Volám sa Filip Kiss. Vysvetlím vám, prečo som neoľutoval prestup do Saudskej Arábie, aj keď som po ňom už Kozákovi nechýbal
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Nesledujem politiku. Nezaujímam sa o ňu, maximálne sa o nej niekedy porozprávame v rodine. Ináč sa venujem len športu, priateľom a rodine. Nerozmýšľal som preto nad týmto rozmerom, keď som odchádzal do Saudskej Arábie. Som len jeden človek, sám nič nezmôžem.
Navyše, veľa sa tam toho zmenilo. K lepšiemu. A nielen športovo, naprieč spoločnosťou. Keď som prišiel, ženy nemohli ísť na futbal, nemohli šoférovať, všade museli chodiť zahalené. To sa zmenilo, keď prišiel nový princ. (Aj režim princa bin Salmána je represívny, krátky prehľad argumentov jeho kritikov prinášame v závere – pozn. redakcie.)
Volám sa Filip Kiss, narodil som sa v Dunajskej Strede a ani na sekundu som neoľutoval, že som v najlepších rokoch prijal ponuku zo Saudskej Arábie a uprednostnil som ju pred Európou a záujmami v reprezentácii.
Dovoľte mi, aby som vám vysvetlil prečo.
Hral som práve v Nórsku, mal som 27 rokov. S Haugesundom sme boli dobrí, patrili sme k najlepším v Nórsku, hrali sme v Európskej lige a ja som bol kapitán tímu. Bol som na vrchole. Vtom prišla ponuka zo Saudskej Arábie. Odmietol som ju okamžite, pretože som veril tímu, v ktorom som hral. Nechcel som sa ukrátiť o úspech.
Zároveň som mal v tom čase platnú zmluvu, čo znamenalo, že akýkoľvek záujemca o moje služby by za mňa musel zaplatiť prestupovú cenu. Ako to však býva vo futbale, všetko sa zmenilo v priebehu týždňov.
Bolo to ako lusknutie prstami, stalo sa toto.
