Denník N

Pozície opozície

KDH prešľapuje na mieste, Most upadol do vegetatívneho stavu, o SDKÚ nie je čo písať, SaS hodnotovo putovala kade-tade, zo Siete môže byť skokan roka aj prepadák.

Odpočet vlády po štyroch rokoch pri moci bude zaiste mediálnou témou. Odpočet opozície by však bol rovnako zaujímavý. Po parlamentných voľbách 2012 sa najsilnejším opozičným zoskupením stalo Matovičove antistranícke hnutie OĽaNO. To samo osebe naznačovalo, že opozícia je v úbohom stave. KDH s voličskou podporou roky prešľapuje na mieste, agenda ani vedúci predstavitelia sa nemenia.

Trucpodnik Bélu Bugára po nezvolení za predsedu SMK s názvom Most-Híd upadol po voľbách do vegetatívneho štádia. SDKÚ-DS vymenila po zlom výsledku predsedu a celé to dopadlo tak, že z pôvodnej SDKÚ ostalo len logo. Aj SaS stratila vo voľbách viac ako polovicu hlasov a strana oprávnene/neoprávnene dodnes nesie biľag rozbíjača vlastnej vlády. Ale pekne po poriadku.

Družina

Podľa niektorých mal byť Matovič lídrom opozície. Rýchlo sa ukázalo predpokladané, že jeho poslanecký klub nie je homogénny ideovo ani odborne. Od serióznych odborníkov typu Kadúc alebo Huba či Mičovský až po Helenu Mezenskú. Od liberálov ku konzervatívcom typu Kuffa. Niektorí poslanci klub opustili, ďalší si robili, čo chceli, stranícka disciplína sa v protestnom hnutí so štyrmi členmi ani vyžadovať nedala.

Matovič sa so svojou družinou staral štyri roky o parlamentnú zábavu, ale stal sa aj tvrdým kritikom korupcie a rôznych i nevládnych politických nešvárov, čo mu zabezpečilo neobľúbenosť na celej politickej scéne. Prijal ponuku od vlády, aby sa poslanec OĽaNO Pollák stal splnomocnenom vlády pre rómske komunity, a tak chtiac-nechtiac nesie zodpovednosť za takzvanú rómsku reformu.

KDH po voľbách neurobilo žiadnu sebareflexiu, a tým vypudilo zo svojich radov to mladšie a šikovnejšie, čo tam bolo. V tomto volebnom období lavírovalo na pomedzí opozície a poskoka Smeru, keď podporilo ústavný zákon o zmenách v súdnictve, aby sa do ústavy prepašovala aj agenda KDH o manželstve ako jedinečnom zväzku muža a ženy.

Všeobecne po rozpade nefunkčnej Ľudovej platformy tvorenej okrem KDH aj SDKÚ a Mostom, ktorej jediným, aj to nie celkom dodržaným výstupom bola spoločná podpora s chabým výsledkom v prezidentských voľbách pre Pavla Hrušovského, sa čoraz častejšie objavovali špekulácie o možnej povolebnej spolupráci Smeru a KDH. Temer idylické vzťahy narušilo odvolávanie predsedu KDH Jána Figeľa z postu podpredsedu parlamentu v rámci záchrannej operácie Smeru po kauze Váhostav.

Most-Híd, hoci nikto poriadne nevie, čo štyri roky v opozícii robil, sa tiež nedal zahanbiť a od vlády prijal ponuku, aby sa jeho nominant stal splnomocnencom vlády pre národnostné menšiny. László Nagy neskôr odstúpil, ale Most rovnako ako KDH tvoril koalície so Smerom v komunálnych aj regionálnych voľbách a dorovnal KDH aj v podpore ústavnej zmeny predloženej Smerom.

Úspech či zrada?

Oproti novým, ale neznámym tváram v KDH, Most posilnil svoje stavy o Luciu Žitňanskú, ale na kandidátke okrem predstaviteľov najmä maďarskej menšiny dostali miesto aj ústavný právnik Kresák, aktivista Dubéci alebo bývalí poslanci SDKÚ Galbavý a Slafkovský. Agenda takzvanej Občianskej vízie, mierny liberálny závan a iný pohľad na utečencov ako u väčšiny politikov je hra na bývalých voličov SDKÚ.

O SDKÚ toho veľa písať netreba. Z jedenástich poslancov ostal v parlamente zastupovať stranu len jeden, na sneme v Senici z 210 hlasujúcich delegátov bolo 160 za odvolanie predsedu SDKÚ Pavla Freša, ale stanovy ešte z čias Dzurindu ho zachránili. Najväčším úspechom strany bolo znovuzvolenie Freša za župana v Bratislavskom samosprávnom kraji, kde ho podporila väčšina opozície a tiež zvolenie predsedu NKÚ na návrh Pavla Freša, ale tu si už nie som istý, či ide o úspech alebo o akúsi zradu opozície. V každom prípade to vyzerá tak, že SDKÚ bude po voľbách v parlamente passé.

Ako skončí SaS, teraz nikto naisto nevie, ale strana si prešla bojom o predsednícku stoličku a odchodom porazených piatich poslancov a asi 70 členov z necelej dvestočlennej strany. Tí putovali kade-tade, ale teraz majú vlastnú stranu a na poslanecké lavice to nevyzerá.

Aj SaS putovala kade-tade. Hodnotovo. Sulík sa čoraz hrmotnejšie hlásil k euroskepticizmu a ako poslanec Európskeho parlamentu prešiel od liberálom ku konzervatívcom a reformistom. Utečenecká kríza a jeho postoje s liberalizmom nemajú nič spoločné, ale parlament z toho byť môže.

Najsmutnejšie dopadol Daniel Lipšic, ktorý mal úprimnú ambíciu opozíciou zahýbať so svojou stranou Nova, ale skončil na 14. mieste Matovičovej kandidátky ako OĽaNO-Nova, čo sa nedá interpretovať inak iba ako pokus o záchranu.

Čo sa nepodarilo Lipšicovi, to sa zrejme podarí Procházkovi. Kapitál z prezidentských volieb celkom nepremrhal, ešte dobre, že voľby sú už za rohom. Sieť sa môže stať skokanom volieb alebo prepadákom. Je to tak pol na pol. To, že voľby vyhrá Fico, je stopercentná istota.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie