Môžeme byť nevďační?
Ako z pozície prijímateľa peňazí efektívne kritizovať zle nastavené pravidlá?
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Prípad Justine Trietovej na festivale Cannes ma celkom potešil. Napriek tomu, že systém financovania kultúry vo Francúzsku bude pre nás ešte veľmi dlho nedosiahnuteľným vzorom, máme spoločné témy.
Čo teda vyviedla francúzska režisérka na najprestížnejšom filmovom festivale, ktorý sleduje celý svet? Prevzala si Zlatú palmu a spustila paľbu. Obula sa do Macronovej neoliberálnej vlády a vyjadrila obavy, že systém štátnej podpory, vďaka ktorému je francúzska kultúra výnimočná, začína byť demontovaný. Urobila to pred svetovými médiami a napriek tomu, že svoje filmy točí vďaka dotáciám štátu. Z víťazného pódia v Cannes navyše odsúdila nerešpektovanie odporu verejnosti voči dôchodkovej reforme.
Médiá si všimli, že francúzsky prezident jej na Twitteri nepogratuloval k výhre ako pred dvoma rokmi režisérke Julii Ducournauovej. Francúzska ministerka kultúry bola šokovaná a Trietovej reč označila za nefér, práve z titulu, že jej víťazný film vznikol vďaka skvelému štátnemu systému podpory kinematografie. Primátor Cannes ju označil za rozmaznané decko, ktoré pokazilo festival.
