
Obdobie bolo možno vhodné, ale na to, aby vznikla akadémia vied alebo učená spoločnosť, bolo treba ľudí, určitú infraštruktúru a tradíciu.
