Čo môže Fico urobiť po voľbách, keď už videl Kaliňáka za mrežami

Robert Fico stojí v triede pred tabuľou, na ktorú má napísať päť najdôležitejších vecí, ktoré sa naučil v škole. Zadanú úlohu si upraví, vraj napíše päť slov, ktorými sa od mladosti riadi a vždy mu to prinieslo, čo malo.

“Trpezlivosť vždy červené ruže prináša,” zaznačí kriedou a ešte pridá iniciály RF.

Prečo práve toto? pýta sa režisérka Lucia Kašová predsedu Smeru počas nakrúcania do dokumentárneho seriálu Expremiéri.

„Lebo som si to v živote vyskúšal. Keď je človek trpezlivý a dá do toho projektu alebo do nejakého cieľa všetko, čo má dať, tak trpezlivosť s elementárnou mierou pracovitosti a pripravenosti, vždy tú červenú ružu prinesie,” vysvetľoval jej Fico v lete 2018, keď Smer vládol, ale predsedom vlády už bol Peter Pellegrini, ktorý teraz kandiduje za svoj Hlas.

Ficovi sa krédo osvedčilo aj v prípade vyšetrovaných korupčných káuz. Trpezlivo opakoval verejnosti, aké sú vraj zmanipulované, až sa mu podarilo presvedčiť veľkú časť ľudí, že to tak je napriek tomu, že podľa doterajších dôkazov nejde o vyfabulované prípady a vyše 40 zločincov z čias vládnutia Smeru už bolo odsúdených.

Vytrvalosť, vôľa a snaha sa Robertovi Ficovi napokon vyplatili. Smer podľa predbežných výsledkov vyhral voľby s necelými 23 percentami a má najbližšie k tomu, aby zostavil novú vládu. Po vyše troch rokoch sa tak môže strana vrátiť k moci a Fico štvrtýkrát zasadnúť do premiérskej stoličky.

Na zásahy stačí 76 hlasov

Ak utvorí vládu, jednou zo zásadných vecí bude, čo spraví v oblasti právneho štátu – ako zakročí voči polícii, prokuratúre a súdom, ktorým sa už mesiace vyhráža pre politicky citlivé kauzy. Ich rozviazané ruky sa stali predmetom Ficovho záujmu na jeseň 2020, keď za vlády Igora Matoviča prišla prvá vlna zadržaní a vo veľkom sa začali vyšetrovať podozrenia z korupcie na najvyšších miestach.

Pozreli sme sa na teoretické možnosti, čo môže Fico spraviť, ak bude chcieť ochrániť seba a jemu blízkych ľudí, aby neboli vyšetrovaní, prípadne súdení. Na zásahy nepotrebuje ani ústavnú väčšinu 90 hlasov.

Ak sa mu podarí utvoriť koalíciu, 76 poslancov stačí aj na najzávažnejší zásah – zrušenie špeciálnej prokuratúry a súdu.

Takýto krok spomínal bývalý minister vnútra Robert Kaliňák na odpočúvanej poľovníckej chate koncom leta 2021 v prítomnosti oligarchu blízkeho Smeru Miroslava Bödöra. Fico na chate zase rozoberal, ako sa chystá na pomstu.

Fico: „Pomsta musí mať mieru aj kvality, aj inteligencie.“

„Chlapci, ja som na všetko pripravený a chcem vám povedať, že ja si napriek tomu, že som strašne uťahaný, je toho veľa, lebo ťahám veci od rána do večera aj za všetkých, ja si nechávam desať percent na pomstu. Lebo mne tiež teda ubližujú strašným spôsobom, mojej rodine,“ hovoril Fico v prepise odpočúvania.

V čase týchto schôdzok Fica a spol. boli ešte vo vyšetrovacej väzbe bývalý policajný prezident, súčasný kandidát Smeru Tibor Gašpar a Bödörov syn Norbert.

Gašparov syn, advokát Pavol Gašpar na chate odpovedal Ficovi, že si na pomstu necháva 110 percent.

„Tá pomsta musí mať nejakú mieru aj kvality, aj inteligencie,“ upozorňoval Fico. Bödör starší mu vravel: „Robo, vždy si bol k nim taký tolerantný.“

Ako si to v Smere môžu predstavovať po voľbách, naznačuje citát Kaliňáka z chaty. „To všetko, čo sa tu dnes deje, má životnosť tri roky. Potom normálne príde akože rehabilitačný proces, kde sa normálne prijme špeciálny zákon o porušovaní ľudských práv v časoch Igora Matoviča, všetky pokuty sa zrušia, čo ľudia dostali za rúška, a všetky veci pôjdu do p..e (…) špecializovaný (súd – pozn. red.) sa zruší a všetko pôjde do p..e.“

Zrušiť špeciálnu prokuratúru a súd nie je jednoduchý krok, keďže sme súčasťou Európskej únie a pravdepodobne by to narazilo na odpor. Špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica však môžu odstaviť aj inak a jeho podriadených začleniť pod Maroša Žilinku.

Volebný program Smeru nedáva odpoveď na to, čo má predseda strany s premiérskymi ambíciami v pláne po tom, ako mu počas tohto volebného obdobia prvýkrát v živote hrozil pobyt za mrežami. Súd sa napokon návrhom na jeho väzobné stíhanie v kauze Súmrak nezaoberal, lebo to nepovolil parlament, podržali ho Sme rodina a dve poslankyne OĽaNO. Putá však mal už jeho najbližší spolupracovník Robert Kaliňák, ktorý vo vyšetrovacej väzbe strávil tri týždne.

Prípad Súmrak, v ktorom Fica a Kaliňáka zbavila obvinenia generálna prokuratúra pomocou paragrafu 363, sa stále vyšetruje, a preto nemajú istotu, že nebudú trestne stíhaní. Podstatou prípadu sú podozrenia, že zneužívali políciu a finančnú správu na boj proti politickým súperom.

Na internetovej stránke Smeru v rámci volebného programu je už tri mesiace napísané v záložke „právny štát“ iba slovo „soon“, čo v angličtine znamená čoskoro. Pri ostatných oblastiach, ako zdravotníctvo, školstvo či sociálny štát, podrobnosti zverejnili.

Predseda Smeru neobjasnil ani po otázkach, čo plánuje, hoci orgánom činným v trestnom konaní venoval už desiatky tlačových besied a mesiace hrozí policajtom, prokurátorom či sudcom, zaoberajúcim sa exponovanými kauzami, ako sa s nimi poráta.

Pár detailov, ako premýšľa o spravodlivosti, pred piatimi rokmi prezradil práve pri nakrúcaní dokumentu Expremiéri, ktorý produkovala RTVS so spoločnosťou Mphilms. Spomínal, ako by mohla rada múdrych rušiť zákonné rozsudky.

„Som zástancom toho, že by sme mohli nasledovať príklady niektorých krajín, ktoré majú také špeciálne orgány. To sú orgány, ktoré stoja nad všetkými. Sú to nejaké rady múdrych, ktoré sa neriadia tým, čo je napísané v zákone, ale tým, čo považujú ľudsky za spravodlivé a nespravodlivé,“ vravel Fico pred kamerou a aj ponúkol vysvetlenie, ako by to mohlo fungovať.

„Veľakrát príde zákonný rozsudok, ktorý je totálne nespravodlivý, ale je zákonný, pretože paragraf to takto povedal. A vtedy nad tým by mohla stáť nejaká rada múdrych, ale naozaj múdrych, kultúrnych ľudí, ktorí by povedali, do čerta, je to síce zákonné, ale je to absolútne nespravodlivé, poďme to zmeniť.“

V uplynulom období vyštudovaný právnik Fico často kritizoval právoplatný rozsudok v prípade Dušana Kováčika. Spochybňoval, že si má bývalý špeciálny prokurátor obliecť väzenskú uniformu a odsedieť si za korupciu osem rokov vo väzení.

„V prípade Dušana Kováčika ide o politický monsterproces proti nevinnému človeku,“ vyhlasoval predseda Smeru napriek usvedčujúcim dôkazom, ktoré počas súdneho procesu odzneli. A zvykne opakovať, ako sa k takýmto prípadom bude treba vrátiť.

V dokumente Expremiéri Fico rozprával, že pravda podľa neho nie je absolútna, ale relatívna. Či sa považuje za morálneho človeka, nechcel hovoriť, nech to hodnotia iní.

Verte skúsenému Robertovi

Na otázku, či je pre sudcu dôležité svedomie alebo by ho mal nechať doma, zareagoval: „Sudca by mal byť nad vecou, objektívny, nenechať zatiahnuť svoje subjektívne pocity. Svedomie? Viete… To sú také filozofické úvahy, ktoré nikomu nepomôžu.“

Svätí účel prostriedky? „V praktickom živote áno,“ odpovedal Fico v dokumente a ešte pridal, že sa mu vždy páčilo krédo uhorského kráľa Karola Roberta z Anjou. „Credo Experto Roberto – verte skúsenému Robertovi,“ objasní predseda Smeru.

Denník N zhrnul na základe rozhovorov s odborníkmi, ale aj s politikmi, policajtmi, prokurátormi a sudcami možnosti, čo sa môže po voľbách stať a aké očakávania majú od Smeru. Zvnútra Smeru prenikajú náznaky, že Ficova rétorika neslúži len na spochybňovanie korupčných káuz a získavanie potenciálnych voličov, ale je skutočne odhodlaný zasiahnuť s cieľom chrániť seba a jemu blízkych ľudí.

Výmena policajného prezidenta

Jeden z prvých krokov, ktorý by mohol po voľbách prísť, je výmena policajného prezidenta. Terajší zákon umožňuje novému ministrovi vnútra odvolať Štefana Hamrana aj bez uvedenia dôvodu.

Sám Hamran verejne vyhlasuje: „Kde Robert Fico začína, ja končím.“

Právomoci ministra vnútra posilnila bývalá koalícia OĽaNO, SaS, Sme rodina a Za ľudí. Smer vďaka tomu môže dosadiť na čelo polície človeka podľa svojej vôle, minister nie je pri rozhodovaní viazaný tým, koho odporučí po verejnom vypočutí parlamentný výbor.

Kritizovaný bol už výber samotného Hamrana, koncom roka 2021 získal funkciu bez toho, aby uspel v konkurze.

Od nového šéfa polície by záviselo, ako pristúpi k vyšetrovaniu závažných káuz previazaných s politikou, aké kroky by podnikol voči vyšetrovateľom NAKA a aj verejne známym „čurillovcom“, ktorí sa zaoberajú politicky citlivými prípadmi.

Fico s Kaliňákom a Tiborom Gašparom obviňujú vyšetrovateľov NAKA okolo Jána Čurillu z konania na politickú objednávku, že vyšetrované prípady sú vymyslené a spolupracujúcich obvinených dotlačili vypovedať klamstvá, čo sa však doposiaľ nepreukázalo. Viackrát bol prichytený Smer pritom, ako zmanipuloval nahrávky s odpočutými rozhovormi „čurillovcov“.

Pod novým policajným prezidentom by mohli exponované prípady končiť u vyšetrovateľov, ktorí ich zastavia. Takéto podozrenia, že polícia bola za vlád Smeru zneužívaná a vyšetrovatelia káuz, v ktorých sa objavovali aj oligarchovia blízki Smeru Juraj Široký či Miroslav Výboh, boli podplácaní, sú súčasťou viacerých káuz, napríklad Očistec či Ezechiel 7.

Ak by policajným vyšetrovateľom „zviazali ruky“, ovplyvnilo by to aj špeciálnu prokuratúru, pretože jej práca vychádza najmä z odhalení polície.

Jednoducho povedané, sama nerozpletá korupčnú chobotnicu a neodhaľuje zločincov. Jej úlohou je dohliadať na to, aby policajti v súlade so zákonom vyšetrovali podozrenia, boli dodržiavané práva obvinených, a rozhoduje, či sa získalo dosť dôkazov na to, aby trestne stíhaní išli pred súd.

„Ja sa nebudem teraz nikomu vyhrážať. Ale všetci títo špinavci, tieto zvery z NAKY a Úradu špeciálnej prokuratúry budú musieť odísť a ešte prídu aj o výsluhové dôchodky. Toto sa jednoducho musí stať,“ rečnil Fico pred mesiacom na mítingu v Rimavskej Sobote a ľudia mu tlieskali.

Zachovaný paragraf 363 a silnejší Žilinka

Pokiaľ sa Smer dostane k moci, očakáva sa zachovanie paragrafu 363 Trestného poriadku, ktorým u Žilinku zasahujú do prípadov špeciálnej prokuratúry, a ukázalo sa, že predovšetkým v prospech aktérov politicky citlivých káuz, vrátane Fica.

Nie je vylúčené ani posilnenie tohto sporného paragrafu, v máji sa o to pokúsil poslanec Tomáš Taraba, ale novelu vtedy nedokázal presadiť. Taraba v súčasnosti kandiduje za SNS Andreja Danka, ktorá chce do vlády so Smerom. Do parlamentu sa v roku 2020 dostal vďaka Kotlebovej ĽSNS.

Prečo vzbudzuje Tarabova novela pozornosť? Už keď sa objavila, špeciálna prokuratúra otvorene hovorila, že pochádza z dielne obhajcov niektorých obvinených. Nedá sa vylúčiť, že ju budúca koalícia opäť vytiahne. Novela navrhovala posilniť právomoci Žilinku v súvislosti s vyšetrovanými korupčnými kauzami.

Žilinkovi by umožnila vziať špeciálnej prokuratúre takúto kauzu a prideliť napríklad krajskej prokuratúre v Nitre a Trenčíne. Dnes to nemôže spraviť, lebo korupčné prípady sú zo zákona v pôsobnosti špeciálnej prokuratúry.

Zrušenie špeciálnej prokuratúry a súdu

Najväčším zásahom by bolo zrušenie špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu, ktoré Fico udržal v roku 2009 napriek odporu vtedajšieho koaličného partnera Vladimíra Mečiara, prekážať mu začali až v momente, keď sa pustili do stíhania jeho ľudí.

Bývalá koalícia na čele s OĽaNO sa zaoberala ústavnou ochranou týchto orgánov, ale nič neschválila. Na ich zrušenie preto stačí zmena obyčajného zákona, teda 76 hlasov a nie až 90 hlasov, ktoré treba na ústavné zmeny.

Ich rušenie by bolo citlivo posudzované v zahraničí a s veľkou pravdepodobnosťou by vyvolalo reakciu Európskej únie. Problém by vznikol aj preto, že špeciálnu prokuratúru odobrili inštitúcie EÚ ako akýsi „príbytok“ pre európsky delegovaných prokurátorov, ktorí sa u nás môžu zaoberať napríklad podvodmi s eurofondmi.

Nedá sa vylúčiť, že by Slovensko mohlo po takomto kroku čeliť žalobe pre porušenie zmluvy, hrozilo by poškodenie reputácie a obmedzenie eurofondov. Zánik špeciálnej prokuratúry bol veľkou témou v Bulharsku, najchudobnejšej krajine EÚ, v ktorej sa komplikuje boj s korupciou. Vyvstáva preto otázka, či by Smer riskoval takýto konflikt s EÚ.

Dôležité by pre stranu Roberta Fica a jeho koaličných partnerov takisto bolo, ako by takýto krok vnímala slovenská verejnosť. Či by sa dvihla nejaká vlna odporu a aká odozva by prišla od samotných predstaviteľov týchto orgánov.

Odstavenie Lipšica

Zvažovať by mohli aj „miernejší“ scenár namierený proti špeciálnej prokuratúre, na prvý pohľad by nešlo o jej úplne rušenie, ale bol by to v podstate koniec jej samostatného fungovania a vďaka nemu by odstavili špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Išlo by o zmenu organizačnej štruktúry, zo špeciálnej prokuratúry by spravili samostatný odbor na generálnej prokuratúre. Aj na túto zmenu treba upraviť zákon, ale opäť stačí 76 hlasov.

Dnes má špeciálna prokuratúra vlastnú právnu subjektivitu, generálny prokurátor Maroš Žilinka je síce nadriadený Lipšicovi, ktorému môže dávať príkazy, ale kto z Lipšicových podriadených dostane na starosti aký prípad, rozhoduje špeciálna prokuratúra. Po tejto zmene by už na to mali dosah na generálnej prokuratúre.

Po vzniku nového odboru by Lipšic skončil, pretože funkcia špeciálneho prokurátora by zanikla. Vo funkcii by pritom mal byť do februára 2028.

O riaditeľovi nového odboru, kam by sa presunuli prokurátori špeciálnej prokuratúry, by nerozhodol parlament, ktorý podľa zákona volí špeciálneho prokurátora. Už by o ňom mohol rozhodnúť generálny prokurátor.

Okrem Smeru chce kroky na odstavenie Lipšica podniknúť Pellegriniho Hlas. Už v decembri vraveli, že ak sa dostanú k moci, pokúsia sa o jeho výmenu.

Lipšica kriticky vníma aj Sme rodina a hnutie Republika. Hnutie Milana Uhríka, ktoré by chcelo do vlády so Smerom, otvorene hovorí o zrušení špeciálnej prokuratúry, špeciálny súd by vraj ponechali.

Súdy s oligarchami pôjdu odznova?

Ak by došlo k zrušeniu špeciálneho súdu, ako to už Kaliňák pripúšťal na odpočúvanej chate, všetky rozpojednávané kauzy, medzi ktorými sú aj veľké prípady Dobytkár či Mýtnik s obžalovanými oligarchami Martinom Kvietikom a Jozefom Brhelom, by museli prerozdeliť na iné súdy a sudcovia, ktorým by pripadli, by ich museli pojednávať od začiatku, nanovo by museli predvolávať aj svedkov.

Rébusom by bolo, kde by skončili terajší sudcovia špeciálneho súdu a či by mohli ďalej robiť trestné veci. Ak by dostali agendu, ktorú nikdy v živote nerobili, napríklad obchodné spory, mohlo by ich to takto prinútiť k odchodu z justície.

Obavy z disciplinárnych návrhov

Ďalšou možnosťou je, že by nezakročili voči špeciálnej prokuratúre a súdu ako inštitúciám, ale voči konkrétnym prokurátorom a sudcom.

Na odstavenie nepohodlného prokurátora by sa teoreticky dali využiť už súčasné pravidlá týkajúce sa disciplinárok, práve ich možného zneužívania sa obávajú odborníci a Lipšicovi ľudia.

Riziko vidia v tom, že zákon o prokurátoroch umožňuje generálnemu prokurátorovi presunúť prokurátora ÚŠP napríklad na netrestný odbor, kde by už nemohol dozorovať zverené kauzy, ak sa voči nemu začalo disciplinárne konanie a generálny prokurátor na presun získal súhlas Rady prokurátorov, ktorá má deväť členov. Zákon nevyžaduje, aby bolo dotyčnému prokurátorovi preukázané disciplinárne previnenie, na jeho presunutie stačí už začatie disciplinárneho konania.

Žilinka, ktorý by mal zastávať pozíciu generálneho prokurátora do decembra 2027, využíva disciplinárnu právomoc, zatiaľ sa však nepokúšal presunúť niekoho zo špeciálnej prokuratúry.

Dvakrát zakročil proti samotnému Lipšicovi, raz ho pohovorom napomenul v súvislosti s prípadom obvineného, bývalého siskára Františka Böhma, ktorému nezaistili zbrane a jednou sa zastrelil. Žilinka uspel aj s návrhom, aby bol Lipšic disciplinárne potrestaný za výroky týkajúce sa vojny v polícii. Špeciálny prokurátor bol slovne pokarhaný, že prekročil mieru zdržanlivosti.

Aj voči Lipšicovým podriadeným už konal. Pohovorom napríklad napomenul prokurátora ÚŠP Jána Šantu, keď Dušana Kováčika v jednej debate označil za „pošahanca“ a o advokátovi blízkom Robertovi Ficovi Marekovi Parovi po vznesení obvinenia povedal, že mu „zjavne dochádza para“.

Dušan Kováčik v akcii

Počas vládnutia Smeru vzbudzoval pozornosť disciplinárnymi návrhmi špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Dal ho aj na svojho podriadeného Vasiľa Špirka, ktorý krátko po vražde Jána Kuciaka na jar 2018 prehovoril pred novinármi z obavy o svoj život a svojej rodiny o prípade, v ktorom boli podozriví z úplatku 200 miliónov eur exministri Smeru Robert Kaliňák a Ján Počiatek. Kováčikovi prekážalo, že vravel médiám o živej veci, ktorou sa zaoberal. Špirka uznali vinným, ale podľa komisie si trest nezaslúžil.

Ako čiastočne účelový bol kedysi vyhodnotený Kováčikov disciplinárny návrh na prokurátora Jána Hrivnáka za jeho odborné vyjadrenie do médií o kauzách, ktorého ešte aj odvolal z funkcie šéfa odboru.

Pozornosť upriamená na súdnu radu

V prípade sudcov špecializovaného súdu sa oslovení odborníci neobávajú ani tak disciplinárnych návrhov, ako pokusu o ovládnutie 18-člennej súdnej rady, kde má svojich nominantov aj parlament a vláda. Potom by mohli nasledovať snahy dosiahnuť cez súdnu radu, aby nevyhovujúci sudcovia prišli o talár.

Zakladateľ Penty Jaroslav Haščák sa nedávno neúspešne pokúsil cez súdnu radu pripraviť o talár sudkyňu Špecializovaného trestného súdu Pamelu Záleskú, ktorá ho v decembri 2020 poslala do väzby, a štát sa mu za nezákonnú väzbu neskôr ospravedlnil.

Záleskú dlhodobo spochybňuje Fico. Keď hrozí sudcom revanšom, zvykne spomínať jej meno. Práve ona na prvom stupni odsúdila Dušana Kováčika za prijatie úplatku 50-tisíc eur od mafie.

Zneistiť vyšetrovateľov či prokurátorov je možné aj cez bezpečnostné previerky, ktoré potrebujú, aby sa mohli v práci oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Práve „čurillovcom“ otvoril previerky Národný bezpečnostný úrad, ktoré potom mesiace skúmal, nemali tak istotu, či budú môcť pokračovať vo vyšetrovaní závažných káuz.