K 120. výročiu narodenia Georgea Orwella

Autor je prekladateľ

25. júna 1903 sa úradníkovi oddelenia pre ópium Indickej civilnej služby Richardovi Walmesleymu Blairovi a jeho manželke Ide Mabel Limouzinovej narodil v Motihari v Bengálsku syn Eric Arthur Blair, ktorého pozná celý literárny (a nielen ten) svet pod menom George Orwell.

Rozsah jeho literárneho, esejistického a recenzného diela, ktoré za svoj relatívne krátky život vytvoril, je vzhľadom na dramatické historické okolnosti prvej polovice 20. storočia, trvalý zápas s vlastným podlomeným zdravím a peripetie osobného života priam neskutočný.

Jeho kľúčové distopické romány Zvieracia farma a 1984 sú základnými stavebnými kameňmi modernej svetovej literatúry, bez ktorých nie je možné pochopiť tragickú hĺbku dejinných katakliziem nedávnych desaťročí, akými boli 2. svetová vojna a vznik totalitných režimov fašizmu a komunizmu.

George Orwell patril k ľuďom, ktorým sa zvykne hovoriť homo scribens – človek píšuci, človek narodený pre písanie, človek, ktorého život je písaním a písanie je spôsobom jeho existencie.

V eseji »Prečo píšem«, uverejnenej v lete v roku 1946 v literárnom štvrťročníku Gangrel, hovorí: „Už od raného detstva, možno od piatich či šiestich rokov, som vedel, že keď vyrastiem, budem spisovateľom. Medzi 17. až 24. rokom som sa snažil na tento nápad zabudnúť, ale robil som to s vedomím, že potláčam svoje vlastné ja a že skôr či neskôr ma to prejde a budem písať knihy.“

Táto predurčenosť sa v jeho spisovateľskom živote naplnila vrchovatou mierou, možno aj za cenu chatrného zdravia, rodinných tragédií a predčasného skonu. Jeho žánrové i tematické rozpätie je ohromujúce, a čo nebýva také časté (prinajmenšom nie v takom rozsahu), autorova jednoznačná politická vyhranenosť ide ruka v ruke s vysokou literárnou a jazykovou kvalitou.

Orwell však nebol kabinetný homo scribens, práve naopak. Celé jeho dielo je založené na empirickej skúsenosti. Najprv slúžil v Indickej imperiálnej polícii v Barme (román Barmské dni, eseje »Poprava« či »Zastreliť slona«) a potom na jeseň 1927, rozčarovaný a znechutený službou v imperiálnej správe, vyráža na „výpravy“ medzi chudobu londýnskeho East Endu a neskôr do Paríža, kde pracuje ako umývač riadu a na vlastnej koží žije život vykorisťovaných (román Na dne v Paríži a v Londýne).

V druhej polovici 30. rokov putuje po baníckych mestách v severnom Anglicku (Wigan, Barnsley a Sheffield), kde zbiera materiál na knihu o oblastiach zasiahnutých hospodárskou krízou (román Cesta do Wigan Pieru).

Pretože to nebol nielen kabinetný spisovateľ, ale ani kabinetný (v našich zemepisných šírkach by sme povedali, že salónny) socialista, odchádza na Vianoce 1936 bojovať do španielskej občianskej vojny.

Nikdy neskrýval svoj antistalinistický postoj a negatívny vzťah k boľševickému Sovietskemu zväzu, za čo sa v Španielsku ocitol v hľadáčiku stalinistov a ich tajnej služby. Pridáva sa k nestalinistickej marxistickej skupine POUM (Partido Obrero de Unification Marxista) a bojuje na aragónskom fronte. Po ťažkom zranení krku pri Huesce sa mu v poslednej chvíli podarí utiecť do Francúzska. Neskôr svoje skúsenosti zúročí v románe Hold Katalánsku a v zborníku Spätný pohľad na občiansku vojnu v Španielsku.

V roku 1939 Orwell je hlboko otrasený paktom Hitlera so Stalinom a zrieka sa pacifizmu. Chce sa prihlásiť do armády, zo zdravotných dôvodov ho odmietnu. Počas náletov na Londýn pôsobí ako dobrovoľník a potom dva roky pracuje ako redaktor a neskôr producent hovorených programov pre indickú redakciu Východného vysielania BBC.

V novembri 1943 odchádza z BBC a stáva sa literárnym redaktorom. Zo zdravotných dôvodov musí domobranu opustiť. Začína písať Zvieraciu farmu, ktorú dokončí vo februári 1944. V decembri 1943 píše prvý z osemdesiatich stĺpčekov pod spoločným názvom Tak to vidím ja pre mesačník Tribune. (V slovenčine vyšli spomenuté stĺpčeky v roku 2021 pod týmto názvom spoločne s výberom autorových esejí a literárnych recenzií.)

Vo februári 1945 pôsobí ako vojnový korešpondent vo Francúzsku, v Nemecku a Rakúsku pre denníky The Observer a The Manchester Evening News. V lete 1945 začína písať román 1984.

V auguste toho istého roku po mnohých odmietnutiach (Británia bola v tom čase spojencom Stalina a vydavatelia sa obávali takúto knihu vydať) vychádza prvých 4 500 kusov Zvieracej farmy vo vydavateľstve Secker & Warburg. Za Orwellovho života sa v tomto vydavateľstve predalo celkovo 21-tisíc výtlačkov tejto knihy. V USA vyšla v roku 1946 a predalo sa jej 540-tisíc výtlačkov.

Za Orwellovho života bola kniha preložená do portugalčiny, švédčiny, nórčiny, nemčiny, poľštiny, perzštiny, holandčiny, francúzštiny, taliančiny, gudžarátčiny, ukrajinčiny, dánčiny, estónčiny, španielčiny, kórejčiny, japončiny, telugčiny, indonézštiny, islandčiny a ruštiny. Orwell sa cez noc stáva svetoznámym spisovateľom.

Román 1984 dokončuje už ťažko chorý v novembri 1948 na rybárskej samote Barnhill na hebridskom ostrove Jura. Román vychádza vo vydavateľstve Secker & Warburg v júni 1949, za Orwellovho života sa predá 26 575 výtlačkov, v USA vyše 200-tisíc v rôznych vydaniach. Kniha je do konca roku 1950 preložená do dánčiny, japončiny, švédčiny, nemčiny, holandčiny, francúzštiny, nórčiny, fínčiny, taliančiny a hebrejčiny. 21. januára 1950 George Orwell zomiera predčasne ako 46-ročný na pľúcnu tuberkulózu.

Orwell bol síce jasnozrivý prognostik totalitnej budúcnosti komunistickej diktatúry, ale iste netušil, že jeho ponuré prognózy „zglajchštaltovnej“ spoločnosti nadobudnú v 21. storočí aj prvky kabaretnej absurdnosti. Vo veľkom rámci napríklad vo vyhláseniach kremeľského hovorcu Peskova, podľa ktorého završujúca sa úspešná demilitarizácia Ukrajiny znamená jej prezbrojenie 2.0 vyspelými západnými zbraňovými systémami na najmocnejšiu armádu v Európe v súčasnosti.

A v malom rozsahu sú to zase slovenské metamorfózy Orwellovho vrcholného diela 1984, ktoré poslúžilo ako nálepka slovenským fašistom na protest proti politickému útlaku a zlovoľnosti liberálnej demokracie, EÚ a NATO. To už je taká sémantická vývrtka, že to nemožno nazvať inak ako podkarpatský triplethink. A to nie je všetko. Ešte je tu aj Robert Fico. Ten obohacuje orwellovský doublethink o subvariant, keď vyslovené neznamená svoj pravý opak (vojna je mier, sloboda je otroctvo), ale neznamená vôbec nič, prípadne čokoľvek. To podľa okolností.

V praktickom prevedení to znamená ráno nadávať na Američanov a večer popíjať s veľvyslancom na americkej ambasáde. Ficov doublethink nemá žiadne posolstvo, nie je v ňom žiadna oxymorickosť, je len fyzickým prehovorom k stádu na farme, ktoré existuje len s jediným cieľom: aby mu dalo svoje volebné hlasy. Zvieratká to urobia rady a ochotne. Veď už majú plné zuby svojej vlastnej dvojitej revolúcie, keď najprv s nadšením ustanovili za pána svojej farmy teatrálneho sociopata a potom ho z nej vyhnali. A teraz zase túžia po svojich istotách.

Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ trvá zápas liberálnej demokracie s totalitarizmom a jeho hybridnou propagandou, dielo Georgea Orwella nikdy nestratí na svojej mrazivej mnohovýznamovosti.