V Bratislave otvorili fontánu na Námestí slobody. Je z nej detské vodné ihrisko

V sobotu začala po 16 rokoch znovu fungovať fontána Družba na Námestí slobody v Bratislave. Kto chce, môže sa vo fontáne prechádzať a schladiť – je z nej detské vodné ihrisko, voda je chemicky upravená rovnako ako na kúpaliskách.

Od spustenia fontány v 80. rokoch platilo, že vstup do nej bol zakázaný, čo sa viac či menej hlavne v lete nedodržiavalo. Primátor Matúš Vallo sa v stredu po príchode na námestie vyzul a vo fontáne sa poprechádzal.

„Je to detské vodné ihrisko,“ vysvetľuje Vallo. Vstup do fontány s priemerom 45 metrov bude na vlastnú zodpovednosť, pre psy platí zákaz. Dôležitá zmena je, že fontánu už neobkolesuje múrik, ktorý tvoril prirodzenú bariéru. Voda je chemicky upravená rovnako ako na kúpaliskách. Celé námestie prešlo zmenami, ktoré zjednodušili prístup deťom, rodičom s kočíkmi aj zdravotne znevýhodneným.

Detské ihrisko aj miesto na demonštrácie

„Námestie bolo symbolom neslobody. Asi nie je tajomstvom, že tie zdvihnuté kvetináče boli navrhnuté aj preto, aby skomplikovali veľké zhromaždenia ľudí,“ hovorí Vallo. Sobotňajšie otvorenie sprevádza celodenný program s množstvom aktivít aj pre deti, ktoré sú hlavnou cieľovou skupinou.

Niektoré vyvýšené kvetináče majú bezbariérový prístup, iné odstránili úplne, aby sa dalo na námestí pohybovať a zhromažďovať sa bez obmedzení, vysvetľuje tieto zmeny Natália Puschmannová z Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB).

„Námestie má byť nové miesto demokracie,“ zdôrazňuje Vallo. Neďaleké Námestie SNP, kde sa tradične uskutočňujú demonštrácie, má svojím umiestnením pri historickom centre obmedzenú kapacitu účastníkov. „Pri počte od 5-tisíc ľudí tam začína byť problém s MHD,“ povedal Vallo.

Námestie slobody sa ako miesto pre masové akcie už osvedčilo, napríklad v roku 2019 sa tam počas Národného pochodu za život zhromaždilo viac ako 40-tisíc ľudí. Po rekonštrukcii by to malo byť ešte viac.

Architektonická súťaž na celé Námestie slobody prebehla v roku 2017 a zastrešovala ju kancelária hlavnej architektky. Zo 14 prihlásených ateliérov vyhralo riešenie architektov z ateliérov 2021 a LABAK, ktorí sa špecializujú na verejné projekty. Obnova fontány stála približne 2,4 milióna eur a projekt bol spolufinancovaný aj z vládnych dotácií, priblížila hovorkyňa magistrátu Dagmar Schmucková.

Čisteniu lipového kvetu predchádzal chemický rozbor

Za celým návrhom Námestia slobody stojí autorský kolektív zložený zo sochárov Juraja Hovorku, Karola Lacka, Tibora Bártfaya a architektov Virgila Droppu a Juraja Hlavicu.

Rozvíjajúci sa 12-tonový lipový kvet v strede fontány má symbolizovať priateľstvo a mier medzi národmi – išlo o typickú dobovú frázu. O internacionálnej spolupráci sa v čase neslobody písalo a hovorilo často, no realita bola taká, že len niekoľko kilometrov od tejto fontány za nepovolený pokus o prechod do Rakúska hrozilo, že vás na hranici zastrelia.

Súčasťou prípravy rekonštrukcie fontány bola aj komunikácia s dedičmi autorských práv k dielu. Tí podľa MIB rekonštrukciu privítali a súhlasili, aby sa fontána opravila a znovu sfunkčnila.

Plastika prešla obnovou zvnútra aj zvonka. Konštrukcie z uhlíkovej ocele vo vnútri kvetu nahradili nerezové. Vonkajšok chemicky vyčistili spôsobom, ktorý odporučili reštaurátori. Pamiatkari najprv odobrali vzorky znečistenia, podrobili ich chemickej analýze, aby mali istotu, že zvolia správnu metódu aj čistiace prostriedky.

Kvet znečistilo v priebehu rokov okrem grafitov aj počasie, nerezový plech reagoval na slnečné žiarenie či kyslé dažde. Išlo o prvé veľké čistenie plastiky, odkedy ju osadili. Odteraz ju budú každý rok čistiť od vodného kameňa.

Plastika prešla aj drobnými úpravami. Ondrej Marko z ateliéru 2021 vysvetľuje, že pôvodný autorský kolektív počítal s tým, že človek sa na kvet bude pozerať zo vzdialenosti 22 metrov. „My teraz púšťame ľudí priamo k nemu, ale nechceli sme doň príliš zasahovať.“ Niektoré zvary nanovo prebrúsili, plastika je vyleštená.

Spodná časť je po novom z malej časti zakrytá. Práve na tejto časti testovali reštaurátori rôzne metódy čistenia, aby plastiku nepoškodili alebo nezmenili jej vzhľad. Zvyšok fontány a okolia prešiel kompletnou rekonštrukciou, stále v nej však nájdete aj pôvodné materiály.

Popraskanú žulovú dlažbu z československých lomov a čadičový obklad úplne vymenili, pôvodný materiál však neskončil celý na skládke. Architekti ho navrhli rozdrviť na menšie kúsky a zamiešať do terazza, ktoré zhotoviteľ vylial po obvode fontány. Terazzo je druh ozdobnej dlažby z cementu, zo štrku, z ušľachtilých hornín a v tomto prípade aj s časťami historickej dlažby.

Recyklácia pôvodnej dlažby zhodnotila približne 500 ton materiálu, ktorý by inak skončil na skládke. Originálne lúčovité tvary zo štiepanej dlažby zostali zachované a sú z pôvodného materiálu. V priebehu leta 2022 sa upravili bazény, nanovo sa vybudovala betónová konštrukcia, šachty, žľaby aj hydroizolácia.

V podzemí uvidíte, ako pokročila technológia

Časť pôvodných čerpadiel sa zakonzervovala, zostali v podzemí. Mesto počíta s tým, že šachtu sprístupní verejnosti na prehliadky. Podzemný priestor čiastočne zaplavilo, keď sa Bratislavou prehnali prívalové dažde, techniku však nepoškodili. Voda sa do šachty dostala, pretože stavba ešte nebola dokončená. V budúcnosti by sa tam už pri podobnej prietrži mračien nemala dostať.

V technickej šachte pod fontánou je veľa voľného priestoru, pretože moderné čerpadlá sú oveľa menšie ako tie pôvodné. Zároveň sú energeticky efektívnejšie a najmä musia hýbať s omnoho menším objemom vody ako v minulosti. Vo fontáne bolo pôvodne približne 2000 kubických metrov vody, teraz je v celom systéme len desatina z toho, teda 200 kubických metrov.

„Bude sa míňať menej elektriny na čerpadlá, prevádzka fontány bude lacnejšia, ako bola pred jej rekonštrukciou,“ povedal Vallo v stredu.

Fontána potrebovala omnoho viac vody, pretože v múrom ohraničenom priestore boli bazény podstatne hlbšie. Voda v nich v podstate stála a ošetrovala sa hodením chlórových tabliet, približuje Miroslav Fučík z Generálneho investora Bratislavy (GIB), ktorý fontánu prevádzkuje. Prúd vody bol vtedy omnoho silnejší, po novom sa voda rozprašuje jemnejšie s ohľadom na deti a ľudí, ktorí sa vo fontáne budú ovlažovať či kúpať.

V obnovenej fontáne je na povrchu vždy približne 70 kubických metrov vody a zvyšok cirkuluje v podzemí, kde sa bude čistiť a ošetrovať ako voda na kúpaliskách. Systém každú sekundu automaticky monitoruje PH, množstvo chlóru a iné ukazovatele a sám ich upravuje. Využíva aj pieskovú filtráciu.

Na námestí je aj sedem nových borovíc, kompletne vymenené je osvetlenie a osadili nové, dočasné lavičky.

Bude aj druhá fáza, zatiaľ nevieme kedy

Sobotňajším otvorením sa ukončí prvá fáza obnovy námestia. Začiatok druhej fázy nie je známy, magistrát na dokončenie rekonštrukcie námestia zatiaľ nemá peniaze. Pribudnú ešte nové lavičky a koše, ktoré budú reinterpretáciami pôvodných. Pôvodné koše úplne nevyhovovali. „Neboli kryté, takže do nich pršalo, a mali aj dosť malý objem a neboli vymyslené tak, aby umožňovali separáciu odpadu,“ vysvetľuje architekt Peter Lényi z ateliéru 2021. Nové koše navrhol Boris Belan.

Momentálne sú na námestí dočasne osadené štandardné bratislavské lavice. Magistrát chce v budúcnosti otvoriť dlažbu pri reštauračných prevádzkach neďaleko fontány a osadiť do zeme systém na zachytávanie dažďovej vody. Na námestí sú už teraz vysadené nové stromy, v druhej fáze chce mesto vysadiť desiatky ďalších a vyrúbať tie dreviny, ktorých zlý stav môže ohroziť bezpečnosť návštevníkov.

História

Pre naozaj starých Bratislavčanov je toto námestie známe pod hovorovým názvom Firšnál, čo je vlastne skomolenina z nemeckého slova Fürstenallee. Tento priestor bol totiž dlho známy tým, že bol na ňom trávnik a stromoradie. Jeho vznik v 17. storočí súvisel s tým, že tam postavili letný arcibiskupský palác, ktorý je momentálne sídlom Úradu vlády SR.

V čase komunistickej totality dostal tento málo využívaný priestor názov Gottwaldovo námestie, pomenovali ho po prvom komunistickom prezidentovi Československa Klementovi Gottwaldovi a postavili mu aj gigantickú sochu, slávnostné otvorenie bolo v roku 1980 a námestie sa stalo napríklad typickým priestorom na skladanie pionierskych sľubov.

Na jeseň v roku 1990 toto námestie spolu s desiatkami ulíc a námestí premenovali na Námestie slobody. V novembri 1990 z námestia výbušninou odstránili súsošie s Gottwaldom.

Námestie sa využívalo na koncerty, spoločenské akcie či demonštrácie. Do apríla 2007 bol priestor výnimočný tým, že sa naň nevzťahovala ohlasovacia povinnosť o zhromažďovaní občanov. Ľudia sa tam smeli zhromažďovať na rôzne akcie bez toho, aby o tom dali vedieť úradom. Poslanci Starého Mesta však túto výnimku zrušili, aby predišli konfliktným situáciám, keď by sa počas organizovaného podujatia konalo aj neohlásené zhromaždenie.

Fontána bola mimo prevádzky od roku 2007, občas však našla iné využitie. V septembri 2012 sa na pár dní premenila na veľké pieskovisko ako súčasť projektu poľského umelca Paweła Althamera a bratislavského občianskeho združenia Verejný podstavec.

Na Námestí slobody tiež 2. marca 2018 prebehlo prvé verejné zhromaždenie po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Ľudia pochodovali z Hviezdoslavovho námestia smerom k Námestiu slobody, kde bolo podľa odhadov až 20-tisíc ľudí.