Čína posiela na Kubu špiónov ako kedysi Sovietsky zväz. Chudobný ostrov za to dostane miliardy

V čase, keď sa šéf americkej diplomacie Antony Blinken snažil v Pekingu zmierňovať napätie medzi Čínou a Spojenými štátmi, americký denník Wall Street Journal pokračoval v kauze čínskej špionážnej základne na Kube.

Len sto míľ od Floridy čínski agenti od roku 2019 vykonávajú elektronickú špionáž. Podľa zistení WSJ plánuje Peking na ostrove zriadiť aj spoločné vojenské výcvikové stredisko.

Americké médiá hovoria o novom geopolitickom konflikte, ktorý pripomína časy studenej vojny. Keď Rusko v roku 1962 umiestnilo svoje balistické rakety na Kube, vyvolalo to veľké riziko nukleárneho konfliktu medzi dvomi veľmocami známe ako karibská kríza.

Len málo Američanov podľa Economistu zabudlo na tých mrazivých 18 minút, keď 2. októbra 1962 prezident John F. Kennedy oznámil, že Sovietsky zväz premiestnil rakety schopné niesť jadrové zbrane na Kubu len 160 kilometrov od Floridy. USA vtedy zareagovali námornou blokádou ostrova.

Peking podľa vzoru Moskvy

Po rozpade Sovietskeho zväzu a po vyše dvoch desaťročiach, čo je Putin pri moci, globálny vplyv Ruska zásadne upadol a najväčším rivalom pre USA sa stala Čína.

Američania zaznamenali na ostrove v čínskych špionážnych zariadeniach pohyb zamestnancov čínskych telekomunikačných gigantov Huawei a ZTE. Podľa Wall Street Journal by mohli pracovať na rozširovaní čínskych špionážnych kapacít proti USA.

Čínske spoločnosti to odmietli ako nezmyselné obvinenie. Dlhodobo ich však zahraniční bezpečnostní experti obviňujú z toho, že by mohli byť technickým trójskym koňom na Západe.

Správy o špionáži na Kube rovnako odmietla aj čínska diplomacia, to však nezastavilo prebiehajúcu debatu o čínskych tajných operáciách v amerických médiách.

Blinken sa o čínskej špionáži rozprával tento týždeň s partnermi počas návštevy Číny. V rozhovore pre CBS povedal, že v Latinskej Amerike už proti nej podnikli viacero krokov v regióne.

„Nie je to nič nové, ale je to niečo, čo vyvoláva obavy. Jasne som vyjadril naše obavy z Číny,” povedal Blinken. Nedávno pritom Američania na svojom území našli čínske balóny so špionážnou technikou, čo vyvolalo medzi krajinami diplomatický konflikt.

Výmenou za odpočúvaciu základňu sa Peking zaviazal krachujúcemu kubánskemu štátu platiť miliardy dolárov. Podľa zistení WSJ by mohla Čína z ostrova vykonávať elektronickú špionáž známu ako sigint, čo zahŕňa monitorovanie rôznych druhov komunikácie vrátane e-mailov, telefonátov a satelitných prenosov.

Peking by podľa amerického denníka mohol argumentovať, že jej základňa na Kube je oprávnená vzhľadom na americké aktivity neďaleko Číny na Taiwane, ktorému USA predávajú zbrane a cvičia ich vojakov. A kým Číňania, ako dodáva denník, nemajú svoje jednotky v Latinskej Amerike, Američania ich majú tucty po celom Pacifiku, kde majú rozmiestnených viac ako 350-tisíc vojakov.

V minulosti Sovietsky zväz dlhé roky využíval kubánsku základňu Lourdes na sledovanie USA. Zavreli ju až v roku 2001 z finančných dôvodov. V časoch najväčšieho vyťaženia v nej pracovalo okolo 1500 sovietskych inžinierov z KGB, GRU a z viacerých spriaznených tajných služieb z východného bloku.

Podobne ako vtedy Moskva dotovala zle riadený komunistický štát – ročne 200 miliónov dolárov –, teraz sa do podobnej roly dostala Čína, ktorej vplyv v Latinskej Amerike ako ekonomického hráča prudko stúpol v mnohých sektoroch od poľnohospodárstva po ťažbu minerálov.

Informácie o čínskych odpočúvacích základniach pritom, ako píše Economist, nie sú ničím novým. Objavili sa už v správe think-tanku Army War College’s Strategic Studies Institute v roku 2011. Číňania ich mali mať práve v Lourdes, ale aj v mestách Bejucal a Santiago de Cuba, aby tam odpočúvali rádiový a mobilný signál a podnikali kyberšpionáž.

Paradoxne, aj Američania majú notoricky známu základňu a väznicu na Kube v Guantáname, kde umiestňujú zahraničných teroristov a tiež ju využívali na elektronickú špionáž.

Väznica je dlhodobo terčom ľudskoprávnych organizácií za to, že väzní podozrivých z terorizmu neobmedzene dlho a bez riadneho súdneho procesu často v nedôstojných podmienkach.

Zvykajte si na novú realitu

To, že si Čína vybrala práve Kubu, je podľa Craiga Singletona z Nadácie na obranu demokracií zvlášť provokatívne. „Vybudovanie tohto zariadenia signalizuje novú, eskalačnú fázu v širšej obrannej stratégii Číny. Trochu to mení pravidlá hry,“ povedal Singleton pre Wall Street Journal.

Ak si Spojené štáty mysleli, že čínska výzva sa ich týka iba v indo-pacifickom regióne, tak tieto dni sú aj podľa bezpečnostného analytika Michaela Mazarra preč.

WSJ pripomenulo, ako Washington v minulosti požiadal Spojené arabské emiráty, aby pozastavili výstavbu čínskeho vojenského zariadenia neďaleko ich hlavného mesta. Išlo o ďalší prejav rastúceho vplyvu Číny, ktorá sa na Blízkom východe snaží profilovať ako mierový vyjednávač. Práve na jej pôde si nedávno za jeden stôl sadli odvekí rivali Saudská Arábia a Irán.

Jediná oficiálne známa vojenská základňa Číny v zahraničí je v Džibuti, už dlhšie sa však hovorí o snahe Pekingu budovať vojenské prístavy (Peking sa na tom dohodol napríklad s Kambodžou) a spravodajské základne po celom svete.

Sledovacie zariadenia podľa bývalého analytika CIA Denisa Wildera, ktorého cituje Economist, s najväčšou pravdepodobnosťou prevádzkuje Tretie oddelenie spoločného štábu čínskej armády. To je často označované ako 3PLA a zodpovedá podľa Economistu americkej Národnej bezpečnostnej agentúre (NSA).

Také miesta 3PLA by mohli byť okrem Džibutska, kde oficiálne otvorili vojenskú základňu v roku 2017, aj v Severnej Kórei a Pakistane. Čína podľa Wildera zrejme využíva zariadenia na Kube, aby získala informácie týkajúce sa amerických satelitných systémov. Na ostrove by mohli napríklad inštalovať výkonnejšie zariadenia na zber údajov známe ako radómy.

Možností, ako reagovať, majú však USA minimálne. Ako pripomína Economist, nejde o čínsky krok proti medzinárodnému právu, podobné aktivity vedú Američania v Južnej Kórei či Japonsku.

To však neplatí o neoficiálnych policajných staniciach, ktoré Čína otvorila na viacerých miestach na svete, ako ukázala správa organizácie Safeguard Defenders. Také stanice sa nachádzali aj na Slovensku a v Česku.

Plánované výcvikové stredisko na Kube, kam by mohla Čína poslať svojich vojakov, je podľa WSJ súčasťou Projektu 141, s ktorým sa čínska armáda snaží rozšíriť svoju globálnu logistickú podporu.

Americký denník vo svojom komentári varuje, že Kuba je len špičkou ľadovca a Spojené štáty čelia trom znepriateleným rivalom v Latinskej Amerike – okrem Číny aj Rusku a Iránu.

„Od Tijuany po Tierra del Fuego sú americké záujmy v ohrození vzhľadom na to, že doslova každá krajina Latinskej Ameriky prechádza veľkými a rastúcimi sociálnymi, politickými a ekonomickými problémami,“ napísal americký Wall Street Journal. Ako upozorňuje, okrem zahraničných hráčov v nich znepokojivo narástol vplyv drogových kartelov, ktoré podrývajú autoritu viacerých štátov.