Denník N

Obliečka, vankúš, obrus, tričká. Výtvarníčku Ľubu Sajkalovú veľmi zaujímal každodenný textil

Ľubica Sajkalová: Špina/čistota – bielenie/deštrukcia, 1997, komb. technika, textil; inštalácia 6 vankúšov s výšivkami. Foto - archív autorky
Ľubica Sajkalová: Špina/čistota – bielenie/deštrukcia, 1997, komb. technika, textil; inštalácia 6 vankúšov s výšivkami. Foto – archív autorky

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

„Ako zmysluplne harmonizovať život s tvorbou? Nič neoklamať, ustáť rutinu každodenných povinností? Byť sám (so) sebou, s partnerom, s deťmi, s rodinou… Byť vo všetkom prítomná, plnohodnotná a autentická. A nezblázniť sa z toho! Podobné otázky iste riešia mnohí výtvarníci, vôbec tvoriví ľudia, a ženy zvlášť.”

Úryvok z textu z aktuálnej výstavy Ľ.S. (de)materializovaná v Galérii mesta Bratislavy venovanej výtvarníčke a galerijnej pedagogičke Ľube Sajkalovej, zachytáva vnútorný monológ autorky, ktorej dielo zostalo nedokončené, keď podľahla svojej chorobe. O jej diele Špina/čistota bielenie/deštrukcia aj o jej tvorbe rozprávajú kurátorky výstavy Daniela Čarná a Petra Hanáková.

Ľuba Sajkalová nebola typ umelkyne, ktorá by pravidelne produkovala výstavu za výstavou. Jej diela si vyžadovali čas a ponor do témy. Často tematizovala osobnú, ale aj rodinnú históriu a neľahké existenciálne témy. Ako sa jej darilo presadiť na scéne, ktorá je orientovaná skôr na výkon a sebaprezentáciu?

Petra Hanáková: Ľuba sa nepresadzovala, ona proste bola. Tým, že to bola spoločenská osoba a celkom dobrá budovateľka sociálnych sietí, tak sa jej výstavy prirodzene občas diali. Mala napríklad výstavu v Galérii Cypriána Majerníka, ktorú kurátorovala práve Danka, ale väčšinou sa zúčastňovala väčších skupinových výstav. Bola napríklad na mojej výstave Delete. Umenie a vymazávanie či na výstave Permanentný romantizmus. S Evou Masarykovou samy organizovali výstavy ako kurátorky. Napríklad Veľké mlieko alebo výstavu Nevesta v Trnavskej Synagóge. Samu seba nepresadzovala, ale presadzovala svoje idey a s nimi sa často zviezla aj ako výtvarníčka. Nebolo v tom nič „narcistické“, práve naopak. Teraz často vnímame, že sa primárne presadzuje výtvarník a potom sa niekde objaví jeho dielo. Táto egocentrická poloha Ľube chýbala, skôr išlo o 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Iné podcasty Denníka N

Oči dokorán

Vizuálne umenie

Kultúra

Teraz najčítanejšie