Z dažďa robíme odpad. V lepšom prípade ho zbytočne čistíme, v horšom znečisťujeme rieky
Posielať zrážkovú vodu do čistiarne nedáva zmysel. Treba ju čo najviac vsakovať alebo zadržať a využiť na polievanie či splachovanie. Vodozádržné opatrenia sa budú v novom programovom období dotovať aj z eurofondov. Do akej miery pomôžu počas extrémnych dažďov, ktoré často preťažujú kanalizácie?
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Tento text vyšiel v spolupráci s ctzn.sk – Platformou o ľuďoch a mestách.
Keď pred rokom v Bratislave v rozmedzí pár dní intenzívne pršalo, na niekoľkých desiatkach kilometrov Malého Dunaja začali hynúť ryby a vodné živočíchy. Prípad doteraz vyšetruje enviropolícia. Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) za vinníka označila Bratislavskú vodárenskú spoločnosť (BVS). Patrí jej ústredná čistiareň vo Vrakuni pri Malom Dunaji a podľa riaditeľa inšpekcie Jána Jenča neprevádzkuje svoje objekty v súlade so zákonom.
BVS zodpovednosť za znečistenie odmietla, no zároveň uviedla, že bratislavská kanalizačná sieť nie je stavaná na takéto lejaky.
Nejde o jediný takýto prípad na Slovensku. Kanalizačná infraštruktúra nie je vždy vybudovaná tak, aby zvládla prívalové dažde. Tie sú v dôsledku zmeny klímy čoraz extrémnejšie. Naposledy to Bratislava zažila koncom mája pri silnej búrke, ktorá zaplavila ulice mesta.
Nestačí však len prispôsobiť kanalizácie lejakom. Ján Jenčo upozorňuje, že problém je širší, veľká časť vody by v stoke ani len nemala skončiť a na Slovensku nehospodárime s vodou tak, ako by sme mali.
Po havárii na Malom Dunaji to videla podobne aj iniciatíva Za živé rieky, ktorá kritizovala, že „budujeme ďalšie a ďalšie domy, parkoviská, nákupné centrá, spevňujeme námestia a ulice. Dažďová voda z nich ide väčšinou do kanalizácie“. Výsledkom sú zaplavené podchody či ulice, keď voda nestačí odtekať, ale – ako ukazuje minuloročná havária vo Vrakuni – aj znečistené rieky. Rýchlo odvedená voda navyše chýba v krajine, ktorá sa vysušuje.
Podľa aktivistov, ale aj vodohospodárov a vodárenských spoločností treba čo najviac zrážok zadržať tam, kde padli. A to pomocou vodozádržných opatrení, ako sú zelené strechy či dažďové záhrady.
V najbližších rokoch nás k hľadaniu riešení zrejme bude nútiť okrem zmeny klímy aj európska legislatíva. Európska komisia v návrhu revízie smernice o čistení komunálnych odpadových vôd zavádza povinnosť vypracovať plány opatrení na zníženie znečistenia riek počas prívalových dažďov.
V Cirkulárnom meste kolujú zdroje, materiály, výrobky aj energia. Brownfieldy sa recyklujú na nové štvrte, autobusy jazdia na plyn z bioodpadu, starý nábytok končí v reuse centre. Výrobky sa udržiavajú čo najdlhšie v obehu, šetria sa prírodné zdroje, eliminujú emisie. V tejto rubrike portál Citizen v spolupráci s Inštitútom cirkulárnej ekonomiky sleduje tému cirkulárnych miest a ukazuje, aké systémové zmeny potrebujeme zaviesť na Slovensku.
Kedy môže odpadová voda skončiť v rieke bez čistenia?
V slovenských mestách máme zväčša jednotné stokové siete. Zrážky, ktoré odtečú zo striech, z chodníkov či ciest, sa v jednom potrubí stretávajú so splaškami a stávajú sa tak odpadovou vodou. Keď intenzívne prší, objem vôd v sieti sa nárazovo zväčší. Ako vysvetľuje hydrológ a člen Asociácie čistiarenských expertov Marek Sokáč, dimenzovať čistiarne na celý tento objem by bolo luxusom, keďže prší iba približne 3 až 5 percent času v rámci roka. Preto sa sieť môže „odľahčovať“. V preklade – vypustiť do rieky či potoka splašky nariedené dažďovou vodou bez toho, aby prešli čistiarňou.
Slúžia na to
