Štáty nemajú priateľov, iba záujmy

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Nemecko v júni publikovalo národnú bezpečnostnú stratégiu. V súlade s koncepciou Európskej komisie v nej označilo Čínu za „partnera, konkurenta a systémového rivala zároveň“. Môže také niečo vôbec fungovať?

Staré pravidlo hovorí, že „štáty nemajú stálych priateľov, majú iba záujmy“. Vo svetových médiách môžeme čítať udivené i pohoršené komentáre, ako si Čína dovoľuje mať globálne ekonomické i politické ambície. Bolo by však veľmi zvláštne, keby ekonomická a technologická superveľmoc s 1,45 miliardy obyvateľov nemala mocenské ambície. Čo je pre Čínu dôležité a čo nie?

Moderná čínska ekonomika vyrástla na exporte. Hlavnými trhmi sú pre ňu Európska únia a USA. Do Únie v minulom roku vyviezla tovary za 626 miliárd dolárov, do USA za 582 miliárd dolárov (16 percent celkových exportov). Predovšetkým mobily, počítače, spotrebnú elektroniku, ale aj odevy a hračky. Napriek politickej rivalite dosiahli minulý rok čínske exporty do USA a EÚ rekordné hodnoty. Ruský trh je pre Čínu okrajový. Minulý rok tam vyviezla tovary len za 76 miliárd dolárov, čo je čosi vyše dvoch percent celkového exportu. Vpád na Ukrajinu pripravil Rusko o jeho najlepší trh pre ropu a plyn v západnej Európe. Namiesto toho musí predávať ropu a plyn Číne a Indii, a to s podstatnou zľavou. Je teda Čína hlavným víťazom ruského vojnového dobrodružstva? Áno, hodí sa, že podpora Ukrajiny stojí Ameriku veľa peňazí a oslabuje ju. USA možno nebudú tak agresívne zdôrazňovať podporu Taiwanu. Ale ekonomické i vojenské riziká sú veľké. Ak by Rusko vojnu prehralo, mohlo by sa rozpadnúť. Nik nevie, do akých rúk by sa dostal obrovský ruský jadrový arzenál. Narástla by politická a ekonomická nestabilita v bývalých sovietskych republikách v Strednej Ázii, teda v regióne, s ktorým Čína susedí. Má tam svoje záujmy, trhy i obchodné cesty. Chce tam upevniť svoju sféru ekonomického vplyvu, investovať a zarábať. Nie riešiť nepokoje.

No aj prípadné ruské vojenské víťazstvo je pre Čínu problém. Severný sused by sa stal príliš sebavedomým. Okrem toho by ešte viac narástla polarizácia medzi USA a Európou na jednej a Čínou na druhej strane. Určite by to postihlo čínsky export na jej najbohatšie trhy. Únia aj USA by mohli zaviesť ďalšie obmedzenia na čínske dovozy. Lacnejšia ropa z Ruska je prirodzene fajn, ale zďaleka Číne nenahradí prípadné straty zo zahraničného obchodu s USA a Európskou úniou. Vymeniť bohaté trhy v USA a Európskej únii za chudobný ruský trh nie je žiadne terno. Čínskych vodcov môžeme upodozrievať z hocičoho, len nie z toho, že nepoznajú kalkulačku. Výroba pre americký a európsky trh dáva prácu miliónom Číňanov. Ak by sa z hocijakej príčiny obmedzil čínsky export, čínski pracujúci by mali menej práce a pomalšie by im rástol aj príjem. To čínska vláda a komunistická strana určite nechcú. Kým v USA si voliči môžu vybrať až z dvoch politických strán, v Číne je strana len jedna. Svoju legitimitu čerpá z veľmi úspešnej ekonomickej transformácie, ktorá počas dvoch generácií zmenila chudobnú krajinu na svetovú superveľmoc. Čínska vláda má u svojho obyvateľstva vysoký kredit. Aspoň zatiaľ. Ak by sa však ekonomický rozvoj spomalil alebo dokonca zastavil, ľud by si možno kládol nepríjemné otázky o schopnostiach strany a vlády. Pre Čínu je preto najvýhodnejšie konflikt na Ukrajine čo najrýchlejšie zastaviť. V tomto svetle treba vidieť aj návštevu čínskeho prezidenta v Moskve. Rusku síce vyslovil slovnú podporu, ale dodávky zbraní neposkytol. Navyše Čína, aspoň formálne, komunikuje svoj mierový plán aj Ukrajine.

Ekonomické i mocenské súperenie USA a Číny je faktom. Prezident Biden používa dnes voči Rusku i Číne ostrú rétoriku a podporuje Ukrajinu dodávkami zbraní. Otázkou je, dokedy to potrvá? O peniaze ide vždy až v prvom rade. Rivalita a vojenský konflikt nie je to isté. Republikáni svojim voličom hovoria, že podporu Ukrajine treba obmedziť a peniaze investovať doma. Je to legitímna otázka. Najmä pred voľbami. Voličov v Texase či Alabame Ukrajina až tak nezaujíma. Podobne ako Čína, ani USA z vojenskej i politickej porážky Ruska nemajú veľa čo získať – len problémy.

Pre Čínu i USA je ruský vpád na Ukrajinu nečakanou nepríjemnosťou, ktorá komplikuje ich vzájomné súperenie i spoluprácu v globálnej ekonomike. Pre obe superveľmoci ide o zástupný konflikt. Ešte väčším problémom je vojna pre Európsku úniu. Núti ju síce do potrebnej, ale veľmi drahej energetickej transformácie a vysokých výdavkov na zbrojenie. Vysoké náklady môžu postupne ochladiť ochotu kľúčových hráčov podporovať bojujúce strany. Prevládne snaha zmraziť vojnový konflikt. V minulých zástupných vojnách v Kórei a vo Vietname však trvalo roky, kým sa kľúčoví hráči dohodli.