Svetový newsfilter: Putin nechce mier, schladil aj svojich spojencov

Dobrý deň,

Volodymyr Zelenskyj priznáva, že dlho očakávaná ofenzíva zatiaľ napreduje pomalšie, ako dúfala Ukrajina a jej spojenci. Zároveň hovorí, že vojna nie je hollywoodsky akčný film. Ide o životy Ukrajincov a na výsledky si treba počkať.

Pomalší postup súvisí aj s mínami, ktorými ruská armáda doslova zaplavila ukrajinské územie (o probléme s mínami sme písali aj tu). Rusi ich využívajú všade a zábrany nemajú ani tam, kde by výbuch mohol spôsobiť obrovskú katastrofu.

Afrika: Putin schladil mierovú misiu

Africkí lídri, ktorí vycestovali na Ukrajinu a do Ruska, aby pomohli dohodnúť mier, neboli veľmi úspešní. Nie je to až také prekvapenie – len sa znovu potvrdzuje, že Vladimir Putin vôbec nemá záujem ukončiť vojnu.

O čo ide: Väčšina štátov Afriky pri vojne proti Ukrajine zaujala neutrálny postoj. Niektoré síce pri hlasovaní v OSN podporili rezolúcie, ktoré odsudzujú ruskú inváziu, no otvorene nechcú podporovať ani jednu stranu a majú skôr vágne vyhlásenia o mieri.

Zopár krajín aj v tejto situácii prehlbuje vzťahy s Ruskom a je v pravidelnom kontakte s najvyššími politickými predstaviteľmi z Moskvy. To je aj prípad Juhoafrickej republiky (JAR), ktorá viedla mierovú delegáciu. S Ruskom obchoduje, organizuje spoločné vojenské cvičenia a podľa USA mu poslala aj zbrane.

Prezident JAR Cyril Ramaphosa so sebou zobral aj predstaviteľov Senegalu, Ugandy či Egypta. Najprv išli cez Poľsko do Kyjiva, potom do Petrohradu za Putinom.

Predzvesťou neúspechu misie bol letecký poplach, ktorý ich vítal pri príchode na Ukrajinu. Ruská armáda neprestala útočiť ani v čase, keď na Ukrajinu prišli politici, ktorí majú dobré vzťahy s Putinom.

O čom rokovali: Volodymyr Zelenskyj im v Kyjive povedal, že skutočný mier sa dá dosiahnuť iba vtedy, ak sa ruské jednotky stiahnu z Ukrajiny. Momentálne podľa neho nemá zmysel rokovať s Putinom, no pozval africké štáty, aby sa zúčastnili na plánovanom veľkom mierovom samite o Ukrajine.

Po prvom dni to teda ešte vyzeralo ako-tak neutrálne. Facka pre mierovú misiu prišla až v Petrohrade. Putin sa ani netváril, že má záujem o diplomaciu a delegáciu z Afriky prerušil už na začiatku debaty.

Kremeľ síce v oficiálnych vyjadreniach tvrdil, že mierový plán, ktorý pozostáva z 10 bodov, Putina zaujal, no ruský prezident africkým lídrom počas ich stretnutia rozprával, v čom všetkom sa svet mýli.

Bola to klasická ruská propaganda: za vojnu nemôže Rusko, ale Ukrajina a Západ, to isté platí aj o vysokých cenách obilia a mierové rokovania musia brať do úvahy novú realitu. V Putinovom ponímaní to znamená, že Ukrajina má prijať ilegálnu anexiu svojho územia.

Čo bude ďalej: Príjemné pre afrických lídrov nebolo ani vyhlásenie Kremľa, podľa ktorého nie je veľká nádej, že sa predĺži dohoda o vývoze obilia cez Čierne more. Rastúce ceny potravín sú tým najhmatateľnejším a najzávažnejším dôsledkom, ktorý Afrika po ruskom útoku pocítila.

Moskva a ani Kyjiv teda mierový plán Ramaphosu nepovažujú za reálny, no juhoafrický prezident chce v rokovaniach pokračovať. Misiu lídrov z Afriky na inom kontinente považuje za historický moment.

Skôr sa dá očakávať, že táto návšteva upadne do zabudnutia a svet sa bude sústrediť na augustový samit skupiny BRICS v Juhoafrickej republike. Pozvánku naň dostal aj Vladimir Putin.

Ak by prišiel, juhoafrická polícia by ho mala zatknúť, keďže JAR uznáva jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu, ktorý na ruského prezidenta vydal zatykač.

Európa: Znovu sa hovorí o nukleárnej hrozbe

Nebezpečenstvo, že vojna na Ukrajine sa zvrhne aj na jadrovú katastrofu, nemusí byť iba teoretickou úvahou. Za reálnu možnosť to považujú ukrajinský aj americký prezident.

O čo ide: Veľké územie Ukrajiny je už teraz brutálnym spôsobom zdevastované. Mnohé mestá sa po ruskom bombardovaní a bojoch zmenili na nepoznanie. Po zničení Kachovskej priehrady čelí kolapsu aj ekosystém v okolí.

Svoje o tom vedia už aj obyvatelia Odesy, ktorí sa toto leto nebudú môcť kúpať v Čiernom mori, pretože ich pobrežie sa premenilo na skládku a cintorín mŕtvych živočíchov.

Stále to však môže byť ešte horšie a vojna Putinovho režimu proti Ukrajine môže ešte viac eskalovať a získať nový prívlastok – nukleárna.

Čo hovoria: Americký prezident Joe Biden sa obáva, že Putin použije taktické jadrové zbrane. Na stretnutí s donormi Demokratickej strany povedal, že je to reálne. Pripustil niečo, o čom analytici doteraz hovorili skôr ako o nepravdepodobnej a hypotetickej možnosti.

Urobil tak v čase, keď Putin nechal previezť taktické jadrové zbrane na územie Bieloruska. Tento druh zbraní sa presunul za hranice Ruska prvýkrát od rozpadu Sovietskeho zväzu.

Oveľa konkrétnejšie obavy má Volodymyr Zelenskyj, ktorý varuje pred ruským teroristickým útokom v Zaporižskej jadrovej elektrárni. Dôsledkom by mohol byť únik radiácie.

Takéto informácie dostal od ukrajinskej rozviedky, ktorá hovorí o zamínovaní chladiaceho jazierka v najväčšej jadrovej elektrárni v Európe. Situácia tam je už dlho vážna, jej zamestnanci pracujú v extrémne ťažkých podmienkach pod ruským nátlakom.

Čo bude ďalej: Ešte vážnejšie je nezodpovedné správanie ruských vojakov, ktorí často nemajú základné vedomosti o bezpečnosti v jadrovej elektrárni.

Riziko nehody zvýšilo aj zničenie Kachovskej priehrady, ktorej voda sa používala aj pre kondenzátory turbín a bezpečnostné systémy jadrovej elektrárne.

Zamestnankyňa elektrárne, ktorá ušla z okupovaného územia a je v kontakte s tými, čo tam stále pracujú, Denníku N povedala, že veľmi nízko nad elektrárňou tento týždeň preleteli dve rakety Iskander.

Incident v elektrárni by bol katastrofou, preto Zelenskyj vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby konalo. Kyjiv varoval aj pred zničením Kachovskej priehrady – už dlhšie pred jej zničením tvrdil, že ju Rusi zamínovali.

Ak by však Rusko použilo jadrové zbrane alebo spôsobilo únik radiácie v Zaporižskej atómovej elektrárni, konflikt by sa dostal na úplne novú úroveň nepredvídateľnosti. Putin by vystrašil svet, no zároveň by mnohonásobne zvýšil hrozbu konfrontácie so Západom.

Severná Amerika: Hunter Biden sa priznáva

Syn amerického prezidenta Hunter Biden sa podľa amerických médií prizná k neodvedeniu daní a k držaniu zbrane pod vplyvom omamných látok. Vďaka dohode s prokurátorom sa s najväčšou pravdepodobnosťou vyhne väzeniu, lenže útoky republikánov naňho budú pokračovať.

O koho ide: Hunter Biden mal staršieho brata Beaua, ktorý si vybudoval povesť šikovného právnika a talentovaného politika. Otec Joe Biden raz predpovedal, že by sa mohol stať americkým prezidentom.

O Hunterovi sa, naopak, dlhodobo hovorilo skôr ako o „čiernej ovci“ rodiny. Okrem iného bol závislý od alkoholu, a keď sa za búrlivých okolností rozviedol, manželka ho obvinila z míňania peňazí na striptíz a drogy.

Zároveň sú dlhodobo otázne jeho obchodné aktivity. Hunter Biden bol ústrednou postavou škandálu v hlavnej úlohe s exprezidentom Donaldom Trumpom, ktorý sa snažil dotlačiť prezidenta Volodymyra Zelenského, aby otvoril vyšetrovanie ukrajinskej energetickej firmy.

Hunter Biden v nej pôsobil v čase, keď bol jeho otec viceprezidentom. Nenašli sa však žiadne relevantné dôkazy, že by Joe Biden zneužíval svoju pozíciu na podporu synovho podnikania.

Čo sa stalo: V rokoch 2017 až 2018 zarobil Hunter Biden najmenej milión dolárov, neodviedol však dane. Štátu dlží najmenej 200-tisíc dolárov.

Prípad má na starosti republikánsky prokurátor, ktorého do funkcie nominoval Donald Trump.

Práve on však teraz s Hunterom Bidenom chce dosiahnuť dohodu, keďže ten sa priznal k pochybeniu a všetky dlhy splatil. To by znamenalo, že by sa vyhol väzeniu.

Aké sú reakcie: Názory expertov nie sú jednoznačné: zatiaľ čo podľa niektorých právnikov je dohoda pri neodvedenej dani štandardným postupom, niektorí daňoví experti si myslia, že trest pre Bidena by mohol byť prísnejší.

Prezident sa k svojmu synovi nevyjadruje a v oficiálnom vyhlásení uviedol len to, že ho miluje. Na Huntera Bidena však mimoriadne tvrdo útočia republikáni, podľa ktorých jeho prípad ukazuje „dvojité štandardy“ amerického súdnictva.

Narážajú tým na to, že Trump čelí obvineniam v prípade neodovzdaných utajených dokumentov. Paradoxom je, že ak by po výzve národného archívu materiály vrátil, dohodu mohol s prokurátorom uzavrieť aj on.

Latinská Amerika: Belize je oficiálne bez malárie

Zo Strednej Ameriky prišla tento týždeň dobrá správa. Belize sa vďaka dlhoročnej snahe podarilo zbaviť malárie.

O čo ide: Malária je obávaná choroba, ktorú prenášajú komáre, vyskytuje sa najmä v tropických krajinách. Jej prenosu sa dá brániť a choroba sa dá liečiť, no v chudobných štátoch, kde sa s ňou ľudia stretávajú najčastejšie, oboje predstavuje problém.

V roku 2021 zdravotníci na celom svete zaznamenali 247 miliónov chorých. Až 95 percent z nich bolo v Afrike, na ktorú zároveň pripadá 96 percent z vyše 600-tisíc obetí. Ešte desivejší je posledný údaj – 4 z 5 obetí boli deti.

Práve tie patria spolu s tehotnými ženami a ľuďmi s HIV medzi najohrozenejšie skupiny.

Ako sa chrániť: Preto je veľmi dôležitá prevencia. Ľudia z Európy či zo Severnej Ameriky si so sebou do krajín s maláriou berú lieky. Pre obyvateľov týchto štátov sú najefektívnejšie spôsoby ochrany na prvý pohľad banálne, no zároveň často nedostupné.

Sú to napríklad sieťky proti hmyzu na okná, moskytiéry, repelenty či elektronické odpudzovače. Medzinárodné organizácie v spolupráci s miestnymi vládami desaťročia pracujú na tom, aby sa tieto veci dostali k ľuďom, ktorých ohrozuje malária.

Vedcom sa navyše podarilo vyvinúť vakcínu, ktorú od októbra 2021 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča deťom v problémových regiónoch.

Vďaka tejto snahe sa za posledných 15 rokov podarilo zabrániť šíreniu ochorenia v štátoch ako Maroko, Čína či Arménsko. Tento rok k nim už pribudli Azerbajdžan, Tadžikistan a najnovšie Belize.

Prečo je Belize dôležité: Na to, aby WHO oficiálne mohlo vyhlásiť, že krajina sa zbavila malárie, sa v nej prípady ochorenia nesmú objaviť tri roky po sebe. V Belize sa to podarilo, hoci ešte pred 20 rokmi mali ročne 10-tisíc prípadov.

Podľa WHO pomohla práve distribúcia sieťok a repelentov. Úspech Belize je dôležitý aj preto, že patrí medzi menej rozvinuté štáty, a tak môže byť príkladom pre iných. Napríklad aj pre susedov v Strednej Amerike, kde sa maláriou stále dá nakaziť.

V to verí aj WHO, ktorého cieľom je, aby sa počet prípadov a úmrtí do konca desaťročia znížil o 90 percent v porovnaní s rokom 2015.

Ázia: Čo Blinken vyrokoval, to Biden (možno) pokazil

Vzťahy Číny a USA už niekoľko rokov nie sú dobré a ich vrcholní predstavitelia sa nestretávajú často. Teraz urobili výnimku, ale veľkú zmenu to neprinieslo.

O čo ide: Do Pekingu koncom minulého týždňa prišiel americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, a stal sa tak najvyšším predstaviteľom Bidenovej vlády, ktorý navštívil Čínu.

Jeho stretnutie s čínskym ministrom Čchin Kangom sa malo uskutočniť už začiatkom roka, no Blinken ho zrušil po tom, čo sa v americkom vzdušnom priestore objavil čínsky špionážny balón.

Aj tento incident ukazuje, že vzťahy medzi dvoma najvplyvnejšími štátmi sveta sú napäté. Rokovanie v Pekingu preto malo byť skôr o vytváraní základnej dôvery, nie o veľkých diplomatických gestách.

Čo dohodli: Blinken sa stretol aj s prezidentom Si Ťin-pchingom a výstupy z rokovaní potvrdzujú, čo Číne najviac prekáža: že Spojené štáty stoja za Taiwanom.

Vzájomným vzťahom nepomáhajú ani vyhlásenia o genocíde v provincii Sin-ťiang a obchodná vojna, ktorú začal ešte Donald Trump.

Analytici preto považovali za dobrý výsledok už len to, že rokovanie sa uskutoční. Čokoľvek navyše by bol úspech – napríklad dohoda na pravidelnej a otvorenej komunikácii. Čína viaceré komunikačné kanály uzavrela po tom, čo vlani Nancy Pelosi ako predsedníčka americkej snemovne reprezentantov navštívila Taiwan.

USA chceli, aby takýto komunikačný kanál znovu vznikol na armádnej úrovni, najmä pre krízové situácie. Číňania to však odmietli.

Čo bude ďalej: Jedným z najkonkrétnejších výsledkov stretnutia je, že minister Čchin príde do Washingtonu. Vylúčené nie je ani to, že by sa ešte tento rok stretli prezidenti Si a Biden. Doteraz sa osobne videli len vlani v novembri na samite G20 v Indonézii.

Do úvah nad možným stretnutím prezidentov USA a Číny však môžu zasiahnuť Bidenove výroky, ktoré zazneli len deň po Blinkenovej návšteve.

Americký prezident na straníckom podujatí v Kalifornii Si Ťin-pchinga označil za diktátora a tvrdil, že Si sa musel hanbiť za incident so zostreleným špionážnym balónom. To, samozrejme, nepotešilo Čínu, ktorá to považuje za nezodpovednú provokáciu.

Čítajte viac: Si Ťin-pching už mesiac pripravuje Čínu „na najhoršie“ a kritizuje USA. Hrozí konflikt?

Meno týždňa: Šor

Moldavský ústavný súd zakázal proruskú stranu Šor, ktorej meno sa spomínalo v spravodajských dokumentoch v súvislosti s ruskými pokusmi podmaniť si Moldavsko a odkloniť ho z európskej cesty.

Stranu vedie Ilan Šor, ktorý žije v exile. V Moldavsku ho odsúdili za to, že sa podieľal na krádeží miliardy dolárov z bankového systému. Strana v uplynulých mesiacoch organizovala protivládne protesty, no podľa ústavného súdu mala nezákonné financovanie a pokúšala sa rozložiť moldavský ústavný systém. Súd ju preto rozpustil.

Čítajte viac: Ruskej FSB zatiaľ stratégia v Moldavsku nevychádza. Najnovšie tam zakázali proruskú stranu

Foto týždňa

Na Novom Zélande sa o mesiac začnú ženské MS vo futbale. V rámci propagácie turnaja na Južnom ostrove pripravili ihrisko neďaleko najvyššieho vrchu Mount Cook (Aoraki) a odohrali na ňom exhibičný zápas.