Denník N

Najvyšší vojak v NATO: Hrozbou číslo jeden je Rusko, nie utečenci

Petr Pavel bol donedávna najvyššie postaveným vojakom v štruktúrach NATO, v decembri odišiel do civilu. Foto – TASR
Petr Pavel bol donedávna najvyššie postaveným vojakom v štruktúrach NATO, v decembri odišiel do civilu. Foto – TASR

Ekonomické problémy Ruska určite nie sú pre nás dobrou správou, hovorí generál Petr Pavel. Hlavnou hrozbou podľa neho nie sú utečenci.

Generál PETR PAVEL, bývalý náčelník českého generálneho štábu, je dnes šéfom vojenského výboru Severoatlantickej aliancie. Zo svojej funkcie si nemôže príliš dovoliť kritizovať politikov z členských krajín. Napriek tomu nemá problém spochybniť niektoré vyjadrenia, ktoré v súčasnosti šíri aj slovenský premiér Fico. Odmieta napríklad tézu, že hlavnú bezpečnostnú hrozbu predstavujú utečenci. A už vôbec by nepodpísal tvrdenie, že 90 percent z nich tvoria ekonomickí migranti.

Podľa generála je tu stále Putinovo Rusko „Štát, ktorý vlastní mimoriadny vojenský arzenál vrátane jadrových zbraní a ktorý sa neostýcha porušiť medzinárodné dohody, je nepochybne rizikom číslo jeden,“ hovorí Pavel v rozhovore pre Denník N.

Čo je dnes hlavnou hrozbou pre Európu? Stali sa ňou utečenci?

Už posledný summit NATO, ktorý prebehol v roku 2014 vo Walese, definoval dve hlavné hrozby: Rusko a jeho politiku, a na juhu islamský terorizmus a extrémizmus. Tento stav trvá aj naďalej. Dôsledkom tej druhej hrozby je aj utečenecká vlna, ktorá spôsobila krízu v niekoľkých európskych krajinách.

Z vyjadrení mnohých politikov to však vyzerá, že utečenecká kríza prekryla hrozbu spojenú s aktivitami Ruska.

Závisí to práve od uhla pohľadu. Pokiaľ sa pozeráme na to, ktorá z tých hrozieb je závažnejšia, tak štát, ktorý vlastní mimoriadny vojenský arzenál vrátane jadrových zbraní a ktorý sa neostýcha porušiť medzinárodné dohody, je nepochybne rizikom číslo jeden. Keď však hovoríme o tom, ktorá hrozba je urgentnejšia, tak problém okolo utečencov nás momentálne páli viac. Hrozba spojená s Ruskom, nehľadiac na jej závažnosť, je totiž stále len potenciálna. Nemá na nás bezprostredný vplyv ako utečenecká kríza, vyvolaná problémami s islamským extrémizmom.

Opakovane hovoríte, že utečenecká kríza je vyvolaná islamským extrémizmom. Ako sa pozeráte na názory, že príliv utečencov je niekým riadený?

Obávam sa, že tvrdenie, že utečenecká kríza je niekým jednotne koordinovaná, nemá veľmi oporu v spravodajských analýzach dostupných všetkým členským štátom NATO. Ja by som ťažko mohol takúto špekuláciu podporiť.

Prečo?

Nie je tajomstvom, že najväčší počet utečencov pochádza z krajín, ktoré sú zasiahnuté nejakým konfliktom: Sýria, Afganistan alebo aj Líbya, kde stále prebieha občianska vojna. Musíme, samozrejme, vziať do úvahy, že časť z nich tvoria ekonomickí migranti, ktorí sa vydali na cestu jednoducho preto, aby si vylepšili svoju sociálnu a ekonomickú situáciu. Ich počet narástol aj pre otvorenosť niektorých európskych štátov. Pokiaľ by sa niektoré štáty správali menej ústretovo, a bolo to aj všeobecne známe, a pokiaľ by na hraniciach Európskej únie boli dostatočné regulačné opatrenia, prúd ekonomických migrantov by bol menší.

pavel II
Petr Pavel z titulu svojej funkcie okrem iného predsedá stretnutiam náčelníkov generálnych štábov zo všetkých 28 krajín. Foto – Army.cz

Akú časť tvoria ekonomickí migranti? Podpísali by ste tvrdenie, že tvoria 90 percent utečencov a len ten zvyšok sú ľudia utekajúci pred vojnou?

To určite nie. Keď sa pozrieme na to, koľko ľudí pochádza zo Sýrie alebo z Afganistanu, tak už len tento samotný fakt naznačuje, že percento vojnových utečencov bude omnoho vyššie.

Utečenecká kríza je vecou hlavne Európskej únie. Angažuje sa v nej nejakým spôsobom aj NATO, alebo ju len monitorujete?

NATO bolo založené s cieľom kolektívnej obrany. A pravdou je, že utečenecká kríza v súčasnosti nepredstavuje ohrozenie vo vzťahu ku kolektívnej obrane. Je skôr dôsledkom situácie v iných regiónoch. My sa snažíme predchádzať skôr príčinám, teda pomáhať riešiť bezpečnostnú situáciu priamo na mieste.

Ako konkrétne?

NATO poskytuje odbornú pomoc na úrovni poradcov alebo výcvik rôznych jednotiek. Napríklad v Jordánsku sme sa podieľali na výcviku jeho špeciálnych síl alebo expertov na ochranu proti zbraniam hromadného ničenia. Možností je však mnoho a vždy sa odvíjajú od toho, čo daný štát potrebuje.

Prejdime teraz k druhej hrozbe: ako by ste opísali súčasný stav konfliktu na Ukrajine?

Možno by som použil termín, že ide čiastočne o „zamrznutý konflikt“. Tento stav bol zrejme aj cieľom, o ktorý sa Rusko usilovalo, keď separatistov na Donbase tak intenzívne podporovalo.

Čo týmto zamrznutým konfliktom získalo?

Na území Ukrajiny vytvorilo oblasti s vládou, ktorá nepodlieha centrálnej vláde v Kyjeve. Výsledkom je situácia, keď akékoľvek zblíženie Ukrajiny napríklad so západnými organizáciami typu Európskej únie bude značne problematické. Vždy už totiž bude visieť otáznik nad jej teritoriálnou celistvosťou a suverenitou vlády.

Vojnu cítiť všade. Foto N - Vladimír Šimíček
Rusko podľa Pavla dosiahlo toho, že ukrajinské úrady dlhodobo nemajú časť svojho územia pod kontrolou. Foto N – Vladimír Šimíček

Niektoré zamrznuté konflikty, napríklad v moldavskom Podnestersku, trvajú viac než dvadsať rokov. Môže to byť aj prípad Ukrajiny?

Musíme sa na to pozerať tak, že každý zamrznutý konflikt je nástrojom na dosiahnutie nejakých cieľov. Štát, ktorý ho dnes udržuje, ho bude udržovať tak dlho, ako to bude preň výhodné. Rusko už vytvorilo niekoľko zamrznutých konfliktov: od Osetska a Abcházska cez Moldavsko až najnovšie po Ukrajinu. Všade tam si vytvorilo páky na ďalšie presadzovanie svojich záujmov pri rokovaní s týmito krajinami i s celým medzinárodným spoločenstvom. A pokiaľ v samotnom Rusku nenastane zmena v zmysle, že takéto nástroje prestane používať, dovtedy budú zamrznuté konflikty existovať.

Na druhej strane, z diaľky sa zdá, že na Ukrajine sa aspoň skončilo zabíjanie. Je to skutočne tak alebo stále hrozí nové kolo bojov?

Sme v stave, keď dochádza k sporadickým porušeniam prímeria, ale opatrenia z Minských dohôd sú priebežne naplňované, hoci sa ich nepodarilo naplniť do stanoveného termínu. Na strane Ukrajiny i Ruska je však ochota pokračovať v rokovaniach. Momentálne nemáme žiadne indície, že by sa to malo nejako vyhrotiť. Naďalej sme však v situácii, že na východnej Ukrajine proti sebe stoja dve pripravené vojenské sily, ktorých predstavitelia majú odlišné záujmy. Za takýchto okolností sa nedá vylúčiť nič.

Čo sa dá s tou situáciou robiť?

V súčasnosti je najbližším cieľom zorganizovanie skutočne slobodných volieb na Donbase. Po nich by mohlo dôjsť k politickému urovnaniu. V tom nemôže hrať hlavnú úlohu NATO či Európska únia, ale OBSE, čo je organizácia, ktorá sa primárne zameriava na tento typ aktivít.

Foto N - Vladimír Šimíček
V situácii, keď proti sebe stoje dve vojenské sily, sa podľa Pavla nedá vylúčiť nič. Foto N – Vladimír Šimíček

Môžu situáciu ovplyvniť súčasné problémy ruskej ekonomiky?

Ten vplyv tu, samozrejme, byť môže. Podpora separatistov na Ukrajine, ale aj aktivít v Sýrii stojí Rusko značné prostriedky. Vývoj ruskej ekonomiky, na ktorom sa podpisujú ceny ropy, sankcie i jej samotná štruktúra, má bezprostredný vplyv na vojenský rozpočet. Čím dlhšie problémy potrvajú, tým náročnejšie sa Rusku budú hľadať finančné zdroje.

Pokiaľ by prepad ekonomiky pokračoval, môže sa znížiť podpora bežných Rusov napríklad pre angažovanie sa na Ukrajine?

Taký záver by sa možno javil ako logický. Treba však zobrať do úvahy fakt, že ruské obyvateľstvo je už dlhší čas vystavené silnému pôsobeniu propagandy. Tá pracuje s modelom, že Rusko sa nachádza v obkľúčení a za všetko zlé môže Západ vedený USA. Za tejto situácie by sa ruské obyvateľstvo ani v prípade zhoršenia jeho sociálnych istôt zrejme neobracalo proti svojej vláde. Skôr by znovu hľadalo vinu na Západe, čo by ruské vedenie určitý čas uchránilo od významnejších protestov.

Je pre nás oslabovanie ruskej ekonomiky dobrou správou? Alebo prináša skôr ďalšie bezpečnostné riziko?

V tomto prípade, bohužiaľ, neplatí téza, že máme dvoch hráčov a čím horšie pre jedného, tým lepšie pre druhého. Niektoré iné vlády by zlá ekonomická situácia možno tlačila k zmene postoja, Rusko je však iný prípad. Ekonomické problémy by mohli ešte viac eskalovať ruskú zahraničnú politiku v tom zmysle, že by sa začala uchyľovať k oveľa agresívnejším krokom.

V našom záujme teda nie je, aby ruská ekonomika skolabovala…

V záujme západných štátov je hľadať cestu, ktorá by umožnila Rusku bez straty tváre upraviť jeho súčasný kurz, a nie doviesť ho k ekonomickému kolapsu. Ten by naozaj neprospel nikomu.

Čo by za tejto situácie mali robiť členské štáty ako Slovensko? Čím by mohli prispieť k riešeniu?

Slovensko ako jeden z dvadsiatich ôsmich štátov prispieva podľa svojich možností. Na summite vo Walese sa štáty dohodli na takzvanom akčnom pláne pripravenosti. Ten spočíva napríklad vo výstavbe skupiny veľmi rýchlej reakcie a na zriadení veliteľstiev NFIU v niektorých členských štátoch (styčné tímy, ktoré majú pôsobiť v krajinách východného pásu NATO vrátane Slovenska – pozn. red.). Okrem toho sa štáty dohodli na zvyšovaní obranných rozpočtov, pokračovaní operácií v Afganistane alebo na podpore Ukrajiny. Vo všetkých týchto aktivitách sa Slovensko angažuje.

Slovenský predseda vlády vo svojich vyjadreniach relativizuje hrozby ohľadom ruskej agresie a, naopak, tvrdí, že nedopustí žiadnu vojenskú základňu na Slovensku. Nepodkopávajú takéto výroky spoločné úsilie?

Ja, samozrejme, nemôžem hodnotiť výroky jednotlivých politikov. V tomto konkrétnom prípade sa však určite nebavíme o výstavbe vojenských základní. Pokiaľ hovoríme o zariadeniach NFIU, máme na mysli pracovisko pre štyridsať až päťdesiat štábnych dôstojníkov. Tento prvok má len uľahčiť prísun, výcvik či integráciu prípadných posíl z iných členských štátov, pokiaľ by nastala nejaká významná kríza.

Nevysielajú takéto výroky nejaký signál smerom navonok?

Snažíme sa vychádzať predovšetkým z faktov, a nie z toho, ako jednotlivé krajiny subjektívne hodnotia bezpečnostné riziká. V každom prípade, pokiaľ hovoríme o Rusku, tak je nepochybné, že Rusko dnes evidentne a preukázateľne buduje významné vojenské schopnosti. V praxi už niekoľkokrát ukázalo, že je ochotné bez váhania tieto schopnosti aj použiť pri presadzovaní svojich cieľov.

Každý, kto sleduje vývoj v Rusku, kto si prečítal jeho novú bezpečnostnú stratégiu, kto si prečítal vyjadrenia prezidenta Putina, musí dospieť k záveru, že je namieste byť opatrný. Zároveň je namieste byť pripravený na akúkoľvek alternatívu vrátane tej, že Rusko svoje schopnosti znovu použije v rozpore s našimi záujmami.

Slovensko dnes na obranu dáva zhruba jedno percento HDP. Na summite vo Walese slovenský prezident sľúbil zvýšiť toto číslo na 1,6 percenta. Je to adekvátna odpoveď na tieto hrozby?

Akýkoľvek krok, ktorý vedie k navýšeniu výdavkov na obranu, je správny a z pohľadu NATO vítaný. Slovensko v tomto smere nevybočuje z hlavného prúdu, pretože deklarovaný cieľ vo výške dvoch percent HDP dnes dosahuje len päť krajín NATO. Ostaté k tomu smerujú každá svojím tempom a podľa svojich možností.

Slovenské ministerstvo obrany rozbehlo niekoľko nákupov novej techniky. Nedávno sa však rozhodlo, že si ponechá ruské nadzvukové stíhačky. Vidíte nejaké obmedzenia v tom, keď je členská krajina NATO odkázaná na stroje ruskej výroby?

Keď sa pozrieme na armádnu výzbroj nových členov Aliancie, tak vo všetkých vidíme takéto dedičstvo z minulosti. Slovensko preto nie je výnimkou. Nahradzovanie techniky je veľmi nákladná a dlhodobá záležitosť. Žiadny štát nedokáže nahradiť všetku techniku ruskej výroby v priebehu pár rokov. Pokiaľ bolo pre slovenskú vládu výhodnejšie odsunúť nákup leteckej techniky na neskoršie obdobie, je to jej suverénne právo.

Nehrozí teda problém v tom, že krajina zostane v oblasti nadzvukových stíhačiek závislá od údržby, ktorú poskytujú ruské štátne firmy?

Potenciálne riziko v tom, prirodzene, je. Na druhej strane, aj Rusko má záujem o dodržiavanie svojich obchodných kontraktov. Situácia, keď by došlo k porušeniu nejakého takéhoto kontraktu, by už musela hraničiť s otvoreným ozbrojeným konfliktom. A od neho sme, ako všetci veríme, stále veľmi ďaleko.

Migrácia

Teraz najčítanejšie