Denník N
Roman Pataj
Správy vybral a komentoval Roman Pataj
1. Fico sa teší, ale je to Smer, kto nakoniec prehrá
Zuzana Čaputová sa nepokúsi na budúci rok obhájiť prezidentský mandát. Oznámila to v utorok v Prezidentskom paláci bez možnosti klásť jej novinárske otázky. Jej vysvetlenie sa dá zhrnúť do vety, že už ďalej nevládze. Nie je to dobrá správa, ale Slovensko sa nezrúti.
Prečo je to zlé
Zuzana Čaputová nekončí preto, že by zlyhala, ani preto, že je nepopulárna. Práve naopak. Je výbornou prezidentkou a s pomerne výrazným náskokom aj najdôveryhodnejšou političkou v krajine. Opustiť v takejto situácii svojich voličov je málo vídané. Prirovnanie k novozélandskej premiérke sedí len čiastočne – za Jacindou Ardernovou nestál pripravený zástup nedemokratických a antisystémových politikov uchopiť moc a zneužiť ju.
Problémom je aj fakt, že ide o druhého demokratického prezidenta v poradí, ktorý sa vzdal v polovici cesty. To isté spravil aj Andrej Kiska. Už v jeho prípade išlo o chybu, ktorá hrozila oslabením autority prezidentského úradu. To sa, našťastie, nepotvrdilo práve vďaka Zuzane Čaputovej, ktorá mu dodala dôstojnosť a vážnosť. Lenže aj ona ju teraz oslabuje, pretože časť verejnosti si môže povedať, že sa o túto dôstojnosť a vážnosť neoplatí bojovať ďalej.
Vie si niekto predstaviť, že by sa rovnako zachoval Robert Fico alebo iný politik jeho razenia? Neexistuje. Najvyššej ústavnej funkcie by sa držali do poslednej chvíle, pretože znamená moc a oni po nej túžia, aby Slovensko prispôsobili svojmu obrazu.
Do tretice ide o zlyhanie pri pohľade na Čaputovej protivníkov, ktorí teraz oslavujú – Fico, Blaha, Matovič, Uhrík a ďalší sa utvrdili, že obhadzovanie špinou, vulgárnosť, lži, podlosť a zákernosť sa v politike oplatia. Aj v prípade, ak nezohrali v prezidentkinom rozhodnutí úlohu.
Neobstojí ani tvrdenie, že Čaputová čelila bezprecedentnému tlaku. To sa dá povedať o Michalovi Kováčovi za Mečiara. Aj proti Andrejovi Kiskovi Fico zneužil mocenské orgány štátu. Útoky na prezidentku boli odporné, je hanebné, že sa stali normou, ale nedialo sa to prvýkrát.
Prečo je to dobré
Tak ako nechceme, aby nás ošetrovali vyhorení lekári a aby naše deti učili vyhorení učitelia, nechceme ani, aby nás zastupovali vyhorení politici. Ak Zuzana Čaputová naznačuje, že je to jej prípad, treba ju počúvať. Ak už nevládze funkciu vykonávať plnohodnotne, je lepšie pre ňu aj pre republiku, ak prenechá miesto iným. V takom prípade treba oceniť jej odvahu priznať sa, že už nevládze. Mnohí na jej mieste by vyhrali voľby a ďalších päť rokov by išli na pol plynu.
Pred piatimi rokmi málokto veril, že Zuzana Čaputová v prezidentských voľbách zvíťazí. Možno tomu neverila ani ona. Navyše bola pre väčšinu spoločnosti takmer neznáma. Robiť tragédiu z odchodu jednej političky, ktorá vyrástla takto rýchlo, nie je namieste. Nikde nie je napísané, že jej príbeh nedokáže zopakovať niekto iný a vytrvalejší.
Sila demokracie spočíva v tom, že jej prívrženci politikov považujú za svojich reprezentantov, nie za modly. Tým sa vyznačujú skôr zástancovia nedemokratického tábora.
Demokracia predčasný koniec Zuzany Čaputovej v politike zvládne. A hoci sa Robert Fico teší, bude to jeho Smer, kto odchod svojho predsedu neprežije, pretože celá strana je závislá od jedinej osoby. A to sa skôr či neskôr stane.
Nie je dôvod na znechutenie, paniku a apatiu. Ďalej treba chodiť voliť, demokracia sa Zuzanou Čaputovou nekončí.
2. To najhoršie, čo Súmračná dala
Smer má hotový zoznam kandidátov do parlamentných volieb. Na schválenie ho straníckym orgánom poslal predseda Robert Fico. Zatiaľ ukázal len prvých deväť mien. O strane vypovedajú všetko rovnako ako sprievodný text, ktorý Fico napísal.
O kandidátke tvrdí:
- Zostavoval som ju ľudsky, nie mocensky.
- Bral som na zreteľ lojalitu ľudí v poslaneckom klube, ktorí nezradili.
- Navrhujem aj nových ľudí, ktorí sa osvedčili.
V týchto troch vetách sa zračí demokratický charakter strany – Fico osobne kandidátku „zostavil“, „bral zreteľ“ a „navrhoval“.
Aký proces, taký výsledok. Jednotkou bude, prirodzene, predseda.
Dvojkou Juraj Blanár, ktorého hlavnou devízou je bezhraničná lojalita.
Tretie miesto si „vyhulvátil“ Ľuboš Blaha.
Štvrté si vyslúžil nevýrazný Richard Takáč.
Piate Ladislav Kamenický – jediný „ekonóm“, ktorý Smeru zostal.
Šieste Erik Kaliňák za snahu pri výrobe straníckych videí.
Na siedmom to začína byť zaujímavé – Robert Kaliňák. Vracia sa minister vnútra, za ktorého políciu ovládla mafia.
Na ôsmom najprijateľnejší z celej partie Jaroslav Baška.
Na deviatom ho vzápätí vyvažuje Tibor Gašpar, o ktorom platí to isté čo o staršom Kaliňákovi.
Najlepšie, čo sa dá o kandidátke Smeru napísať, je zopakovať pointu prvej časti newsfiltra – choďte v septembri voliť, ak nechcete, aby vám títo ľudia vládli. Ak uspejú, bude to veľmi zlé, ale dá sa tomu ľahko zabrániť.
3. V súkromí neštandardný, v politike omylom
Predseda Národnej rady Boris Kollár v utorok nečakane zvolal brífing. V pozvánke sa písalo „reakcia na kauzu Barbora Richterová“.
List poslancom. Ide o jednu z mnohých Kollárových partneriek a matku dvoch z jeho mnohých detí. Svojho bývalého partnera už mesiace obviňuje, že sa nestará o deti a podobne. Najnovšie v utorok poslala list všetkým poslancom parlamentu, v ktorom pokračovala v útokoch.
Okrem iného v ňom opisovala incident z roku 2012, počas ktorého malo dôjsť z Kollárovej strany k násiliu.
V liste tiež oznámila, že 20. júna podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, lebo sa bojí o seba a svoje deti. Z kontextu je zrejmé, že neznámym páchateľom je podľa nej Kollár. Richterová v trestnom oznámení tvrdí, že ju niekto sleduje.
Zbitá ex. Líder Sme rodina vzápätí zavolal novinárov a postavil pred nich svedkyňu onoho incidentu Patríciu Vittekovú. Nechal ju, nech porozpráva, čo sa pred 11 rokmi v dome na Floride udialo.
V jej verzii Kollárova expartnerka hodila cez celú miestnosť ich malého syna, ktorý v tom čase ešte nechodil. Len zázrakom sa mu nič nestalo, ale súčasný predseda parlamentu ju potom zbil. On to priznal.
Okrem toho tvrdil, že Richterová ho očierňuje, lebo ju za to niekto platí, aby ublížila jeho politickej kariére. Tým niekým by mohol byť Zoroslav Kollár. Popritom mu bráni v kontakte s deťmi. Emocionálne rozkolísaný Kollár potom odišiel.
Toľko základné fakty z Národnej rady Slovenskej republiky.
Tu trpia deti. Akokoľvek intenzívny je pocit trápnosti, že druhý najvyšší ústavný činiteľ zatiahol svoj bulvárny život priamo do parlamentu, treba upozorniť, že sa bavíme o neplnoletých deťoch, ktoré trpia bez ohľadu na to, kto z páru je na vine. Bagatelizovať tento rozmer prípadu by bola chyba.
Kollár sa snaží vyvolať súcit opisom, ako jeho partnerka takmer zabila dieťa, ale prečo sa po takej skúsenosti nepokúsil chrániť ho a uspokojil sa s tým, že (podľa neho) nebezpečná osoba vychováva jeho dieťa ďalej, to nemal ambíciu vysvetliť.
„Je to len reakcia na devastačný expartnerský konflikt, ktorý narúša, koroduje jeho vytvorenú predstavu o sebe, ako o neštandardnom, ale príma chalanovi. Toto nie je o tom dieťati,“ tvrdí o Kollárovej reakcii Ida Želinská.
A trpí aj Sme rodina. Dôležité sú aj politické súvislosti. Bulvár prepiera Kollárov súkromný život práve na základe Richterovej tvrdení. Pre muža, ktorý si vybudoval imidž na tom, že síce má veľa detí aj žien, ale príkladne sa o ne stará, ide o problém. Preferencie Sme rodina sa navyše pohybujú neďaleko piatich percent.
Sme rodina si uvedomuje kontrast medzi svojou konzervatívnosťou a životom svojho predsedu. Preto si vymysleli heslo „V súkromní neštandardný, v politike normálny“.
Lenže to, samozrejme, nemôže byť pravda. Ak je niekto neštandardný až tak veľmi ako Kollár, tvrdiť, že ako konzervatívny politik môže byť „normálny“, je pokrytectvo. Prekvapuje jedine, že Kollárovi jeho osobný život môže uškodiť až po toľkých rokoch.
A trpí aj parlament. To, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky na jej pôde rieši svoje súkromné škandály, je jednoducho hanba pre celý parlament.
Jednou vetou:
4. Parlament schválil zmenu financovania RTVS po tom, ako sa od júla zrušia koncesionárske poplatky, od budúceho roka bude dostávať nárokovateľný príspevok zo štátneho rozpočtu vo výške 0,17 % HDP.
5. Poslanci prelomili prezidentkino veto a opäť schválili novelu zákona o nájomnom bývaní, okrem iného zabezpečí sedemročné funkčné obdobia manažérom v agentúre nájomného bývania, ktorých bude ťažké odvolať.
6. Do SaS sa vracia Jana Kiššová, kandidovať bude z 30. miesta, zo strany odišla v roku 2019.
7. NAKA po víkendovom zásahu v Leopoldove obvinila muža z terorizmu, našli uňho aj výbušniny a o svojich plánoch písal na internete, informujú Aktuality.
8. Ministerstvo pre investície spustilo prvú výzvu z nových eurofondov z Fondu na spravodlivú transformáciu, je zameraná na podporu stredných odborných škôl, aj v regióne Hornej Nitry, kde sa končí ťažba uhlia, na výzvu je vyčlenených 46 miliónov eur.
9. Parlament v treťom čítaní neschválil návrh zákona o turistických trasách, zákon mal do legislatívy dostať problematiku turistického značenia, ktorá v nej chýba.
10. Organizátor súťaže Poklady Slovenska udelil špeciálny grant Domu Albrechtovcov v Bratislave, ktorý v rekordnom hlasovaní verejnosti skončil na druhom mieste, okrem obnovy gotických nástenných malieb v Starej Haliči tak bude možné pokračovať aj v rekonštrukcii tejto historickej budovy, obe pamiatky získajú 30-tisíc eur.
FB status:
Tento deň – s vysokou pravdepodobnosťou – nebude dobrým dňom pre duševné zdravie demokratického voliča.
Vec sa má tak, že v základoch tohto štátu založeného Vladimírom Mečiarom je zakódované, že ak na jeho čele nejakou šťastnou náhodou stojí politik/politička, ktorý je prodemokratický/á, prozápadný/á a nedajbože liberálny/a, tak on a jeho/jej rodina sa automaticky stáva obeťou masívnej šikany, od politických špičiek až po najhlbšie hlbiny elektorátu.
Neviem, či si takúto tradíciu pestuje ešte nejaká iná krajina, ale my sme si skrátka tento štát vybudovali takto.
V každom prípade, treba sa pani prezidentke pekne poďakovať, že to vydržala aspoň jedno volebné obdobie a netreba sa rúcať. Málokto by vydržal to, čo musela vydržať v tejto samčej krajine ona.
Treba urobiť všetko pre to, aby sme tieto pomery zvrátili.
Defetizmus nám fakt nepomôže. Ani nejaké ochkanie a kverulovanie, že nie je koho voliť.
Lebo je.
Ahoj!
Zaujímavé články:
Je zrejmé, že to, ako veci interpretujú Robert Fico a jemu podobní, osobne veľmi neovplyvním. Zároveň si myslím, že interpretácia, že ma vyštvali z politiky, nesedí. Už piaty rok s jeho politikou poctivo zápasím. A teda, ja nikam neodchádzam, tomu by mohol aj Robert Fico rozumieť.
Zuzana Čaputová v rozhovore s Beatou Balogovou. (sme.sk)
Pre politikov demokratického tábora a aj budúceho prezidenta či prezidentku musí skúsenosť s útokmi Fica znamenať, že sa na to ešte lepšie pripravia. Návod ukazuje premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor. Jeho irónia, nadhľad a humor fungujú aj na najdrsnejších klamárov v parlamente. Teda ich asi nezastavia, ale verejnosť povzbudia a najmä sa zdá, že on si ich nepúšťa pod kožu.
Matúš Kostolný o rozhodnutí prezidentky. (dennikn.sk)
Citát:
Zuzana Čaputová
Shooty:
Posledné slovo Braňa Bezáka:
Nežijeme vo feudalizme, kde abdikácia panovníka mení mocenské pomery a smerovanie krajiny.
Na druhej strane však nepochybne platí banálne tvrdenie, že politik, ktorý odíde, prenecháva šancu zmeniť krajinu na svoj obraz tým, ktorí neodídu.
Nie je teda náhoda, že jeden z tých dlhodobo mocensky najúspešnejších politikov sa do slovenského politického slovníka zapísal okrem iného vetou: „Pán prezident, ty buď kľudný, ja nikam neodchádzam.”
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
