Ruskej FSB zatiaľ stratégia v Moldavsku nevychádza. Najnovšie tam zakázali proruskú stranu

Odkedy Rusko podniklo totálnu inváziu na Ukrajinu, sa prozápadná vláda v chudobnom Moldavsku obáva, že bude ďalšia na rade. V médiách sa dokonca objavil tajný plán ruskej tajnej služby FSB, ktorý počítal s destabilizáciou v krajine, aby zastavil jej proeurópsky kurz.

Boli v ňom klasické nástroje ruskej hybridnej vojny – ohrozovanie dodávok plynu, od ktorých je krajina závislá, vplyv cez pravoslávnu cirkev až po financovanie rôznych proruských hráčov.

Platili demonštrantov a podnecovali násilie

Vláda v Kišiňove na čele s prezidentkou Maiou Sandu o tej hrozbe začala otvorene hovoriť už vo februári. Najnovšie sa do boja proti ruskému vplyvu vložil aj moldavský ústavný súd, keď zakázal podľa niektorých prieskumov tretiu najsilnejšiu Stranu Šor.

Tá sa snažila ťaživú ekonomickú situáciu a drahšie životné náklady v krajine využiť vo svojej prospech a začala organizovať protivládne protesty, kde zvážali v autobusoch demonštrantov do hlavného mesta.

„Áno, nechajte ich prísť. Chceme ich tu. Chceme byť súčasťou Ruska!“ kričali na jednom z mítingov stúpenci strany. Jej šéf Ilan Šor ušiel do Izraela, pretože je doma odsúdený na 15 rokov za účasť na krádeži jednej miliardy dolárov z moldavského bankového systému.

Protivládne protesty často sprevádzali aj násilné strety s políciou a zatknutia. Ako teraz ukázalo rozhodnutie moldavského ústavného súdu, neboli vôbec spontánne, ale financované proruskými silami, ktoré sú zapletené do obrovských korupčných schém.

Kišiňov sa od februára 2022 postavil jasne na stranu Ukrajiny a minulé leto získal kandidátsky status pre členstvo v EÚ. To sa nepozdáva Moskve, ktorá bývalú sovietsku republiku považuje za súčasť svojej sféry vplyvu a v odtrhnutom regióne Podnestersko, kde vládnu proruskí separatisti, má okolo 1500 vojakov.

Financovanie proruských síl v Európe je známou taktikou Putinovho režimu. V tomto prípade je však zaujímavé, že do boja proti hybridným hrozbám sa aktívne postavil ústavný súd, ktorý tento týždeň rozhodol, že aktivity Strany Šor boli neústavné, a rozhodol o jej rozpustení. Nezastavilo ho ani to, že ide o jednu z najsilnejších strán v krajine, ktorá má pomerne veľkú voličskú základňu.

Vo voľbách v roku 2021 získala necelých šesť percent hlasov

„Je veľmi veľa dôkazov, že Strana Šor sa podieľala na snahe rozložiť moldavský ústavný systém, ako aj o nezákonnom financovaní týchto operácií,“ povedal Denníku N moldavský politológ Constantin Ciobanu.

Súd podľa jeho slov dospel k jasnému rozhodnutiu, že stranícke aktivity boli natoľko vážne, že ju zakázal. „Nie sú žiadne dôvody myslieť si, že jeho dôvody boli politické,“ dodáva moldavský analytik.

Poslancom Strany Šor síce podľa súdu ostáva mandát, ale v parlamente môžu fungovať iba ako nezávislí poslanci a nemôžu sa spájať s inými frakciami.

Neúspešná operácia FSB

Verdikt privítala aj prezidentka Sandu s tým, že Šor je politická strana, ktorá vznikla prostredníctvom korupcie a pre svoje korupčné praktiky predstavovala nebezpečenstvo pre ústavný poriadok a bezpečnosť v krajine. Verdikt ústavných sudcov podľa nej spoločnosť očakávala, pretože Moldavčania chcú žiť v demokratickom a právnom štáte, v ktorom zločinecké organizácie nie sú chránené, ale je im zabránené v ovládnutí štátu.

„Moldavčania chcú štát, ktorý ich chráni pred zlodejmi a zavádza spravodlivosť. Len štát očistený od tých, ktorí kradnú, môže zabezpečiť blahobyt svojich občanov,“ napísala na Facebooku.

Organizovanie protivládnych protestov, kde nezákonne platili protestujúcich, bol podľa politológa Ciobana najvážnejší príklad. Cieľ bol jasný – pokus o destabilizáciu v krajine, kolaps vlády a zmena proeurópskej orientácie krajiny. Financovať to mohli aj z krádeže štátnych peňazí, v ktorej figuroval ich líder.

„Objavili sa aj správy, že politickí konzultanti blízki ruskej tajnej službe FSB pomáhali Strane Šor s nedávnymi politickými kampaňami,“ vraví Ciobanu.

Podľa šéfa moldavskej polície agenti napojení na FSB ponúkali sumu 10-tisíc dolárov za násilie na protestoch. Moldavské bezpečnostné zložky zároveň zabránili vstupu desiatkam ľudí z obavy, že sa pokúšali vyvolať nepokoje v krajine.

Ilan Šor je známou postavou aj pre Západ. Európska únia ho v máji zaradila na sankčný zoznam spolu s viacerými moldavskými politikmi a podnikateľmi napojenými na Stranu Šor.

Spomínajú jeho nezákonné financovanie politických strán v Moldavsku aj burcovanie k násiliu proti politickej opozícii. „Strana Šor figurovala v platbách a trénovaní osôb s cieľom vyprovokovať neporiadok a nepokoje počas protestov,“ píše sa v oficiálnom dokumente EÚ.

Šor však podľa moldavského politológa ostáva stále veľmi vplyvný aj z exilu. „Predpokladá sa, že bude podnikať podobné kroky aj po rozhodnutí súdu, ktorý zakázal jeho stranu, a už teraz sa vraví, že získal kontrolu nad niektorými menšími existujúcimi stranami,“ hovorí Ciobanu.

Medzi sankcionovanými ľuďmi v EÚ sa objavil aj ruský podnikateľ Igor Čajka, ktorý je podozrivý, že za účasti ruskej tajnej služby FSB financovať operácie s cieľom destabilizovať situáciu v Moldavsku. V uniknutom pláne FSB, ktorého cieľom bolo vrátiť Moldavsko späť do ruskej sféry vplyvu, boli opísané krátkodobé, strednodobé aj dlhodobé ciele na desať rokov.

Medzi tými najakútnejšími podľa CNN bola práve podpora politických síl, ktoré presadzujú „konštruktívne vzťahy s Ruskou federáciou a neutralizácia snáh Moldavska o elimináciu ruských síl v Podnestersku“.

Dosiahnuť sa to malo prostredníctvom vytvorenia stabilných proruských skupín v moldavskej politickej a ekonomickej elite a formovaním negatívnych postojov voči NATO.

„Nevieme nič o existencii takého plánu. Nevylučujem, že je to ďalší fake,“ komentoval to vtedy hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.