Keď česká lyžiarka Martina Dubovská oznámila, že ju bude trénovať Livio Magoni, zrejme prekvapila mnoho fanúšikov. Taliansky tréner v minulosti viedol Petru Vlhovú či Tinu Mazeovú, s ktorými získal veľký krištáľový glóbus. Plány získať malý a neskôr i veľký krištáľový glóbus mal aj s Metou Hrovatovou a neskôr Katharinou Liensbergerovou. Ani jedna zo spoluprác sa však neskončila úspešne.
Martina Dubovská je 31-ročná lyžiarka, ktorá bola v pretekoch Svetového pohára najvyššie na šiestom mieste a jazdí iba slalom.
S Magonim zatiaľ absolvovala len prvé tréningy, jeho prísneho trénerského štýlu sa neobáva.
„S fyziterapeutkou a so servismanom, ktorých som mala v tíme už minulý rok, sa často len pozeráme na seba, že toto je niečo úplne iné ako doteraz,“ hodnotí spoluprácu s Magonim.
V rozhovore pre podcast V športovej redakcii hovorí aj o duševnom zdraví a o tom, ako sa zmenil jej život, odkedy sa začala umiestňovať v top 10 vo Svetovom pohári.
Slovenské médiá o vás často hovoria ako o Slovenke reprezentujúcej Česko. Ako sa vnímate vy?
Narodila som sa v Česku, moja mamina bola Češka, polovicu rodiny mám v Česku, ale príliš to nerozlišujem, celý život žijem v Liptovskom Mikuláši, otec je Slovák, on ma priviedol k lyžovaniu.
Mali ste lepšie podmienky v českom lyžovaní, že ste sa rozhodli reprezentovať Česko?
Prvý rok v juniorských kategóriách som lyžovala za Slovensko, ale potom je to náročnejšie aj finančne. Otec bol tréner a mama učiteľka, peňazí teda nebolo veľa, a otec prišiel s tým, že mám aj české občianstvo, tak idem do Česka. A odišla som tam ako šestnásťročná. Príliš som to neriešila. Som vďačná, že ma vzali.
V minulosti ste o Veronike Zuzulovej povedali, že je dobré, ak voči vám má tvrdšiu ruku. Keď ste ohlásili spoluprácu s Liviom Magonim, spomenula som si na toto vaše vyjadrenie. Livio Magoni je známy ako veľmi tvrdý tréner. Bol aj toto dôvod, prečo ste si ho zvolili?
Boli rôzne reakcie, keď som oznámila spoluprácu, ale ja som to riešila najskôr so svojím úzkym okruhom ľudí. Celé to zorganizoval môj otec, s Liviom sú kamaráti, ja som dala na jeho rady najviac. Myslím si, že to bola veľmi dobrá voľba, toto som potrebovala, Livio patrí medzi najlepších trénerov na svete. Všeličo sa síce popísalo, ale pracujeme tak, aby to vyhovovalo mne, myslím si, že vie, čo robí.

Pre Sportnet ste povedali, že by ste boli rada, keby výsledkom spolupráce bolo, aby ste sa niekedy dostali do najlepšej trojky. Čo vám k tomu chýba?
Veronika Zuzulová mi povedala, že mi chýba postrčenie, väčšie sebavedomie, aby som si verila, že na to mám. Myslím si, že Livio mi ho vie dodať. Máme za sebou len zopár sústredení, ale vidím, ako so mnou komunikuje, ako mi dodáva sebavedomie, aby som si verila.
V čom je najväčší rozdiel medzi Liviom Magonim a inými trénermi, ktorých ste mali?
Pracuje na 150 percent. Robí konzultácie s rôznymi trénermi. Je pre mňa veľkým zážitkom aj to, ako spolupracuje s kondičným trénerom Šimonom Klimčíkom. S fyzioterapeutkou a so servismanom, ktorých som mala v tíme už minulý rok, sa často len pozeráme na seba, že toto je niečo úplne iné ako minulý rok.
Vy ste už v rozhovore pre Sportnet hovorili, že vaším problémom je udržať si rýchlosť zo štartu až do cieľa. Čím to je? Ide tu o psychiku alebo o fyzickú kondíciu?
Je to kombinácia oboch. Ale nenazvala by som to kondičnou pripravenosťou, ale skôr genetickými predpokladmi. Je to však aj o psychike, na tom chceme veľmi zapracovať. Budem mať aj inú kondičnú prípravu.
Ako zatiaľ vyzerá vaša letná príprava?
Zatiaľ chceme byť na ľadovcoch na snehu, kým sú na to podmienky, takže naozajstnú letnú prípravu som ešte nezačala, zatiaľ som viac na lyžiach a menej v posilňovni. Ale od tohto týždňa sa mi začína viac kondičná príprava.
Ste slalomárka, žiadnu inú disciplínu vo Svetovom pohári nejazdíte. Livio Magoni s predchádzajúcimi zverenkyňami jazdil najviac disciplín. Budete aj vy skúšať obrovský slalom?
Rada by som jazdila aj obrovský slalom, ale nie som najmladšia, v slalome mám oveľa väčšie šance. Určite budeme trénovať aj obrovský slalom, a keď bude čas na preteky, rada pôjdem, ale nie je to téma.
Livio Magoni pôsobil po konci u Kathariny Liensbergerovej veľmi sklamane. Keď som s ním robila rozhovor, tvrdil, že ho už nikto nebude vo Svetovom pohári potrebovať. Ako pôsobil na vás, bol sklamaný?
Úvodné rozhovory s ním viedol môj otec. Ale aj teraz mi Livio niekedy pripomína, či si ešte pamätám, ako som mu povedala, že chcem, aby ku mne išiel. Som veľmi vďačná. Bol môj sen mať takéhoto trénera, som hlavne vďačná, že mi je ochotný pomôcť, a verím, že mu pomôžem k tomu, aby sa mu napravila reputácia.
S Petrou Vlhovou sa skončila spolupráca Livia Magoniho nie najlepšie po tom, čo sa o nej nevyberane vyjadril pre talianske médiá, potom viedol Metu Hrovatovú, ktorá ukončila kariéru a po roku mimo Svetového pohára sa vracia, potom viedol Katharinu Liensbergerovú, ktorá sa pod jeho vedením veľmi výkonnostne zhoršila. Na druhej strane je to určite veľký profesionál. S Petrou Vlhovou aj ako asistent u Tiny Mazeovej dosiahol na krištáľové glóbusy. Nemali ste trochu obavy ísť do spolupráce s trénerom s takouto minulosťou?
Mala som rešpekt, to je jasné. Ale ja som ho už poznala, už som s ním trénovala trochu predtým, ako prešiel k Petre, nie je to pre mňa cudzí človek. Poznám ho, poznám jeho metódy, nevedela som síce, aké to bude, keď budem sama, lebo vždy to bolo v rámci väčšieho tímu, ale poznala som ho. Keď sa chcem dostať na vrchol, musím pre to niečo obetovať.

Čo robia lyžiarky ako Shiffrinová, Vlhová či Holdenerová, ktoré končia pravidelne v najlepšej trojici, inak ako zvyšok?
Majú aj veľký talent, ale hlavne majú všetko do detailov premyslené, majú skvelý tím, sú skrátka iný level ako my. My ostatné robíme všetko pre to, aby sme sa im priblížili. Ale nemôže byť každý prvý.
Do akej miery sú lepšími lyžiarkami a do akej miery sú psychicky silnejšie?
Hlava robí veľa. Máte jednu minútu, počas ktorej musíte prísť do cieľa a urobiť čo najmenej chýb. Sebadôvera urobí veľmi veľa. Aj ja sa na tom snažím v posledných rokoch viac pracovať.
Spolupracujete so športovým psychológom?
Áno, s Tomášom Hvoreckým z Česka. V lete je to síce menej, ale pred každými pretekmi sa s ním radím. Mala som veľké problémy so sústredením.
Čo vám hovoril? Čo je hlavná zmena?
Najdôležitejšia je sebadôvera a sústredenie sa na pohyb. Keď stojím na štarte, už nemôžem nad ničím rozmýšľať, iba ísť.
Je ťažšie pre pretekárky, ktoré napríklad nie sú na stupňoch víťaziek, aby si zaobstarali psychológa, najmä čo sa týka financií?
Neviem, ako sa v tom pohybujú iné lyžiarky, ale myslím si, že v poslednom období sa na to už dáva väčší dôraz. Možno o tom niektoré ešte nechcú hovoriť, ale je to už bežné.
V reklamnej kampani pre poisťovňu ste upozornili na tému duševného zdravia. Dostali ste v nej akože otázku na tlačovej konferencii o tom, ako sa cítite, a vy ste sa dlho zamýšľali. Ako to máte v skutočnom živote? Dokážete hovoriť o svojich pocitoch?
Dokážem hovoriť so svojimi najbližšími, napríklad s kamarátkami. Viem o tom hovoriť, ale pred cudzími či na verejnosti som nerada, trochu zakrývam, ak niečo nie je v poriadku. Mám veľmi blízku kamarátku, ktorej zavolám s čímkoľvek a je mojou veľkou mentálnou oporou.
Dostali ste niekedy otázku od novinárov, na ktorú vám bolo nepríjemné odpovedať?
Určite áno, ale snažím sa to zahrať do diplomatickej odpovede. Ale zas, snažím sa byť aj otvorená. Hovorím si, že by som mala mať filter v hlave, lebo väčšinou hovorím, čo si myslím.
Dostávate niekedy na sociálnych sieťach nepríjemné správy?
Snažím sa to veľmi nečítať, ale po oznámení spolupráce s Liviom mi kamarátky poslali, že tam boli aj nie dobré komentáre. Príliš som si to nečítala. Nech má každý svoj názor, ja si stojím za svojím.
Takže ste nikdy neuvažovali nad zablokovaním správ alebo komentárov či dokonca zrušením sociálnych sietí?
To nie, ale už sa mi stalo, že mi jeden človek neustále písal hejterské správy. Stále sa mi to zobrazovalo. Tak som si povedala, že toto je príliš, a zablokovala som ho. Ale musím povedať, že ľudia, ktorí mi píšu, sú veľmi milí a vyjadrujú mi podporu, za čo som vďačná.
Hovoríte, že máte najprofesionálnejší tím, aký ste kedy mali. Pred niekoľkými rokmi ste v rozhovoroch hovorili, že váš tréner je aj vaším kuchárom, servismanom… Dokonca ste vtedy v rozhovore pre SME povedali, že ste si nakladali batožinu na letisku, kde inak okrem vás neboli lyžiarky, ale len tréneri a servismani. Ako ovplyvňovalo vašu prípravu?
Takto to bolo celý môj život, predtým som bola sama s otcom. Podľa mňa to bola skúsenosť, vďaka ktorej si teraz o to viac vážim, ako to mám. Bez pomoci aj bez sponzorov by som to nemala. Dnes na to spomíname s úsmevom. Chceli sme to robiť, išli sme si za cieľom. Teraz si už žijem svoj sen.
V čom je dnes váš život lyžiarky iný?
Keď som bola mladšia a dostala som otázku, čo chcem robiť, som povedala, že lyžovať. Vždy sa ma potom pýtali, ako sa chcem živiť. A dnes je to moja práca, ktorou sa dokážem uživiť. Rozprávala som sa o tom minule s kamarátkou, že tréningy sú ťažké, niekedy by som to najradšej nerobila, ale je to niečo, čo ma veľmi baví a už ma to dokáže aj uživiť. Predtým mi rodina pomáhala najviac, ako sa dalo, rodičia veľa obetovali. Teraz sa tým konečne dokážem živiť.
Toto sa zmenilo v posledných možno troch rokoch, odkedy ste boli aj v top desiatke?
Áno, určite. Dovtedy to bolo prežívanie, ale stále som verila, že sa tam nejako dostanem. Som vďačná a hrdá, že sa mi to podarilo, ale vďaka patrí aj ľuďom okolo mňa.
Na sociálne siete ste napísali, že ste boli na ajurvédskom pobyte, kde ste boli sama so sebou a intenzívne ste sa venovali svojim myšlienkam, a že to pre vás bolo ťažké. V čom je to také ťažké?
Keď mi pred asi 2,5 rokom zomrela mamina, bolo to veľmi hektické, myslím si, že som sa odvtedy nezastavila. Teraz mi to dochádza, potrebujem si aj ja vyriešiť v hlave nejaké veci. Už som o tom hovorila dlhšie, lebo som mala aj zdravotné problémy. Každý mi hovoril, že toto nie je úplne pre mňa. Išla som tam sama, bolo to neuveriteľné. Nie je jednoduché byť sám so sebou aj oddychovať, aj sa trochu upokojiť. Žijem hekticky, volám to, že žijem na úteku alebo v taške. Tu som bola dvanásť či trinásť dní v rezorte, spočiatku to bolo ťažké.
Mohli ste mať telefón?
Mala som veľa knižiek, to je základ, aby som si čítala. Ale mala som aj telefón, to bola záchrana, bez toho by to asi bolo ťažké.
Aké knihy ste čítali?
Mala som tam romány, ale napríklad aj knihu Krv a ropa o Saudskej Arábii. Je to teda mix.
Dá sa pri nabitom lyžiarskom programe byť niekedy sama so sebou a napríklad si čítať knihy?
Milujem čítanie, doma však mám veľa podnetov, takže sa neviem veľmi upokojiť a začať si čítať. Ale snažím sa čítať si večer pred spaním. A potom ešte aj v lietadle a na letiskách je to pre mňa relax. Dobre viem mentálne vypnúť aj pri seriáloch.
Koľko času trávite doma?
Teraz som síce rozlietaná, ale v júli a auguste budem okrem piatich či šiestich dní doma a budem sa venovať kondičnej príprave. Od septembra budem viac na lyžiach. Ale v lete som viac-menej doma. Je lepšie byť na jednom mieste v pokoji. Na dovolenku chodím hneď po sezóne, keď dolyžujeme, a potom ešte na krátku dovolenku pred zimou.
Kde budete lyžovať?
V júli, auguste a septembri sme v hale v Litve. To sú možno štyri dni do mesiaca. Od polovice septembra do novembra budeme na Hintertuxe v Rakúsku a potom sa mi v Levi začína sezóna. (Sezóna sa začína 28. októbra v Söldene, kde je však na programe obrovský slalom, Martina Dubovská začne ročník až v slalome vo fínskom Levi 11. novembra, pozn. red.)
Čo hovoríte na kalendár na najbližšiu sezónu? Prekvapilo vás, že z neho po rokoch vypadol Záhreb?
Trochu ma to prekvapilo, lebo Záhreb tam bol už dlhé roky pravidelne, je to veľmi pekné miesto. Ale so snehom to tam bolo v poslednom období veľmi zlé. To, ako to tam bolo naposledy, som ešte nevidela, bolo to hrozné. (Naplánované boli v Záhrebe v uplynulej sezóne dva dni pretekov, už v prvý deň však bol problém so snehom pre vysoké teploty, organizátori museli skrátiť trať, do druhého dňa sa však podmienky zhoršili a sneh sa začal úplne topiť, pozn. red.) Ale v tomto období bol problém so snehom všade v Európe. Dôležité je, že v kalendári je Jasná.
Martina Dubovská (1992)
Je česká lyžiarka, narodila sa v Třinci, žije a trénuje v Liptovskom Mikuláši. Nedávno začala spolupracovať s talianskym trénerom Liviom Magonim, ktorý viedol aj Petru Vlhovú či Tinu Mazeovú. Deväťkrát sa vo Svetovom pohári umiestnila v top 10. Jej najlepším výsledkom je 6. miesto z Levi 2021.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Jana Sedláková



































