Newsfilter: Čo by mal Matovič z toho, ak by šiel do volieb v naozajstnej koalícii
1. Matovič si trúfa na sedem percent. 2. Hranice sa zatiaľ nezatvárajú, ale môže sa to hocikedy zmeniť. 3. Kollárovi môže fackovanie poškodiť.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Správy vybrala a komentovala Monika Tódová
1. Matovič si trúfa na sedem percent
Politické strany majú už len niekoľko dní, aby predložili svoje kandidátne listiny, posledný termín je nedeľa 2. júla. Predseda OĽaNO Igor Matovič v nedeľu v RTVS vyhlásil, že s „veľmi veľkou pravdepodobnosťou“ bude jeho hnutie kandidovať ako koalícia spolu so stranami Za ľudí a Kresťanská únia.
Hoci viacerí Matovičovi politickí konkurenti neveria, že si líder OĽaNO dobrovoľne zvýši volebné kvórum z päť na sedem percent, ktoré potrebuje získať oficiálne kandidujúca koalícia, táto možnosť je veľmi reálna.
Strany o nej rokovali aj v pondelok.
Matovič povedal, že koalíciu požadujú obe tieto strany a on sa jej nebojí.
Zároveň hovorí, že v opačnom prípade by sa už pred mesiacom dohodli, že pôjdu oficiálne ako jedna strana a postavy zo strán Za ľudí a Kresťanská únia by len išli na jeho kandidátku. V takom prípade by sa zmenil názov OĽaNO tak, že by zahŕňal aj názvy týchto dvoch strán. To sa nestalo.
PS – Spolu to nevyšlo. Iné menšie, ale aj väčšie strany sa v histórii slovenských volieb vytvoreniu koalícií pre vyššie kvórum skôr vyhýbali. Teraz ich strašil aj posledný neúspech PS – Spolu z volieb v roku 2020. Obom stranám vtedy chýbalo 926 hlasov (získali 6,97 %), aby sa ako koalícia dostali do parlamentu.
V roku 1994 len tesne uspela koalícia Spoločná voľba, ktorú tvorila SDĽ so Sociálnodemokratickou stranou, Stranou zelených a s Hnutím poľnohospodárov. Pre štvorkoalíciu platilo kvórum 10 percent a získali 10,42.
Matovič v roku 2016 uvažoval nad koalíciou so stranou NOVA, vtedy ešte stranou Daniela Lipšica, ale keď videl vtedajšie preferencie, tak ľudia z NOVA napokon kandidovali na kandidátke OĽaNO. NOVA, ktorú teraz vedie Gábor Grendel, to urobila aj tentokrát – svoje meno dali do oficiálneho názvu Matovičovej strany a kandidujú v rámci nej.
Matovičovo OĽaNO má teraz v prieskumoch 6,4 (Ipsos), 7,1 (AKO) a 5,3 percenta (Focus). On si však verí.
Prečo chcú riskovať koalíciu? Stranám KÚ a Za ľudí zrejme koalícia vyhovuje, lebo si tak lepšie zachovajú identitu a budú mať priamejší prístup k štátnemu príspevku za voľby. Ten získa koalícia, ak dostane viac ako 3 percentá hlasov.
Ak by boli Matovičovi partneri len na jeho kandidátke, nemusel by im dať nič.
V prípade volebného úspechu koalície im potom štát peniaze posiela podľa vzájomnej dohody strán, ktorá musí padnúť ešte pred podaním kandidátky. Aj o percentách v tejto dohode teraz zrejme rokujú.
No vytvorenie koalície môže byť zaujímavé aj pre Matoviča, nielen pre strany, ktoré by bez neho nedosiahli ani trojpercentnú hranicu so štátnou odmenou.
