Nadmerný hluk je spojený s vyšším rizikom infarktu či mŕtvice, izoláciou okien možno znížiť zvuk aj o desiatky decibelov
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
- Pri hluku záleží na každom decibeli. Napríklad nákladný vlak produkuje hluk, ktorý zodpovedá zhruba štvornásobku decibelov pokojnej izby. Napriek tomu vlak neznie pre ľudské ucho 4-krát hlučnejšie, ale asi 500-krát. Dôvodom je, že s každým zvýšením hluku o 10 decibelov sa pocit hlasitosti spravidla zdvojnásobí;
- Lekárka radí, aby si ľudia aspoň na dovolenke oddýchli od hluku mesta. „Keď sa napríklad opaľujú na pláži, nech si do slúchadiel nepúšťajú hlasnú hudbu.“
V Európe je odhadom viac ako 100 miliónov ľudí (± 20 % populácie), ktorí sú dlhodobo vystavení takým hladinám hluku, ktoré sú pre ľudské zdravie škodlivé.
Viacero štúdií ukazuje, že chronický hluk je spojený s vyšším rizikom vysokého krvného tlaku, mŕtvice aj infarktu.
Následkom hluku z dopravy sa podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) len v západnej Európe ročne stratí prinajmenšom 1 milión rokov zdravého života.
„Odhadujeme, že každý rok sa v dôsledku hluku v životnom prostredí objaví 48 000 nových prípadov ischemickej choroby srdca a dochádza k 12 000 predčasným úmrtiam. (…) Podľa našich odhadov 12 500 školákov trpí poruchami čítania, a to vinou hluku spôsobeného leteckou dopravou,“ uviedla v roku 2020 Eulalia Perisová, odborníčka Európskej environmentálnej agentúry (EEA) pre oblasť hluku v životnom prostredí.
Environmentálna hrozba
Z uvedených dôvodov WHO považuje hluk za druhú najvýznamnejšiu environmentálnu hrozbu, hneď po nepriaznivých vplyvoch znečistenia ovzdušia.
Istým nedostatkom je, že výskum tohto typu často pracuje len s hrubými odhadmi, takže k uvedeným číslam treba pristupovať s rezervou.
Napriek tomuto nedostatku sa v tomto článku pokúsime vysvetliť, čo vieme o vplyve hluku na ľudský organizmus a aké opatrenia možno prijať na zníženie hluku doma či na pracovisku.
S týmto cieľom sme oslovili lekárku a vedkyňu Ľubicu Argalášovú, prednostku Ústavu hygieny Lekárskej fakulty UK v Bratislave, a akustika Mateja Žáka zo spoločnosti AkuDesign.
Téme sa tento mesiac venoval aj denník The New York Times, ktorý oslovil 30 vedcov.
