Denník NPrigožin má zrejme podporu tajných služieb, inak by ho už zastavili. Rusku hrozí občianska vojna, vraví analytik

Lukáš PrchalLukáš Prchal Deník NDeník N
Jevgenij Prigožin. Foto - TASR/AP
Jevgenij Prigožin. Foto – TASR/AP

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Vzbura ruského žoldnierskeho veliteľa Jevgenija Prigožina nie je podľa českého analytika a bývalého konzula v Rusku Vladimíra Votápka pravdepodobne izolovaná akcia.

„Mne sa čoraz viac javí ako pravdepodobný variant, že ide o organizovanú akciu rôznych ozbrojených mocenských zložiek Moskvy, ako je FSB alebo GRU,“ hovorí v rozhovore bývalý konzul v Rusku.

V rozhovore sa ho okrem iného pýtame:

  • prečo ruské jednotky zatiaľ nezastavili Prigožinovu vzburu;
  • kedy môže dôjsť ku kľúčovému posunu;
  • čo naznačuje skutočnosť, že lietadlo bieloruského prezidenta Lukašenka odletelo do Turecka;
  • či by mohlo dôjsť v Rusku k občianskej vojne.

Ako sa pozeráte na situáciu v Rusku, kde Jevgenij Prigožin vyhlásil vzburu a pochod na Moskvu?

Ide o zásadnú vojenskú neposlušnosť a môžeme to prirovnať k vojenskej vzbure. Je to prejav veľkého napätia vnútri ruskej vládnucej elity. Vojna má na Rusko zásadný vplyv, veľa príslušníkov vládnucej vrstvy sa chce Putina zbaviť. Tlak je tam nepochybne obrovský, ale, bohužiaľ, nemáme podrobnú analýzu. Kremeľ, vláda a celý štát sú vystavené silným tlakom a Prigožinova vzbura je veľkou prasklinou na trupe lode. Či však bude fatálna a či sa Putinov režim zrúti, zatiaľ nevieme.

Prečo Prigožin začal s prevratom teraz? Boli vidieť nejaké náznaky alebo dôvody, prečo sa to stalo v tejto chvíli?

To vôbec nie je jasné. Záleží na niekoľkých predpokladoch, ktoré si zatiaľ nevieme vyjasniť. Musím sa však priznať, že mne sa stále viac javí ako pravdepodobný variant, že nejde o izolovanú vzburu Prigožina, ale že ide o organizovanú akciu rôznych ozbrojených mocenských zložiek Moskvy, ako je FSB alebo GRU (spravodajská služba, respektíve vojenská tajná služba – pozn. red.). Napovedá tomu skutočnosť, že Prigožinove jednotky sa objavili už vo Voroneži.

Čo môže byť teda aj jeden z dôvodov, prečo sa Prigožinove jednotky stále nedarí zastaviť.

Áno. Sú dve možnosti. Buď je to prejav neschopnosti, alebo – a ja sa prikláňam k tomuto variantu – ho nechcú zastaviť. Je to, samozrejme, špekulácia, ale napovedá tomu viac vecí. V Bielorusku vzlietlo lietadlo autoritára Alexandra Lukašenka, ktorý je pri moci len vďaka Putinovmu režimu a je od neho závislý. Lietadlo najskôr zamierilo k Moskve a potom pristálo v Turecku.

Čo to naznačuje?

Neviem, či je v tom lietadle Lukašenko, jeho rodina alebo zlato a jeho cennosti. Zdá sa mi, že Lukašenko od niekoho dostal informáciu, že Putinov režim sa môže zrútiť rýchlejšie, než by sa mohlo zdať, a preto utiekol alebo do bezpečia poslal to, na čom mu záleží. Pritom na to nie je žiadny dôvod. Lukašenkov režim by sa zrútil až týždne po páde režimu Vladimíra Putina. Ak však posiela lietadlo niekam preč, bojí sa, že to bude veľmi rýchle alebo že je rozhodnuté.

Bieloruský vládny špeciál, ktorý používa Lukašenko aj jeho rodina, pristál v Turecku

Ako sa na vzburu pozerá Putin a jeho ľudia?

Myslí si, že je to izolovaná vzbura, ktorú prikázal zastaviť všetkými prostriedkami. To sa však zatiaľ nedarí, Prigožin prekonal vyše polovice cesty do Moskvy. Môže to byť signál, že je za tým niečo viac a je to zložitejšie. Podľa mňa to nie je izolovaná vzbura Prigožina, ktorý sa dal do pohybu pre to, že mu niekto zbombardoval základne.

Dá sa teda predpokladať, že Prigožin má dohodnutú podporu zo strany spomínaných bezpečnostných zložiek?

Netuším, či je to s nimi dohodnuté. Prigožin však možno vie, že proti nemu nepôjdu a nechajú ho do Moskvy alebo niekam dôjsť. Prigožin je lump a darebák, ale počas agresie proti Ukrajine sa nejavil ako hlupák. Naopak, ukázal sa ako schopný veliteľ. Ale že by sa pustil do takého dobrodružstva a vyšiel s kolónou desiatok, možno stoviek vozidiel na takú jazdu a myslel si, že prejde vzdialenosť z Rostova až do Moskvy? Je to nepravdepodobné, pretože na každom druhom kilometri ho môžu zastaviť, vyhodia do vzduchu nejaký most, na cesty vysypú betónové bloky alebo naňho zaútočia stíhačkami a rozstrieľajú čelo kolóny.

Keby narazil na skutočný odpor, do Moskvy nemôže nikdy dôjsť. Nedošiel by ani do toho Voroneža, kde už je. Skutočný odpor však neprichádza. To je pre mňa signál toho, že je za tým niečo viac.

Ako sa pozerať na útok na Prigožinove základne? Tiež to naznačuje, že by na jeho strane mohli byť vplyvní ľudia v ozbrojených zložkách?

Je otázka, aký silný ten útok bol, koľko pri ňom bolo obetí. Kladiem si otázku, či to nebol len taký spúšťací signál, ktorý mal Prigožina vyprovokovať, aby sa pohol. Či to nebolo niečo, čo mu malo dať alibi na to, aby sa pohol. My nevieme, aké silné útoky na Prigožina sú, pretože je v tom zmätok. Neviem to detailne zhodnotiť.

Prigožinovi žoldnieri obsadili vojenské stanovištia v ruskom Rostove nad Donom. Foto – Telegram/Petrenko

Čo tento konflikt teda znamená?

Je to prejav hlbokej krízy kremeľského režimu. Môže to byť trochu zložitejšie a časť elít sa rozhodla zbaviť Putina po tom, čo viackrát odmietol odstúpiť, čo sa zdá byť podložené, pretože tá informácia sa objavovala opakovane. Možno to teda tentoraz skúsili týmto spôsobom a postavili Putina do bezvýchodiskovej situácie a skúsia ho donútiť, aby utiekol a niekde požiadal o politický azyl.

Aké sú scenáre možného vývoja?

Prvý a stále najpravdepodobnejší je, že Prigožina zastavia, jeho jednotky čiastočne zlikvidujú a vzbura bude potlačená. Ďalší variant je, že dôjde do Moskvy a dopadne to ako niečo medzi Mussoliniho pochodom na Rím a Napoleonovým pochodom na Paríž – vládnuce vrstvy by sa skúsili s Prigožinom dohovoriť a skúsili by ho spacifikovať.

Nemyslím si, že by Prigožin v Rusku prevzal moc, ale môže to byť tak, že rozumné vrstvy typu Mišustin (ruský premiér – pozn. red.) by ho použili na to, aby eliminovali najväčších šialencov a záujemcov o moc.

Je Prigožinovým cieľom zvrhnúť Putina? Dlho opakoval, že chce, aby mu vydali ministra obrany a náčelníka generálneho štábu.

To síce áno, ale situácia eskalovala. Teraz to už nemôže byť iba tak, že je tam dobrý cár a zlí bojari. Po tom, ako Putin vystúpil, ide už priamo o cára. Teraz už ide oňho. Možno, že práve o Putinovi to bolo už od začiatku a Šojgu a Gerasimov boli len zásterka.

Čo táto situácia bude znamenať pre Západ?

Pre Ukrajinu je to veľká príležitosť. Keby som bol náčelníkom generálneho štábu, pošlem teraz armádu do čo najväčšieho útoku. Západ Prigožinovu vzburu vníma ako riziko, pretože sa to môže skončiť všelijako.

Aký je časový odhad? Kedy môže dôjsť k nejakému kľúčovému prelomu, rozuzleniu?

V priebehu soboty sa Prigožin môže dostať do Moskovskej oblasti. Ak sa to stane, prekročí to všetky medze mojej predstavivosti a bude to len ďalší dôkaz, že je to organizované zo zákulisia a nejde len o to, že veliteľ jednej zločineckej bandy sa zbláznil a zaútočil na prezidenta.

Sú bezpečnostné zložky naklonené Prigožinovej armáde? Nevidíme predsa žiadne pripájanie sa k ich jazde na Moskvu.

Čo by ste považovali za podporu? Ja považujem za veľkú podporu to, že Prigožinove jednotky sú vo Voroneži. Normálne by tam dôjsť nemohli. Štátne zložky mali desiatky možností, aby ich dávno zastavili.

Hrozí občianska vojna?

Áno. Ak to nebude prebiehať podľa ich scenára a Putin sa odmietne podriadiť. Putin je v tejto chvíli údajne mimo Moskvy v nejakom bunkri. Ak mu časť ruskej armády zostane verná, môže sa to skončiť občianskou vojnou. Druhý scenár, v ktorom sa to môže skončiť občianskou vojnou, je strašný chaos, ktorý môže v Rusku vypuknúť, ak ľudia, médiá, oligarchovia, gubernátori pochopia, že moc leží na ulici.

Ak si uvedomia, že Moskva je stratená, vôbec by som sa nečudoval, keby sa Ramzan Kadyrov z veľkej opory režimu zmenil na statočného obhajcu čečenských separatistov a vyhlásil na Kaukaze emirát. Rovnako by sa zachovali aj ďalší miestni mocipáni v rôznych regiónoch. Teraz je ruský vládnuci režim extrémne nestabilný, je v hlbokej kríze a môže to dopadnúť občianskou vojnou.

Vladimír Votápek

  • Analytik medzinárodných vzťahov a bývalý diplomat. Študoval politické vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej, Lomonosovovej univerzite, Oslo University a Clingendael Institute.
  • V rokoch 1992 – 2001 pôsobil v diplomacii, naposledy ako generálny konzul v Petrohrade.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].