Newsfilter: Čo by mal Matovič z toho, ak by šiel do volieb v naozajstnej koalícii

So špičkovou digitálnou ochranou ESET HOME Security zastavíte podvody skôr, než sa dostanú až k vám.

Správy vybrala a komentovala Monika Tódová

1. Matovič si trúfa na sedem percent

Politické strany majú už len niekoľko dní, aby predložili svoje kandidátne listiny, posledný termín je nedeľa 2. júla. Predseda OĽaNO Igor Matovič v nedeľu v RTVS vyhlásil, že s „veľmi veľkou pravdepodobnosťou“ bude jeho hnutie kandidovať ako koalícia spolu so stranami Za ľudí a Kresťanská únia.

Hoci viacerí Matovičovi politickí konkurenti neveria, že si líder OĽaNO dobrovoľne zvýši volebné kvórum z päť na sedem percent, ktoré potrebuje získať oficiálne kandidujúca koalícia, táto možnosť je veľmi reálna.

Strany o nej rokovali aj v pondelok.

Matovič povedal, že koalíciu požadujú obe tieto strany a on sa jej nebojí.

Zároveň hovorí, že v opačnom prípade by sa už pred mesiacom dohodli, že pôjdu oficiálne ako jedna strana a postavy zo strán Za ľudí a Kresťanská únia by len išli na jeho kandidátku. V takom prípade by sa zmenil názov OĽaNO tak, že by zahŕňal aj názvy týchto dvoch strán. To sa nestalo.

PS – Spolu to nevyšlo. Iné menšie, ale aj väčšie strany sa v histórii slovenských volieb vytvoreniu koalícií pre vyššie kvórum skôr vyhýbali. Teraz ich strašil aj posledný neúspech PS – Spolu z volieb v roku 2020. Obom stranám vtedy chýbalo 926 hlasov (získali 6,97 %), aby sa ako koalícia dostali do parlamentu.

V roku 1994 len tesne uspela koalícia Spoločná voľba, ktorú tvorila SDĽ so Sociálnodemokratickou stranou, Stranou zelených a s Hnutím poľnohospodárov. Pre štvorkoalíciu platilo kvórum 10 percent a získali 10,42.

Matovič v roku 2016 uvažoval nad koalíciou so stranou NOVA, vtedy ešte stranou Daniela Lipšica, ale keď videl vtedajšie preferencie, tak ľudia z NOVA napokon kandidovali na kandidátke OĽaNO. NOVA, ktorú teraz vedie Gábor Grendel, to urobila aj tentokrát – svoje meno dali do oficiálneho názvu Matovičovej strany a kandidujú v rámci nej.

Matovičovo OĽaNO má teraz v prieskumoch 6,4 (Ipsos), 7,1 (AKO) a 5,3 percenta (Focus). On si však verí.

Prečo chcú riskovať koalíciu? Stranám KÚ a Za ľudí zrejme koalícia vyhovuje, lebo si tak lepšie zachovajú identitu a budú mať priamejší prístup k štátnemu príspevku za voľby. Ten získa koalícia, ak dostane viac ako 3 percentá hlasov.

Ak by boli Matovičovi partneri len na jeho kandidátke, nemusel by im dať nič.

V prípade volebného úspechu koalície im potom štát peniaze posiela podľa vzájomnej dohody strán, ktorá musí padnúť ešte pred podaním kandidátky. Aj o percentách v tejto dohode teraz zrejme rokujú.

No vytvorenie koalície môže byť zaujímavé aj pre Matoviča, nielen pre strany, ktoré by bez neho nedosiahli ani trojpercentnú hranicu so štátnou odmenou.

Každá politická strana môže vo voľbách minúť na kampaň 3 milióny eur. Podľa stanoviska ministerstva vnútra to však platí bez ohľadu na to, či strana predkladá samostatnú kandidátku alebo kandiduje v rámci koalície. „Ak tri strany tvoria koalíciu, spolu môžu vynaložiť 9 miliónov eur, každá však vo svojom vlastnom mene,” tvrdí ministerstvo vnútra.

Matovič politickému marketingu rozumie. S deviatimi miliónmi eur v kampani môže urobiť najväčšiu kampaň s najväčším množstvom bilbordov, videí alebo s najväčším počtom darčekov, ktoré rozdá v regiónoch. Podľa viacerých informácií z OĽaNO je práve toto dôvod, prečo napokon do koalície pôjdu. V poslaneckom klube nie je takmer nikto, kto by neveril tomu, že bez problémov prekročia sedem percent.

2. Hranice sa (zatiaľ) nezatvárajú

Hoci v Bratislave v pondelok rokovali premiéri Slovenska, Maďarska, Poľska a Českej republiky aj o migrácii, ani jeden z nich nehovoril o tom, že by znovu hrozilo zatváranie hraníc. Nič také sa oficiálne nespomínalo ani na rokovaní slovenského ministra vnútra Ivana Šimka s rakúskym ministrom Gerhardom Karnerom.

To by mohla byť dobrá správa pre ľudí, ktorí sa už čoskoro vyberú autom na prázdniny. Či to tak zostane celé leto, je neisté. Počet migrantov, ktorí prechádzajú cez Slovenskú republiku, každý deň rastie a stále nie je vylúčené, že k tomu dôjde, a vzniknú dlhotrvajúce kontroly. Ak totiž v niektorej z krajín vznikne panika, politici budú tlačení k rozhodnosti a tú môžu najefektnejšie ukázať práve kontrolami na hraničných priechodoch. Naposledy sme to videli, keď Česko začalo na pokyn vlády strážiť hranice so Slovenskom, hoci tamojšia polícia nič také nenavrhla.

Šimko radí pokoj a kritizuje Maďarsko. Slovenský minister vnútra v pondelok zopakoval, že migrácia nie je na Slovensku žiadny bezpečnostný problém, že neboli zaznamenané žiadne vážne incidenty a od migračnej krízy v roku 2015 nespáchali migranti ani jeden trestný čin. Cieľovou krajinou podľa Šimka zostáva Nemecko.

Šimko podporuje nápad rakúskej vlády, ktorý však opakovane spomínajú aj iní politici, aby boli migranti umiestňovaní v bezpečí tretích krajín a aby sa ich problémy riešili v prostredí, ktoré je blízke ich kultúre.

Slovenský minister vnútra kritizoval aj Maďarsko, že migrantov neregistruje a často sú preto prvýkrát zaregistrovaní až na Slovensku. Vo štvrtok bude minister vnútra rokovať s kolegami z krajín V4.

Orbán na tlačovej konferencii povedal, že postoj maďarskej vlády sa nemení, a ak chce niekto prísť do Maďarska, azylové konanie musí prebehnúť mimo Maďarska.

Voľby hádam nebudú o migrantoch. Akokoľvek sa bude téma vyvíjať, teraz sa zdá, že do slovenskej predvolebnej kampane nezasiahne až tak, ako sa možno niektorí obávali. Terčom extrémistickej kritiky sa totiž stane zrejme vláda, ktorej členovia vo voľbách nekandidujú. Samotné strašenie migrantmi a vyvolávanie obáv v očiach verejnosti tak vari bude uberať z rozumných a pokojných riešení menej, ako keby boli vo vláde kandidujúce strany.

3. Kollárovi to fackovanie naozaj môže poškodiť

V pondelok popoludní strana Sme rodina otvorila v Diviackej Novej Vsi v okrese Prievidza detské ihrisko Rodinka. Na otvorení boli poslanci Sme rodina Milan Krajniak, Petra Hajšelová a Jozef Hlinka. Strana takto v kampani otvára viacero ihrísk a organizuje aj Dni s rodinou, kde Boris Kollár zvykne rozdávať deťom balóny alebo aj zmrzlinu.

Naproti idylke tohto typu bude v najbližších dňoch stáť v kampani fackovacia kauza, v ktorej predseda Sme rodina priznal, že zmlátil matku svojich dvoch detí a urobil by to znova. Opakoval to aj v nedeľu v TA3 a opäť hrozilo, že sa na záver rozplače.

Ako po rozhovoroch s viacerými sociológmi v článku upozorňuje Miro Kern, kauza môže Kollárovi výrazne poškodiť a nezachránia to ani balóny a ihriská.

Z bulváru do mainstreamu. Kauzu už týždne rozoberajú bulvárne médiá a pre vystúpenie Kollára v Národnej rade sa dostala aj do tých serióznych. Televízia Markíza v nedeľu odvysielala aj reportáž o ďalších podozreniach, že Kollár je násilník. Sú však slabšie, pretože o bitkách Kollárových partneriek hovoria mafiáni Kočner a Rajecký, ale samotné partnerky – dnes poslankyne za Sme rodina – to odmietajú.

Nemáme zatiaľ odmerané Kollárove preferencie po prevalení tejto kauzy, ale vieme, že viac ho volia ženy (asi 60 k 40), a je pre ne dôležité, ako sa stará o svoje deti. Veľká časť jeho voličov číta aj bulvár a stranu vnímajú hlavne cez Borisa Kollára. To môže podľa odborníkov znamenať, že jeho preferencie pôjdu dolu.

V minulosti sa to už stalo. Konkrétne, keď sa v júni 2020 ukázalo, že Kollár je plagiátor a zároveň vznikol Hlas. Sme rodina išla dole z trinástich percent na šesť.

Posledné prieskumy hovoria, že Sme rodina má 7,2 percenta (Ipsos), 6,6 percenta (Focus) a 5,6 percenta (AKO).

Kto sa odváži pokaziť si vzťahy so Sme rodina? V utorok sa dozvieme, koľko poslancov podpíše zvolanie mimoriadnej schôdze s návrhom na odvolanie Kollára z funkcie. Zaujímavý bude postoj poslancov SaS, ktorí majú takzvanú „zelenú kartu“.

V téme žongluje aj Igor Matovič, ktorý hovorí, že sudcami majú byť ľudia. Kollár je momentálne budúci potenciálny koaličný partner pre asi všetkých, ktorí sú aktuálne v parlamente. Ak sa doň dostane.

Stále čakáme aj na to, ako sa premiér Ľudovít Ódor postaví k tomu, ako do Kollárovej kauzy vstúpila Slovenská informačná služba. V pondelok na to premiér nemal čas.

Jednou vetou:

4.  Súdny proces s bývalým prezidentom Andrejom Kiskom by sa mal na Okresnom súde Poprad začať vo štvrtok 29. júna, vyplýva z rozpisu pojednávaní súdu; termín je vytýčený aj na piatok 30. júna.

5. Poslanec Erik Ňarjaš vystúpil z poslaneckého klubu OĽaNO, zdôvodnil to významnými názorovými rozdielmi a v nadchádzajúcich voľbách pravdepodobne nebude kandidovať.

6. Žiak základnej školy, ktorý plánoval pre posmievanie a pokriky v Mníšku nad Hnilcom sekerou zabiť učiteľov aj spolužiakov, dostal trest 11 mesiacov a súd mu nariadil aj psychiatrické liečenie.

7. K Progresívnemu Slovensku sa pridal zakladateľ občianskeho združenia Vagus Sergej Kára, venovať sa bude dostupnosti bývania a sociálnej politike, teraz pracuje na bratislavskom magistráte.

8. Polícia sa zaoberá anonymnou stránkou potratiari.com, ktorá agresívne napáda slovenských lekárov a zverejnili mená a fotografie pôrodníkov a gynekológov.

9. Reportéri bez hraníc kritizujú Roberta Fica za účasť v online diskusii s antisemitom Danielom Bombicom a žiadajú ho, aby prestal legitimizovať šikanu novinárov.

10. Ministerstvo vnútra krátko pred školskými prázdninami mešká s vydávaním pasov, chýbali čistopisy na ich výrobu a sľubuje, že problém odstráni.

Zaujímavé články:

Niektorí poslanci a poslankyne vyšli v ústrety oligarchom, ktorí nechcú platiť na Slovensku dane. Buď sú priveľmi chamtiví a odmietajú prispievať do spoločného, alebo ich peniaze majú nečistý až kriminálny pôvod.

Ivan Štulajter o tom ako sa parlament zbláznil (dennikn.sk)

Nie sme druhou najchudobnejšou krajinou Európskej únie, ale ak zostaví vládu ten, kto to tvrdí, tak budeme mať na útok na túto pozíciu vytvorené všetky dôležité predpoklady.

Ivan Mikloš o tom, že všetky prieskumy ukazujú, že rozhodujúce vo voľbách budú chlebové témy (sme.sk)

Neviem, aká hrubá je Ódorova červená čiara, ale v mojom mentálnom svete ju riaditeľ SIS Aláč dávno prekročil. 

Štefan Hamran o kauze Borisa Kollára (sme.sk)

Citát:

FB Status:

Vážený pán arcibiskup Zvolenský,

z médií som sa dozvedela, že pri slávnostnom odhalení súsošia vierozvestcov Cyrila a Metoda na Bratislavskom hrade chcete mať po svojom boku predsedu parlamentu Borisa Kollára.

Vo svojej službe Bohu ste iste zaneprázdnený a venujete sa dôležitejším veciam ako sledovaniu káuz druhého najvyššieho ústavného činiteľa. Možno takto uniklo vašej pozornosti niekoľko podstatných detailov z jeho života, ktoré svedčia o tom, že hodnoty a charakter predsedu parlamentu sú v príkrom rozpore s Božími prikázaniami aj so všetkým, k čomu vediete v kázňach svoje ovečky.

Vážený pán arcibiskup, nie je to tak dávno, čo mladý pomätenec zavraždil v centre Bratislavy dvoch nevinných mladých chlapcov – Juraja a Matúša. Váš kolega, trnavský arcibiskup Orosch, vtedy medzi veriacimi šíril obežník, v ktorom pochyboval nad nevinnosťou Juraja a Matúša za to, že chodili do bratislavského podniku Tepláreň tak ako desaťtisíce ich rovesníkov.

Povedzte mi, pán arcibiskup, ako môžu cirkevní hodnostári z jednej cirkvi na jednej strane spochybňovať nevinnosť obetí vraždy z nenávisti a na druhej strane si vybrať za pobočníka pri oficiálnej udalosti niekoho, ako je Boris Kollár?

Na oficiálnu udalosť, pri ktorej budete stáť a modliť sa pri predsedovi parlamentu Kollárovi, sa bude upínať množstvo očí vašich blížnych, vašich veriacich. Medzi nimi sú bezpochyby aj ženy, ktoré sú bité, týrané a čelia domácemu násiliu od svojich partnerov. Pre ne ste často viac ako spovedník a obracajú sa na vás častejšie ako na linku dôvery.

Aký signál vyšlete týmto ženám, keď sa pri súsoší Cyrila a Metoda odfotíte s Borisom Kollárom, ktorý sa verejne priznal, že zbil ženu a urobil by to znova?

Chcem Vás požiadať, aby ste prehodnotili, s kým si pri oficiálnej príležitosti potrasiete pravicou a prežehnáte sa pri spoločnej modlitbe.

Shooty: Nebezpečenstvo

Posledné slovo Braňa Bezáka:

Prednedávnom sa na internete objavila nikým nepodpísaná webstránka s fotkami a menami lekárov vykonávajúcich legálne potraty na žiadosť ženy.

Jej autori chcú takýchto lekárov „vytlačiť na okraj spoločnosti” a vyzývajú verejnosť, aby im posielali ďalšie mená.

Aj keď alibisticky uvádzajú, že odmietajú akékoľvek násilie, akékoľvek vyhrážky a podobne, k ničomu inému ako vyhrážkam a násiliu takéto zoznamy nepriateľov neinšpirujú.

Je pochopiteľné, že sa na obranu svojich kolegov postavila Slovenská lekárska komora, ale je rovnako dôležité, aby sa od takýchto praktík jasne dištancovali všetky organizácie, novinári a aktivisti, ktorí majú v embléme ochranu života od počatia.

Keď tak neurobia, už sa nikdy nezbavia podozrenia, že nie sú pro-life, ale pro-hate.