Tomáš Vasilko
V čase, keď najmä britské médiá minútu po minúte sledujú hľadanie piatich stratených ľudí v miniponorke, ktorí si chceli pozrieť Titanic, prebieha podobné pátranie aj pri gréckych vodách.
Aj keď tu je už šanca nájsť niekoho živého takmer nulová.
Na palube rybárskej lode, ktorá minulý týždeň stroskotala v gréckych vodách, mohlo byť až 700 migrantov, z ktorých zatiaľ zachránili 104 osôb a našli 82 tiel obetí. Zvyšných asi 500 ľudí je stále nezvestných.
Veľmi pravdepodobne sa táto tragédia stane počtom obetí najhoršou za posledných osem rokov v Stredozemnom mori. Väčšia už bola iba tragédia v apríli 2015, keď stroskotala pri talianskom ostrove Lampedusa loď, na palube ktorej bolo podľa dodatočných zistení asi až 1100 ľudí.
Vtedy sa zachránilo iba 28 osôb a bol to neoficiálny začiatok migračnej krízy, keď do Európy cez Stredozemné more prichádzali státisíce ľudí.
Pozreli sme sa na to, či sa črtá podobná kríza ako v rokoch 2015 a 2016 aj teraz. Zatiaľ to tak nie je, no počet ľudí, ktorí prešli cez Stredozemné more, aj počet tých, ktorí pri tom zahynuli, je tento rok zatiaľ najvyšší od roku 2017.
Koľko migrantov chodí cez more
Podľa údajov Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) sa cez Stredozemné more doplavilo po mori do Európy od začiatku roka do mája 65-tisíc ľudí. To je dvakrát toľko ako v rovnakom čase v roku 2022.
Veľmi podobné číslo bolo aj v roku 2017. Počet ľudí, ktorí prichádzajú do Európy cez Stredozemné more, je však stále výrazne nižší ako v rokoch 2015 a 2016. V prvom zmienenom roku to bolo vyše milióna ľudí.
Hlavné dôvody
Migračnú vlnu sa podľa Guardianu podarilo zastaviť dohodami EÚ s Tureckom aj s Líbyou, vďaka ktorej sa líbyjská pobrežná stráž snaží zastavovať migrantov. Prečo teda teraz ich počet znova narastá?
Dôvodov, prečo sa znova ďalšie tisíce ľudí snažia dostať od Európy touto riskantnou cestou, je niekoľko. Podľa Economistu, ktorý sa odvoláva na európsku agentúru Frontex, je jedným z nich koniec pandémie covidu-19, počas ktorej sa pohyb - aj ten nelegálny - výrazne obmedzil.
Takisto je momentálne do veľkej miery zatvorená balkánska trasa z Turecka cez Grécko a balkánske krajiny do EÚ.
Mnohí migranti to tak skúšajú dlhšou a nebezpečnejšou námornou cestou cez centrálne Stredomorie. Hlavnou krajinou príchodu už nie je Grécko ako v roku 2015, ale Taliansko (tak je to však už niekoľko rokov). Aj na taliansku Sicíliu smerovala loď plná migrantov, ktorá sa potopila pri pobreží Grécka a - ako naznačujú dôkazy - pod dohľadom gréckej pobrežnej stráže.
A fishing vessel was in distress off Malta's coast and no rescue was launched for another 3 days.
A persistent problem in the Mediterranean is the disregard of international maritime law by European states; sometimes leaving migrant ships in distress. https://t.co/TvlnOGDPPw pic.twitter.com/cQQ2oG77pk
— NBC News (@NBCNews) June 11, 2023
Mnohí migranti prichádzajú na väčších lodiach. Tie skôr vydržia ťažkú cestu, no sú preplnené. K nešťastiam prichádza menej často, no keď sa tak stane, je obetí oveľa viac.
Ako dodáva Economist, mimovládky, ktoré sa tejto téme venujú, hovoria, že dôvodom je aj zlá ekonomická situácia v Tunisku a nepriateľské nastavenie miestnej vlády voči migrantom na území tejto severoafrickej krajiny. Práve z Tuniska a zo západnej Líbye smerujú migranti po mori do Talianska najčastejšie.
Predminulý týždeň sa predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová snažila dohodnúť s tuniským prezidentom Kaisom Saiedom na spolupráci s manažovaním migrantov, za čo by dostalo Tunisko výhodnú pôžičku, ktorá by pomohla krajine.
Ďalší dôvod je, že sa zmenila situácia v Líbyi, ktorá znova vyhovuje pašovaniu ľudí.
Koľko ich zahynulo
To, že ide o životunebezpečný pokus, dokazuje nasledujúca štatistika. Podľa údajov Medzinárodnej organizácie pre migráciu od roku 2015 zahynulo alebo sa pri pokuse o prechod Stredozemného mora stratilo viac ako 27-tisíc ľudí. Reálne to však môže byť ešte viac, pretože o mnohých utopených ľuďoch sa jednoducho nevie.
Tento rok je to zatiaľ vyše 1100 ľudí a v tomto čísle ešte nie je zarátaných asi 500 nezvestných ľudí na stroskotanej lodi pri Grécku. Počet obetí trasy, ktorá sa považuje za najnebezpečnejšiu cestu pre migrantov na svete, môže byť najvyšší od roku 2017 (naznačujú to štvrťročné čísla).
Podľa IOM za tým môže byť okrem nárastu počtu migrantov aj to, že pobrežné stráže južanských štátov často váhajú alebo odkladajú pomoc pre migrantov na chatrných lodiach.
"Váhanie so štátom vedených záchranných prác v centrálnom Stredomorí bolo faktorom pri najmenej šiestich incidentoch v tomto roku, ktoré viedli k úmrtiu prinajmenej 127 ľudí. Úplná absencia odpovede v siedmom prípade stála životy najmenej 73 migrantov," napísala Medzinárodná organizácia pre migráciu v správe za prvý štvrťrok.
Ako reaguje niekedy pobrežná stráž, keď stretne loď s migrantmi, vidno napríklad na tomto videu pri Grécku
Have you ever thought or asked why each months hundreds of #migrants drown in #Mediterranean sea coming to Europe?! See this is how it works. pic.twitter.com/7kmx2vq7Gr
— Ishaq Ali Anis (@Ishaqalianis) June 20, 2023
Takisto možnosti záchrany migrantov na mori zo strany mimovládnych organizácií sa podľa IOM "výrazne znížili". Vlády hovoria, že mimovládky sa tým, že vyhľadávajú lode s migrantmi často už pri africkom pobreží a zachraňujú ich, de facto spolupodieľajú na nelegálnom pašovaní ľudí.
V marci v Taliansku zadržali loď Louis Michel mimovládky, ktorú financuje britský umelec Banksy, pretože jej posádka údajne porušila pravidlá pre podobné záchranné misie. Ďalšiu loď zadržali vo februári. Na inú loď koncom marca strieľala líbyjská pobrežná stráž.
Kto chodí cez more
Tým, ako sa zmenil tok ľudí cez Stredozemné more (namiesto do Grécka chodia do Talianska), sa zmenila aj národnosť migrantov, ktorí takto cestujú. Kým v roku 2016 chodili cez more podľa IOM najčastejšie Sýrčania, Afganci či Iračania, teda ľudia z Blízkeho východu a Ázie, ktorí žili vo vojnou či nepokojmi ohrozenej krajine, teraz sú to ľudia z iných štátov.
Podľa tohtoročnej štatistiky najviac ľudí, ktoré prejdú Stredozemné more, pochádza z Pobrežia Slonoviny, Guiney, zo Sýrie, z Egypta, Pakistanu či Bangladéša. Je to teda zmes krajín zo subsaharskej Afriky, severnej Afriky a z Ázie, niektoré sú relatívne bezpečné, čo však ešte neznamená, že v jednotlivých prípadoch by migranti nemohli dostať azyl.
Sýrčania či Afganci sa podľa Frontexu stále snažia dostať balkánskou trasou.
Žiadatelia o azyl v EÚ
Pri číslach o migrácii treba rozlišovať, či hovoríme o migrantoch, ktorí prekračujú Stredozemné more, alebo o celkovom počte žiadateľov o azyl v štátoch Európskej únii. V tom druhom prípade údaj v roku 2022 dosiahol takmer milión žiadostí, najviac od roku 2016.
Vidno tu výraznejší nárast ako počet ľudí, ktorí vlani prišli cez more. To naznačuje, že žiadatelia o azyl sa do EÚ dostanú väčšinou iným spôsobom.
Národnosť žiadateľov o azyl v roku 2021, čo sú posledné známe čísla podľa Eurostatu, zostáva podobná ako roky predtým. Sú to Sýrčania, Afganci, Iračania či obyvatelia Pakistanu.
Nedávno sa krajiny EÚ dohodli na prelomovej dohode, ktorá má pomôcť zvládať manažovanie migrantov. Hovorí, že krajiny by v čase výnimočnej situácie mali pomôcť najviac zasiahnutým štátom ako Grécko a Taliansko buď prijatím istého počtu žiadateľov o azyl, alebo - ak s tým nebudú súhlasiť - zaplatením sumy 20-tisíc eur za migranta.
Krajiny si však presadili, že samy budú rozhodovať o tom, či domovská krajina žiadateľa je bezpečná na to, aby azyl nedostal a mohli ho vyhostiť.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
