Denník N

High 5ive: Čo sa môžete dozvedieť na ceste za architektúrou

Foto - Peter Jurkovič
Foto – Peter Jurkovič

Pravidelný osobný výber počinov z mora (pop)kultúry, ktoré by vás mohli zaujať.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

*

Cesta sa vinie zelenou krajinou a hlava si uvedomí, že už dlho nevidno žiadne znaky civilizácie. Cieľ je obec Hrušov v regióne Hont. Tu sa nachádza jedna zo stavieb, ktorú si ide pozrieť porota ocenenia CE ZA AR, a ja môžem byť pri tom. Bonus tohto putovania Slovenskom je v tom, že prináša aj pridružené architektonické témy a javy.

V Hrušove sú to dúpence – priestory vytesané do mäkkých hornín. Pôvodne miesta úkrytu pred nájazdmi, neskôr pivnice. Majú viackomorový systém, niektoré vraj boli prepojené, povesť hovorí o podzemnom kostole. V obci s vinohradníckou tradíciou je ich veľa. Obdivujem túto protoarchitektúru. Všimli si ich Čierne diery a môžete aj vy.

Foto – autor

*

Kto sa nedostane na výlet za architektúrou, môže sa o kultúre výstavby informovať aj inak. Napríklad si počká na nominácie aktuálneho ročníka ocenenia CE ZA AR, ktoré budú čoskoro. Alebo siahne po nedávno vydanej Správe o slovenskej architektúre, diele bádateľov z akadémie vied. Čo chce naznačiť skratka SOS A?

Isto aj to, že domáca architektúra nie je bezproblémová. V prvej časti sa najprv dozvieme o úrode diel za posledné roky, z ktorých mnohé boli vo finále ocenenia CE ZA AR. Potom nasledujú eseje o tom, kde je potrebná debata či priam intervencia: výstavba v Demänovskej doline, otázky Lida v Bratislave či zakliaty Machnáč. Tak čítajte.

*

Keď je človek v spoločnosti architektov, reč je často o, čuduj sa svete, architektúre. Tak sa dozviem o budove Strata SE1, ktorá už v Londýne stojí od roku 2010. Má 147 metrov a v čase vzniku bola najväčšou rezidenčnou budovou v meste. Obýva ju tisíc ľudí. Poznávacím znakom sú tri veterné turbíny, ktoré sú súčasťou dizajnu stavby.

Takto získaná elektrina mala pokryť 8 percent energetickej potreby budovy. Malo ísť o príklad udržateľnej výstavby a príspevok architektúry k znižovaniu emisií. Pointa: vrtule mrakodrapu

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

High 5ive

Kultúra

Teraz najčítanejšie