Nové fakty o Bezákovi: Skončil ako arcibiskup, keď dal odkryť kňazov udavačov. Cirkev zoznam nedokončila

Prešlo presne jedenásť rokov, odkedy sa trnavský arcibiskup Róbert Bezák prihovoril veriacim s nečakanou správou, že ho odvolali. Vysvetlenie, prečo tak náhle končí vo funkcii, nepoznal a mlčanie katolíckej cirkvi tento prípad sprevádza dodnes, či už ide o Vatikán, alebo Konferenciu biskupov Slovenska.

Denník N zistil nové skutočnosti o tom, čo sa dialo v Trnavskej arcidiecéze pred jeho odvolaním a s čím Bezák narazil na odpor. Nebolo to len preverovanie finančných nezrovnalostí a čudné nakladanie s cirkevným majetkom za éry Bezákovho predchodcu Jána Sokola.

Napätú atmosféru v slovenskej katolíckej cirkvi vyvolalo aj odhodlanie arcibiskupa Bezáka odkryť kňazov, ktorí kolaborovali s bývalým režimom a stali sa z nich udavači. Napokon ho odstavili, skôr než to stihol, vo funkcii skončil ani nie po troch rokoch.

Tretina kňazov v službách ŠtB?

Doposiaľ nebolo verejne známe, že sa Bezák s Ústavom pamäti národa (ÚPN) na jeseň 2011 pustil do projektu, ktorého výsledkom mala byť vedecká publikácia o tom, kto z cirkevných predstaviteľov Trnavskej arcidiecézy v rokoch 1945 až 1989 spolupracoval so Štátnou bezpečnosťou (ŠtB) a za akých okolností donášali na ľudí zo svojho okolia.

Išlo o mimoriadne háklivú vec. Nik z cirkevných hodnostárov dovtedy nedal analyzovať agentov ŠtB medzi kňazmi, a to už v tom čase uplynulo 22 rokov od Nežnej revolúcie. Projekt bol citlivý aj vzhľadom na to, že medzi agentmi bol evidovaný Bezákov predchodca Ján Sokol, ktorý má dnes 89 rokov.

Prekvapivé boli už prvotné zistenia z archívov ÚPN. Podľa Bezáka našli ako spolupracovníkov ŠtB až tretinu kňazov z Trnavskej diecézy – viac než 200 zo zhruba 700 kňazov, ktorí boli v tom čase aktívni.

Po získaní týchto informácií mal pracovný tím ÚPN a Trnavskej arcidiecézy podrobne preskúmať ich osobné spisy, pokiaľ neboli zničené a skartované. Do publikácie mali spracovať, prečo začali donášať, či sa rozhodli dobrovoľne, za poskytnutie výhod od štátu alebo boli k spolupráci donútení a čo všetko a na koho eštebákom vyniesli.

Projekt však nedokončili, po odvolaní Bezáka už plánovaná publikácia nevyšla.

Bezák odvolanie pred 11 rokmi niesol veľmi ťažko, očividne sklamaný o ňom prehovoril pred veriacimi. „Pohár vody poprosím,“ požiadal v kostole plnom ľudí, kým začal vysvetľovať, že neodstúpi, ako ho k tomu Vatikán vyzýva, lebo netuší, čo také hrozné spravil. A tak ho odvolali.

„Demisiu som podať nemohol, nevedel som, o čo ju mám oprieť. Ak by bolo povedané, tu sú tvoje chyby, tu sa zle správaš, uznávam, nezvládol som to,“ vravel Bezák v trnavskej Katedrále Jána Krstiteľa, keď oznámil, že jeho odvolanie začne platiť na druhý deň – 2. júla 2012.

Rozhodnutie prijala časť verejnosti s nevôľou, nespokojní veriaci sa schádzali na protestoch, aby mu vyjadrili podporu. Vatikán jeho prípad odložil na 50 rokov do trezora pod zámok. „Ako 103-ročný sa mám dozvedieť pravdu,“ hovorí dnes 63-ročný Bezák, ktorý sa na dôchodku stará o mamu.

Mlčanie arcibiskupa Oroscha

Prečo v zámere odkryť kňazov udavačov nepokračoval, terajší trnavský arcibiskup Ján Orosch (70) nevysvetľuje. Na otázky od utorka neodpovedal.

Emeritný trnavský arcibiskup Bezák si myslí, že tento projekt s ÚPN, ktorým sa chcel vyrovnať s komunistickou minulosťou, je jedným z dôvodov, prečo ho odvolali.

Pred jedenástimi rokmi sa najčastejšie spomínalo, že sa stal nepohodlným, lebo dal v arcidiecéze spraviť finančný audit pre podozrenia z machinácií v hodnote miliónov slovenských korún. Jeho predchodca Sokol okrem iného čelil kritike pre prevod cirkevných pozemkov za štyri milióny eur. Akúkoľvek spreneveru vždy odmietal, vyšetrovanie za čias policajného prezidenta, nominanta Smeru Tibora Gašpara uzavreli známou vetou – skutok sa nestal.

Sokola po Nežnej revolúcii tiež dobiehala minulosť. Vo zväzkoch ŠtB je zaprotokolovaný ako spolupracovník pod krycími menami Spirituál a Svätopluk. Najprv popieral, že bol agentom, neskôr hovoril, že podpísal „len taký papierik“ a tvrdil, že na stretnutiach s eštebákmi nehovoril nič dôležité.

Vedelo sa o tom…

Kým široká verejnosť o projekte týkajúcom sa spolupracovníkov komunistickej tajnej služby medzi duchovnými nič netušila, v Trnavskej arcidiecéze sa vedelo, čo Bezák rozbehol. Informácia sa šírila medzi kňazmi a mnohých vystrašila.

„Prišli za mnou niektorí kňazi, ktorí mi chceli vysvetľovať, prečo sú medzi spolupracovníkmi Štátnej bezpečnosti. Mali snahu to zľahčovať,“ spomína Bezák. Jeho úmyslom však nebolo trestať, ale to, aby sa o minulosti hovorilo, že kňazi neboli len komunistickou štátnou mocou prenasledovaní, ale našli sa aj takí, ktorí s režimom vychádzali.

„Cirkev nie je len svätec, mučeník a odvážny človek,“ vraví dnes Bezák a dodáva, že ju tvoria aj ľudia, ktorí robia chyby.

Sám zažil, aké to bolo, keď eštebáci niekoho lámali na spoluprácu. Tlačili naňho počas vianočných prázdnin v roku 1980, keď mal 20 rokov a študoval teológiu. Spoluprácu odmietol. Neskôr počas vojenčiny v rokoch 1986 až 1987 naňho nasadili vojenskú kontrarozviedku, aby mali pod kontrolou, ak by sa snažil vplývať na vojakov. Vojenskí tajní ho sledovali, potajme mu prehrabávali jeho veci a získavali aj informácie od vojakov – donášačov.

„Každý sa môže dopustiť chyby, ale ide o to, ako sa k nej postavíme. Nevnímal som to ako poníženie kňazov, ale ako také očistenie a oslobodenie,“  objasňuje Bezák, aký mal zámer so svojím projektom. Ak mala cirkev pokračovať v novej dobe a byť pre ľudí nasledovaniahodnou, očistou mali podľa neho prejsť aj jej predstavitelia.

„Nedá sa stále žiť so svojou zbabelosťou, zatĺkať a vravieť, však som nič neurobil. Pristupovať k tomu, že to akosi vyhnije, čas beží. A netreba zabúdať, že ak má človek čo skrývať, je stále vydierateľný,“ tvrdí Bezák.

Na projekte robila pravá ruka Oroscha

Na projekte sa podieľal aj Dušan Kolenčík, ktorého za člena pracovného tímu dosadil Bezák. V Trnavskej arcidiecéze si dodnes udržal silnú pozíciu, Oroschovi robí hovorcu a kancelára Arcibiskupskej kúrie, čo je úrad, ktorý pomáha s riadením celej diecézy.

O projekte nechcel Kolenčík telefonicky hovoriť, vyžiadal si otázky e-mailom, na ktoré od utorka nereagoval. Nevysvetlil, či mal po odchode Bezáka snahu v ňom pokračovať a ako vníma, že sa nedokončil.

Cirkev dala do projektu vlastné peniaze, bolo to najmenej 4 500 eur.

V Centrálnom registri zmlúv je zmluva, ktorú v októbri 2011 podpísal Bezák s vtedajším šéfom ÚPN Ivanom Petranským. Len čo ju uzavreli, rozbehli sa práce na projekte. Na konci januára 2012 ÚPN na základe nej vyfakturoval Trnavskej arcidiecéze 4 500 eur za vykonané práce na digitalizácii archívnych dokumentov o kňazoch.

ÚPN v archíve po ŠtB lustrovala 2 006 mien, ktoré poskytla arcidiecéza. Išlo o kňazov, ktorí pôsobili v období 1945 až 1990, aktívnych v kňazskej službe bolo okolo 700.

Kde skončil materiál, ktorý v rámci projektu spracovali, nevedno. Jeden z kňazov, Marcel Kubinec, ktorý bol v pracovnom tíme, povedal, že texty z počítača vymazal. Dopodrobna mal podľa svojich slov rozpísaných 30 až 40 kňazov. Z počítača ich odstránil, keď mu už bolo jasné, že sa v tom pokračovať nebude.

„Je to škoda, lebo to boli hodiny sedenia, čítania, písania. Mrzí ma, že odvolali Róberta Bezáka. Veľa vecí sme nedokončili,“ hovorí dnes Kubinec, ktorý už nepôsobí v Trnavskej diecéze, ale v Banskobystrickej. Je farárom v obci Krškany v okrese Levice. Kedysi bol dekanom Trnavskej arcidiecézy. Keď sa po odvolaní Bezáka zúčastnil spomienky na jeho vysviacku, tak ho v roku 2013 preložili na dedinskú faru. Kubinec pre Plus 1 deň vtedy hovoril o neférovom konaní a pomste arcibiskupstva.

Niekdajší riaditeľ ÚPN Petranský, ktorý dohodol projekt s Bezákom, odpísal, že si už vzhľadom na dlhý časový odstup pamätá len základné informácie. Tvrdí, že išlo o „náročný komplexný projekt“, ktorého výsledky sa očakávali po dlhšom čase.

„Neviem povedať, prečo sa projekt nedokončil, keďže zmluva, pokiaľ viem, nebola ani jednou stranou vypovedaná. Po odvolaní arcibiskupa Bezáka neprišlo k stretnutiu s jeho nástupcom arcibiskupom Oroschom, aspoň si na žiadne takéto stretnutie nespomínam,“ podotkol Petranský. Na čele ÚPN bol do začiatku roka 2013, teda ešte trištvrte roka po Bezákovom odvolaní.

Vedúcim pracovného tímu, ktorý mal na starosti spomínaný projekt o minulosti kňazov, bol historik Róbert Letz, ktorý je na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského zástupcom vedúceho Katedry histórie. Členmi tímu boli za Trnavskú arcidiecézu spomínaní Oroschov hovorca Kolenčík, Kubinec a ešte Martin Ferenc, za ÚPN okrem Letza historik Pavol Jakubčin.

Historik Letz tiež potvrdil, že sa projekt po odchode Bezáka utlmil, a podotkol, že mali skúmať nielen kňazov, ktorí boli spolupracovníci ŠtB, ale aj osudy tých, po ktorých režim išiel, lebo sa nepodvolili a s komunizmom bojovali.

Koľkí kňazi boli evidovaní ako spolupracovníci ŠtB, si už Letz nepamätá. Prečo verejne nehovoril, že sa v projekte nepokračuje? „Vždy som dúfal, že sa projekt oživí. Myslím si, že nádej stále je.“ Podľa jeho slov by bolo potrebné spraviť to komplexne za celé Slovensko a nie iba za jednu arcidiecézu.

Už nebola vôľa pokračovať

Samotný Bezák upozorňuje, že osudy kňazov, ktorí ŠtB podpísali spoluprácu, boli rôzne. Nemuseli donášať len dobrovoľne alebo za poskytnutie výhod. Sám pozná príbeh kňaza, ktorého prinútila tajná polícia k podpisu tak, že len jeho súhlasom podmienili, že sa dostane k liekom pre ťažko chorú matku. „Trápilo ho to vo svedomí, neskôr sám povedal svojim veriacim, prečo ho môžu nájsť zapísaného ako spolupracovníka ŠtB. Málokto mal takýto prístup. Tým, že o tom prehovoril, uľavilo sa mu.“

Za ÚPN na projekte pracoval aj historik Pavol Jakubčin. „Vtedajší pán arcibiskup Bezák prišiel s myšlienkou, že sa to spraví. Keď skončil, projekt nepokračoval,“ vraví dnes.

Na otázku, či v tom ako historik nechcel pokračovať na vlastnú päsť, reagoval, že sa to dalo dotiahnuť, no projekt už nemal podporu Trnavskej arcidiecézy.

„Najlepšie je, keď má projekt podporu všetkých strán. Tu malo ísť o osvetlenie získavania kňazov pre spoluprácu s ŠtB a ich využívania zo strany ŠtB. Vzhľadom na charakter zachovaných dokumentov – zväzkov Štátnej bezpečnosti – je dôležité, aby sa k nim mohli vyjadriť aj dotknuté osoby, pokiaľ sú ešte nažive. Z tohto dôvodu som to bez takejto inštitucionálnej podpory robiť nechcel,“ vysvetľuje Jakubčin, ktorý v súčasnosti pôsobí na Katedre histórie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity.

Video: Jeden z veriacich 1. júla 2012 nakrútil v kostole oznámenie Róberta Bezáka o odvolaní

Ďalší člen tímu Martin Ferenc nechcel záležitosť verejne komentovať a hovoril, že si na to už ani detailne nespomína. Ferenc je momentálne farským administrátorom v obci Dolná Streda v galantskom okrese.

Arcibiskup Orosch na otázku, čo si myslí o tom, že sa Bezák domnieva, že aj tento projekt prispel k tomu, že bol v júli 2012 odvolaný z funkcie arcibiskupa, neodpovedal.

Pápež odvolával bez vysvetlenia

Pápež Benedikt XVI. pred jedenástimi rokmi odvolal Bezáka bez toho, že by rozhodnutie vysvetlil. Táto šokujúca správa sklamala časť verejnosti. K upokojeniu neprispelo, keď vyšlo najavo, že Bezák musel Vatikánu ešte pred odvolaním odpovedať na otázky, či slovenských biskupov označuje za „starých a spiatočníckych“, či bežne chodí v rifliach a košeli, alebo či chodí na kúpaliská a verejné sprchy s osobami s pochybnou povesťou.

Odvolanie Bezáka dodnes nie je hodnoverne vysvetlené a Vatikán umožnil sprístupniť podrobnosti prípadu až v roku 2063.

Keď bol pápež František v septembri 2021 na Slovensku, stretol sa aj s emeritným biskupom Bezákom a jeho rodinou. Krátko predtým dostal od Svätého otca naspäť dar – svoj biskupský prsteň. „Vrátenie prsteňa beriem ako potvrdenie zo strany pápeža – tým biskupom stále si,“ hovoril pred dvomi rokmi Bezák.

Ján Sokol: Proti Sviečkovej manifestácii, agent ŠtB a za arcibiskupa vysvätený ešte pred Novembrom

Bezákovho predchodcu Sokola evidovala ŠtB ako kandidáta tajnej spolupráce od roku 1972. Správy od neho hodnotili eštebáci ako „prospešné“. Spoluprácu im podpísal v roku 1989. Ešte predtým vystúpil proti Sviečkovej manifestácii, čo je jedna z kľúčových udalostí v dejinách odporu proti komunistickému režimu vo vtedajšom Československu. Tichý protest veriacich za dodržiavanie náboženských slobôd a občianskych práv sa uskutočnil 25. marca 1988 v Bratislave a polícia ho brutálne potlačila.

Sokol sa krátko pred manifestáciou pridal na stranu režimu a odrádzal ľudí od účasti. Vtedajšia tlač – konkrétne bratislavský Večerník – písala, že Sokol označil protest za „odklon od cesty Evanjelia“.

Za arcibiskupa Trnavskej diecézy vymenovali a vysvätili Sokola ešte pred prevratom v júli 1989. O dvadsať rokov neskôr sa stolice vzdal a v roku 2009 ho vystriedal práve 49-ročný Bezák, ktorý sa stal najmladším arcibiskupom Slovenska. Ten v úrade vydržal len necelé tri roky.

Sokol mal zhovievavý postoj aj k slovenskému vojnovému štátu, počas druhej svetovej za Tisa bolo podľa neho na Slovensku dobre a bol tu blahobyt.

Sokol sa súdil s časopisom .týždeň, ktorý v roku 2009 zverejnil, že v roku 1998 previedol pol miliardy korún z predaja cirkevných pozemkov na účet bývalého agenta ŠtB Štefana Náhlika. Týždenník na súdoch najprv vyhrával, zvrat nastal na Ústavnom súde a v roku 2020 sa dohodol so Sokolom na zmieri. Ten upustil od snahy o odškodné 50-tisíc eur a médium sa mu ospravedlnilo za nepravdivé informácie.