štvrtok

Holá pravda o Milote Havránkovej

Každý, kto sa čo i len trochu profesionálne obtrel o fotografiu, ju zaručene pozná. Milota Havránková je pojem. Fenomén. Ikona. Nech to však znie akokoľvek absurdne, s rovnakou istotou sa dá tvrdiť, že takmer nikto nevie, čo vlastne za celý život urobila. Pražská výstava to konečne ukázala.

Milota Havránková – z cyklu Oživenie, 1979

Možno je to preto, ako na človeka pôsobí. Ohromí vás. Svojou podmanivou energiou vás skrátka dostane. V prvom momente sa cítite priam poctený, že ste v jej blízkosti. Akoby sa okolo nej čosi zvláštne vznášalo. Možno je to spôsob, akým hovorí: „Mala som bláznivý život,“ a vy na malú chvíľu uveríte, že čosi z neho sa na vás nalepí.

Keď začína komentovanú prehliadku svojej prvej poriadnej retrospektívy v Galerii hlavního města Prahy na Staromestskom námestí, študentky fotografie si mobilom fotia jej topánky. Je neprehliadnuteľná. Ako vždy.

Ako vždy zanietene rozpráva, ale málokedy sa obzerá späť. Akoby sa stále snažila dovidieť do budúcnosti, čo sa jej, napokon, neraz podarilo. Takto ju pozná väčšina ľudí, ktorí sa zaujímajú o fotografiu. A ešte ako tú, čo s fotografiou experimentuje. „Už ma s tým všetci štvú,“ hovorí na to Milota Havránková rázne.

„Aký experiment? Veď to je moja celoživotná práca, to nie je žiaden pokus. Fotografiu milujem. A preto som ňou musela prejsť z každej strany. A mala som pritom šťastie – lebo som mohla zažiť celý ten fascinujúci prerod fotografie od analógu k digitálu, s ktorým sa menil aj názor na ňu. To sa už dnes nedá, cesty sú vyšliapané.“

Výstava MILOTA sa v Galerii hlavního města Prahy končí v nedeľu 17. januára komentovanou prehliadkou v prítomnosti Miloty Havránkovej, kurátorky Nadie Rovderovej a spoluautorky koncepcie výstavy Anny Varteckej. Foto - GHMP
Výstava MILOTA sa v Galerii hlavního města Prahy končí v nedeľu 17. januára komentovanou prehliadkou v prítomnosti Miloty Havránkovej, kurátorky Nadie Rovderovej a spoluautorky koncepcie výstavy Anny Varteckej. Foto – Peter Anderovský

Milota Havránková, z cyklu Autoportrét, 1990.
Z cyklu Autoportrét, 1990

Moja tvorba, to som ja

S tým, že ju každý pozná, ale málokto skutočne vie, ako vyzerá jej štyridsaťročná tvorba, vyrukuje sama. Nie je to sťažnosť ani ľútosť. Hovorí to ako prostý fakt, za ktorým je niekoľko dôvodov.

„Málokto sa ma predtým na niečo pýtal. A ja som bola vždy príliš mĺkva, aby som o svojich fotografiách hovorila, a neskôr zas príliš hrdá. Kunsthistorici nadobudli pocit, že si moju tvorbu vedia vysvetliť aj sami, a ja som ich v tom nechala. Marginalizovali ma. Vždy sa z mojej tvorby niečo vytiahlo, čo sa hodilo, ale kontext unikal. Možno aj to je dôvod, že zmysluplná výstava prišla až teraz,“ hovorí. Nepopiera však, že by na tom tiež nemala časť „zásluh“, hoci len nevedomých.

„Raz mi jeden človek povedal, že pôsobím ako namyslený jedinec, ktorý má všetko a nikoho nepotrebuje. Asi na tom niečo bude. Ale ja by som nikdy navonok nikoho nezaťažovala s tým, aké to bolo všetko pre mňa komplikované. Načo. Veď o všetkom hovorí moja tvorba. Môj životný príbeh. Mapovala som pocitový svet, ktorý som prežívala.

Zážitky a vzťahy, aké som mala s blízkymi ľuďmi. Lebo len v týchto súvislostiach som cítila, že fotografia môže mať dušu. Dívate sa, hľadáte, nachádzate, vytvárate – niečo v sebe. Nestačí zreprodukovať holú skutočnosť. To odfotí každý. Ak chcete niečo fotografiou povedať, musí to byť v prvom rade vaša holá pravda.“

Jej príbeh na stenách galérie nie je popisný. Je to vizuálna smršť. Zážitky nie sú žiadnymi obrázkami z dovolenky a ak vám o nich autorka neporozpráva, môže sa stať, že počas tých štyridsiatich rokov stratíte niť. Nečudo. Vždy, keď si už myslíte, že „to máte“, ona sa zmení. Nič vám nedaruje. Našťastie, v galérii to vyriešila tenká červená linka, ktorá sa tiahne stenami a všetko, čo na nich visí, spája dohromady ako krvný obeh. Sem-tam natrafíte na červené stoličky. Mohlo by sa zdať, že slúžia na oddych. Ale na to by asi Milota Havránková nepristúpila. Skôr to budú stoličky pre ňu – pre režisérku svojho príbehu.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk