„Rusko nie je taká stabilná krajina, ako to podáva ruská propaganda. Dostáva sa do turbulentného obdobia, a to bez ohľadu na to, že všetci ruskí politici deklarujú, že stoja za Putinom,“ hovorí český publicista Jiří Just, ktorý žije v Moskve.
V rozhovore opisuje, ako sa mesto pripravovalo na vagnerovcov a medzi Rusmi sa hovorilo o občianskej vojne.
Prigožinova vzbura podľa neho poukázala na nestabilitu režimu. „Ukázalo to, že pokiaľ majú vojenské sily také možnosti, môžu prejsť celým Ruskom od juhu až do centrálnej časti, k Moskve, a nikto ich nezastaví.“
Jevgenij Prigožin zastavil postup na Moskvu 200 kilometrov pred cieľom a svojich žoldnierov poslal späť na základne. Prekvapil vás takýto vývoj?
Mňa to rozhodne prekvapilo, pretože som v sobotu mal možnosť hovoriť s rôznymi ruskými expertmi a oni skôr uvažovali tak, že skutočne dôjde pri Moskve alebo priamo v hlavnom meste k prvej bitke občianskej vojny. Verili totiž, že Jevgenij Prigožin je natoľko neochvejný a tvrdohlavý, že bude chcieť dotiahnuť svoj plán do konca. Nakoniec sa mi uľavilo, že nedošlo k žiadnemu boju.
Počítali ste s tým, že Prigožin sa otočí?
Nepredpokladal som to, pretože v Moskve panovala taká nálada, že dôjde k bojom. Na to sa pripravovala aj samotná Moskva, na príjazdových cestách do Moskvy stáli obrnené transportéry, všetko naznačovalo, že dôjde k zrážke. A rozhodne som nepočítal s tým, že by bol bieloruský diktátor Alexandr Lukašenko sprostredkovateľom nejakej dohody medzi ruským režimom a Prigožinom.
BBC to označila za bizarné, podľa politológa Sama Greena je to pre ruského prezidenta „mimoriadne trápne“. Čo si myslíte vy?
Ja by som to nenazval bizarným. Treba si uvedomiť, že Alexandr Lukašenko, či už sa nám zdá ako pofidérna figúrka, alebo bábka v rukách Vladimira Putina, je schopný diplomat. Snažil sa o nejakú reguláciu alebo riešenie konfliktu na Ukrajine od roku 2014. Bol čiastočne iniciátorom minských dohôd v rokov 2014 – 2015. Skutočne je schopný diplomat, dokáže rokovať s ruskými potentátmi, čo vlastne dokázal aj v sobotu. Možno je to trapas pre Vladimira Putina, ale skôr to ukazuje na schopnosti Alexandra Lukašenka, ktorého už mnohí dávno odpísali.
Prigožin chcel pomstiť smrť svojich mužov, ale nakoniec pristúpil na prímerie. Čo to o ňom svedčí?
Asi si realisticky vyhodnotil situáciu, ktorá nastala, a to, že sa od neho v Rusku všetci odvrátili. Nemal žiadnu verejnú podporu, nepodporila ho armáda, nepodporil ho, samozrejme, Putin a nepodporili ho ani ruskí politici. Napokon to vlastne bola samovražedná misia, takže ak dostal možnosť sa tejto samovražednej misii nejakým spôsobom vyhnúť, využil to, čo je úplne logické. Inak by pravdepodobne skončil, ako sa ľudovo hovorí, s guľkou v hlave.
Aké to môže mať pre Prigožina dôsledky? Je v Bielorusku v bezpečí?
Teoreticky áno. Bielorusko je taký skanzen, miesto, kam zamierili aj niektorí diktátori zo Strednej Ázie. Napríklad sa tam uchýlil bývalý kirgizský prezident, ktorého zvrhla revolúcia pred desiatimi rokmi. Bielorusko je obľúbená destinácia takýchto prazvláštnych ľudí. Je však potrebné si uvedomiť, že Bielorusko je súčasťou tzv. Zväzového štátu Ruska a Bieloruska. Kontakty medzi bezpečnostnými službami oboch štátov sú na najvyššej úrovni. Keď Rusko bude chcieť zatknúť Prigožina, napríklad za pol roka alebo ešte skôr, Bielorusi tomu nezabránia. Je to však pohodlné vyhnanstvo, kde Prigožin zostane a bude možno ďalej podnikať v zahraničí, napríklad v Afrike, ale rozhodne nie v Rusku.
Putin s Prigožinom ani nehovoril. Prečo Putin tak dlho toleroval Prigožinove útoky na vedenie ruskej armády?
Bolo to dané tým, že Vagnerova skupina je jedna z najefektívnejších jednotiek ruských síl, ktoré bojujú alebo bojovali na ukrajinskom fronte. Pokiaľ jeho kritika iba vytvárala nejaké mediálne tlaky, dalo sa to tolerovať. Pretože, ako mi hovorili niektorí experti, Prigožin si túto kritiku vykúpil krvou, skutočnými úspechmi na fronte, tak sa to podáva v Rusku. Takže si to mohol dovoliť. Hneď ako sa však kritika zmenila na prevrat, politickú akciu vnútri Ruska, Putin to už nemohol tolerovať.
O možnosti eskalácie napätia medzi Prigožinom a ruským ministerstvom obrany podľa zdrojov USA vedel Putin aj predstavitelia ruského ministerstva obrany vopred. Prečo nezaviedli preventívne bezpečnostné opatrenia?
Je skutočne otázkou, či to niekto vedel. Možno k nejakej eskalácii dochádzalo už v stredu alebo minulý týždeň. No podľa reakcie nielen ruských, ale aj zahraničných aktérov bolo vidno, že ten puč bol nečakaný. Možno mali nejaké indície, ale málokto sa asi odvážil veriť tomu, že by sa Jevgenij Prigožin postavil Vladimirovi Putinovi.
Keď situácia vyeskalovala do momentu, že vaši známi vám hovorili o začiatku občianskej vojny, ako sa to vnímalo v Rusku? Aký postoj voči tomu zaujali?
Primárne negatívny. Ľudia, ktorí boli pôvodne Prigožinovými priaznivcami a súhlasili s jeho kritikou vedenia ruskej armády a ruského establišmentu, sa tvrdo postavili voči nemu. Pretože skutočne mohla byť krajina na pokraji občianskej vojny a veľa Rusov to vnímalo tak, že teraz sa začínajú veľké problémy. Zomkli sa okolo Vladimira Putina alebo možno ani nie okolo Putina, ale skôr okolo ruského štátu. Nikto z mojich známych otvorene nepodporil Prigožina.
Takže tam nebola žiadna šanca, aby sa ruský režim zrútil?
Rozhodne nie. Nebolo to dané len jeho požiadavkami, veď žiadal, aby bol odstránený minister obrany Šojgu a šéf generálneho štábu Gerasimov. Navyše nemal za sebou žiadne politické vedenie, politický program. Nemal ani náhradu za Šojgua ani Gerasimova. Takže to svedčí o tom, že mohol síce prísť do Moskvy a vyhodiť z kresla Šojgua, otázne však bolo, čo by bolo ďalej. Nevyslovil svoje ďalšie kroky.
Spomínali ste obrnené transportéry v Moskve, kde žijete. Hovorilo sa aj o evakuácii?
Nie, nezaznamenal som, že by dochádzalo k nejakej evakuácii, mohlo by dôjsť k chaosu. Počas soboty som sa prechádzal po našej štvrti, ktorá je na západnej periférii Moskvy, teda zhodou okolností v smere, z ktorej mali prichádzať vagnerovci do Moskvy. Obchody boli otvorené, nikto nič neraboval, neskupovali sa vo veľkom potraviny. Bolo skôr cítiť napätie, ako to bude ďalej vyzerať, čo sa bude diať, ale žiadnu paniku som nevidel.
Vy ste v tej chvíli nezvažovali, že by ste z mesta radšej odišli?
Mňa skôr zaujímalo, ako sa bude situácia vyvíjať. Nemal som strach, skôr som vnímal napätie. Spoliehal som sa na to, že ak by predsa len došlo k niečomu rozsiahlejšiemu, môžeme prísť s manželkou na české veľvyslanectvo a získať tam nejakú ochranu.
Objavili sa informácie, že Moskvu vraj bránila Rosgvardija namiesto špecializovaných bezpečnostných síl. Prečo to tak bolo?
Rosgvardija je vojsko ministerstva vnútra, teda vysoko ozbrojení policajti, ktorí sú nasadzovaní aj do protiteroristických operácií. To zodpovedá tomu, čo bolo oficiálne vyhlásené starostom Moskvy aj ruským režimom, že prebieha protiteroristická operácia. Je zvláštne, že nebola nasadená armáda, žiadne armádne jednotky. Je ťažké špekulovať, čo sa stalo. Možno je to tým, že väčšina vojakov je na fronte. Nasadenie Rosgvardije malo svoj zmysel a vnútornú logiku v rámci situácie.
Odišli ruské elity vrátane prezidenta Vladimira Putina z Moskvy?
Tieto informácie sa objavili na sociálnych sieťach a myslím si, že aj keby Putin opustil Moskvu, nič by to neznamenalo. Je predsa prezident krajiny, a ak by malo dôjsť k bojom priamo v ruskej metropole, je asi logické, aby prezident akejkoľvek krajiny opustil ohnisko bojov. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však na tlačovej konferencii v sobotu vyhlásil, že Putin zostal v Moskve. Je však na každom, či tomu uverí.
Aké môže mať Prigožinov pokus o zvrhnutie ruského velenia dôsledky pre ruskú spoločnosť?
Je to signál, že Rusko nie je taká stabilná krajina, ako to podáva ruská propaganda. Je to signál, že sa Rusko dostáva do istého turbulentného obdobia, a to bez ohľadu na to, že všetci ruskí politici deklarujú, že stoja za Putinom. Rozhodne to poukázalo na nestabilitu režimu. Poukázalo to na to, že pokiaľ sily majú také možnosti, môžu prejsť celým Ruskom od juhu až do centrálnej časti, k Moskve, a nikto ich nezastaví, čo je takisto istým signálom. Ukazuje to na isté nepríjemnosti, ktoré môžu nastať v budúcnosti.
A myslíte si, že sa toho dožijeme?
Myslím si, že, bohužiaľ, áno.
Keď sme spolu hovorili krátko po začiatku vojny na Ukrajine, hovorili ste, že sa zmien v Rusku nedožijeme.
Nemyslel som si to, ale ešte v piatok popoludní som si nedokázal predstaviť ani to, že by mohlo dôjsť k nejakému pokusu o prevrat. Takže teraz, bohužiaľ, musím zmeniť svoj prístup. Obávam sa, že by to nemusel byť prvý ani posledný pokus o prevzatie moci alebo demonštrácie sily mimo štátnych aktérov.
Vidíte v Rusku niekoho, kto by mohol stáť za podobným prevratom?
Zatiaľ nie. Prigožin bol z antisystémových hráčov najsilnejší. Pretože mal vlastnú armádu, mal svoje médiá, čo sa ukázalo, že mu to nepomohlo. Ale to neznamená, že sa povedzme za pol roka nemôžu objaviť ďalší práve vplyvom napätia, ktoré už v ruskej spoločnosti existuje, či vplyvom neúspechov na ukrajinskom fronte.
Michael Žantovský vo svojom komentári na českom Deníku N upozornil, že „k takým zlomom a mocenským zmenám v ruskej (a sovietskej) histórii takmer bezvýhradne dochádza v dôsledku vojnových neúspechov“. Ako to vidíte vy?
Zatiaľ sa ruská propaganda veľmi aktívne snaží dokazovať, že pokiaľ na Ukrajine nedochádza k ruským úspechom, ani Ukrajinci nie sú úspešní, čo zatiaľ ruskej spoločnosti viac-menej stačí. Je však nutné si uvedomiť, že ak dôjde k nejakým rozsiahlym ukrajinským úspechom, ak bude slabnúť ruská ekonomika, ak bude slabnúť ruský režim, tak to môže vytvoriť taký koktail, ktorý skutočne môže zrodiť nového „Prigožina“, ktorý môže byť úspešný.
„Myšlienka, že by Prigožin mohol nejakým spôsobom vyvolať masovú vzburu proti Putinovi, je skutočne rozprávka,“ uviedol expert Michael O’Hanlon. Bol Prigožinov pokus od začiatku odsúdený na neúspech?
Nepovedal by som. On bol sprvu úspešný, pretože vagnerovci obsadili štáb Južného vojenského okruhu, ktorý koordinuje väčšinu bojov na Ukrajine. To je fakticky úspech. Treba zdôrazniť, že Prigožin obsadil významné mesto na juhu Ruska a nevznikol proti nemu žiadny odpor. Takže to je bezpochyby úspech. To, že Prigožin svoj úspech nemohol rozšíriť, že sa k nemu nikto nepridal, to je ďalšia vec. Ale začiatok tej vzbury bol podľa môjho názoru naozaj úspešný.
Takže keby sa k nemu pridal niekto počas jeho ťaženia na Moskvu, tak by to dnes s Ruskom mohlo vyzerať úplne inak?
Presne tak. Domnievam sa, že áno, že ak by sa k nemu pripojili politici, časť ruskej spoločnosti a časť armády, dnes by sme hovorili o absolútne inej situácii.
Čo vidíte za averziou voči Prigožinovi, jeho pôvod, kriminálnu minulosť?
Myslím si, že to nezohrávalo zásadnú úlohu, oveľa podstatnejší bol šok, ktorý vyvolala jeho vzbura. Pretože skutočne ju nikto nečakal. Prigožin svojich stúpencov, ktorí v Rusku, samozrejme, sú, nepripravoval na svoju akciu. A potom sme, samozrejme, nevideli ani dôsledný mediálny sprievod celej tejto akcie, pretože ruská propaganda v tomto ohľade pôsobila pomerne aktívne a nedala Prigožinovi priestor, aby sa vôbec objavoval v médiách a aby mohol nejakým spôsobom prilákať svojich stúpencov alebo pôsobiť napríklad aj na ruských vojakov. Preto si nemyslím, že za tým boli iné faktory, napríklad jeho pôvod, že bol Žid alebo kriminálnik, ale skôr, že vlastne zostal v tichu.
Oslabila Prigožinova vzbura Putinovo postavenie?
Bezpochyby oslabila, pretože táto vzbura šokovala Rusov a šokovalo ich aj to, že Vladimir Putin vlastne nereagoval tak rázne ako v roku 2000, keď sa stal premiérom, potom prezidentom a vyslovil svoj známy výrok, že bude teroristov zabíjať dokonca aj na záchode. Vystupoval vtedy naozaj ako nekompromisný bojovník za Rusko, no teraz sa ukázal ako pán, ktorý sa dokáže síce vyhrážať, ale nakoniec je schopný sa dohodnúť aj s modernými teroristami. To, samozrejme, nejakým spôsobom zníži renomé Vladimira Putina, ale nepovedal by som, že sa to nejako kriticky odrazí na jeho popularite. Budúci rok budú voľby, a pokiaľ nedôjde k nejakým ďalším prevratom, som presvedčený, že získa okolo 70 percent a zostane ruským prezidentom.
Jiří Just (1983)
Český novinár, ktorý dlhodobo žije v Moskve a mapuje dianie v Rusku aj na Ukrajine. Píše pre Lidové noviny.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Denisa Ballová































