Denník N

Po vagnerovskej vzbure je jasné, že cár je nahý

Ilustrácia - Shooty
Ilustrácia – Shooty

Nedostatok rozhorčenia nad revoltou v čase nepriateľskej protiofenzívy ukazuje, že Rusko vo svojom srdci nie je s Putinom a jeho vojnou proti Ukrajine.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Autor je komentátor Bloomberg Opinion

Sobotňajšia vzbura žoldnierskej Vagnerovej skupiny pod vedením Jevgenija Prigožina sa skončila, skôr ako sa skutočne začala. Prigožina zrejme presvedčil, aby upustil od svojho zámeru, bieloruský diktátor Alexandr Lukašenko, ktorý súhlasil s tým, aby sa Prigožin presťahoval do jeho krajiny pravdepodobne aj s časťou svojich bojových síl.

Dôsledky tejto eskapády sa však v Moskve a na bojiskách rusko-ukrajinskej vojny ešte len ukážu.

Hoci Vladimir Putin v päťminútovom televíznom príhovore k národu vyhlásil Prigožina za zradcu, pričom je príznačné, že ani nezmienil jeho meno, „Pochod za spravodlivosť“ čelil malému odporu.

Povstalci prešli bez problémov cez Rostovskú a Voronežskú oblasť a zostrelili niekoľko vojenských helikoptér, čo sa pokúšali sledovať alebo zaútočiť na ich konvoje vrátane Ka-52 – hrôzostrašného stroja, ktorý efektívne spomaľuje ukrajinskú protiofenzívu.

Prešli cez Lipeckú oblasť, kde miestni úradníci nariadili vykopať na ceste niekoľko rýh, aby ich zastavili, no na to už bolo neskoro. Vzbúrenci sa priblížili k rieke Oka v Moskovskej oblasti, 200 kilometrov od hlavného mesta, keď sa na kontrolných stanovištiach bližšie k hlavnému mestu začali objavovať vrecia s pieskom, cestné zátarasy a nepočetné skupiny policajtov a brancov. Čečenskí bojovníci, ktorí sľúbili lojalitu Putinovi a aj to, že potlačia vzbúrencov v Rostove, sa očividne nikdy neukázali.

Zrazu však bolo po všetkom. Prigožin svojím štandardným spôsobom komunikácie – hlasovou správou na Telegrame – oznámil, že ukončuje pochod na Moskvu, aby sa vyhol krviprelievaniu, a stiahol svojich bojovníkov späť do táborov. Putinov hovorca Dmitrij Peskov zakrátko vysvetlil, že Lukašenko na Putinovu žiadosť vyjednal riešenie: Prigožin dostane imunitu pred trestným stíhaním a presunie sa do Bieloruska a niektorí vagnerovskí bojovníci podpíšu zmluvy s ministerstvom obrany.

V Lipecku začali robotníci zahŕňať diery, ktoré krátko predtým vykopali na cestách. Moskovský starosta sa rozhodol nezrušiť deň voľna, ktorý vyhlásil pre Moskovčanov na pondelok.

Lukašenkov údajný plán sa stále môže pokaziť: Putin rád prenasleduje ľudí, ktorých považuje za zradcov, a Bielorusko je čoraz viac považované za súčasť Ruska, takže pre Prigožina to zjavne nie je najbezpečnejšie útočisko.

Čo sa stane všade tam, kde vagnerovci neformálne zastupovali temnejšie záujmy Ruska – v Sýrii, Stredoafrickej republike, Sudáne a v Líbyi –, je tiež nejasné. Význam neúspešnej vzbury však ďaleko presahuje jej priame dôsledky alebo osud Vagnerovej skupiny i jej zakladateľa Prigožina.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vladimir Putin

Vojna na Ukrajine

Komentáre

Teraz najčítanejšie