Historik Stefano Bottoni: Orbán je veľmi silný a sugestívny mág
Príbeh Viktora Orbána nemôžeme príliš rozoberať zo psychologickej stránky, pretože to nám nepomôže, aby sme videli veci jasne. Oplatí sa všimnúť si, ako sa poučil z vlastných chýb a ako svoje prehry obrátil vo svoj prospech, hovorí historik, ktorý napísal knihu o premiérovi Maďarska.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[Slovenské voľby cez Roberta Fica posilnili vplyv Viktora Orbána v regióne. Maďarský projekt Denníka N Napunk bude ešte dôležitejší a zachránia ho len predplatitelia, ktorých zatiaľ nie je dosť. Podporte kvalitnú a nezávislú žurnalistiku v maďarčine (napunk.sk/2024).]
Historik Stefano Bottoni sa už roky snaží preniknúť hlbšie do príbehu politickej kariéry Viktora Orbána a nájsť súvislosti a motivácie, ktorými sa riadi maďarský premiér. Jeho nová kniha Posadnutý mocou (A hatalom megszállottja) predstavuje uplynulé štyri desaťročia v Maďarsku prostredníctvom jednotlivých medzníkov Orbánovej kariéry. Je to ako skladačka, z dobre známych detailov sa nám pred očami postupne vykreslí celkový obraz, ktorý ukáže, ako Orbán formoval Maďarsko na vlastný obraz prostredníctvom svojich výhier a prehier.
V rozhovore sa dočítate:
- či je Viktor Orbán naozaj posadnutý mocou;
- či stoja za množstvom ideologických zmien v jeho kariére zlomy alebo logika;
- čo znamená pre Orbána suverenita;
- akých chýb sa voči nemu dopustili jeho kolegovia a politickí oponenti;
- dokedy je možné udržať Orbánov režim v jeho terajšom stave.
Vaša kniha nesie názov Posadnutý mocou. Používate slovo posadnutosť v súvislosti s Orbánom ako hodnotový úsudok alebo v praktickom zmysle?
Nedávno mi jeden známy, ktorý práve číta túto knihu, povedal, že každý politik má v podstate rád moc. A že to nie je orbánovská vlastnosť. Je to pravda, nezačalo sa to dnes, v každom politikovi, ktorý chce zmeniť stav verejných vecí, sa skrýva ctižiadostivosť a každý z nich má rád moc.
U Viktora Orbána sú však zaujímavé dve veci. Jednou je ideologický oblúk a oblúk verejného života: začína v antitotalitnom hnutí v osemdesiatych rokoch, potom robí občiansko-demokratickú, občiansko-liberálnu či liberálnu kariéru, neskôr presedlá na konzervativizmus a odtiaľ sa prešmykne na radikálnu pravicovú dráhu.
Okrem ideologickej zmeny je ďalšou zaujímavou vecou, že Orbán sa nedokáže vzdať vlastníctva moci. V knihe uvádzam dve tvrdenia, ktoré s tým súvisia, a pokúšam sa ich podložiť. Jedným z nich je, že v roku 2002, keď bol Orbán prvýkrát pri moci a prehral voľby, sa s tým zmieril len veľmi, naozaj veľmi ťažko. Moci sa síce vzdal, no robil okolo toho dosť veľký cirkus a sebe aj svojim priaznivcom prisľúbil, že najbližšie to bude inak: vytvoria podmienky, aby sa už Fidesz nedal poraziť a aby ho nemohli donútiť odovzdať moc.
Po roku 2010 skutočne vedome tento stav vybudoval a vytvoril preň podmienky – a toto je druhé silné tvrdenie v knihe –, že tento systém sa za normálneho sledu udalostí, prostredníctvom normálnych volieb nedá zmeniť. Túto moc dnes už takto nie je možné obmedziť.
A slovo posadnutosť je platné v tomto zmysle slova, práve toto sa snaží uchopiť. Nejde o obyčajnú túžbu, zmocní sa nás totiž natoľko, že bez nej už nedokážeme žiť.
Je to len o moci?
Okrem moci sú aj iné dimenzie, napríklad materiálne. Alebo to môže byť o
