Žalospev na jeden krásny knižný festival
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Autorka je spisovateľka
Pred desiatimi rokmi mi moja mama poslala mail: „Dieťa, ty žiješ?!“ Mali sme dohodu, že pri cestách do zahraničia jej každý deň pošlem správu „žijem“. Vtedy mama čakala tri dni. Odpísala som: „Žijem, ale flákam sa po Bratislave s najznámejšími spisovateľmi strednej a východnej Európy a som v eufórii.“ Dnes čítam ten afektovaný mail s jemným pocitom trápnosti, ale pravdou je, že nebyť festivalu BRaK, možno by som nebola spisovateľkou (áno, preto nebudem objektívna).
Predtým sa stávalo, že som išla cez Bratislavu v noci, pokrčená a v nie úplne pohodlnej polohe cestou do Viedne alebo Budapešti. Bratislava, bus station – vyhlasoval vodič a nikto zo spiacich cestujúcich sa nezdvíhal.
Vtedy, pred desiatimi rokmi, som vystúpila prvýkrát. Bola som študentkou ukrajinistiky a mala som za úlohu postarať sa o zahraničných hostí z Ukrajiny. Medzi nimi bol aj môj obľúbený spisovateľ Taras Prochasko, ktorý prišiel do Bratislavy podobne ako ja rozbitým autobusom cez Užhorod. Ako súčasť kontrabandu skrýval na dne svojho batoha ukrajinské cigarety, ktoré sme potom vyfajčili spolu s ďalšími v Randali alebo možno U Vočka. Na prezentácii svojej knihy Z tohto sa dá spraviť niekoľko poviedok Taras Prochasko povedal pár slov, ktoré na mňa zapôsobili tak silno, že som sa o pár rokov neskôr odvážila napísať svoju knihu. Povedal: „Každý má v sebe nejaký príbeh.“
